|
|
Zavrieť Schovať lištu | ||||||||||||||
Navýšenie spolufinancovania podpory pre rozvoj vidieka o 285 miliónov eur, ktoré 21. júla spoločne ohlásili Ministerstvo financií SR a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR považuje Národná sieť miestnych akčných skupín (NS MAS) SR za nedostatočné a označuje ho ako výsmech slovenského vidieka.
Agrosektor dostane cez tzv. 2. pilier najbližších päť rokov 285 miliónov eur navyše. V súčasnosti je spolufinancovanie na úrovni 25,7 %, od roku 2023 by malo byť na úrovni 36,9 %. Informoval o tom po rokovaní vlády minister financií Igor Matovič (OĽANO), za účasti ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana (nominant OĽANO).
I keď premiér Eduard Heger (OĽANO) začiatkom tohto týždňa označil pôdohospodárstvo za odvetvie, ktoré za posledných desať až 20 rokov dostalo veľmi zabrať a ktoré nebolo prioritou predchádzajúcich vlád, najväčší problém, ktorým je financovanie, zostáva stále nedoriešený. Dotácie do poľnohospodárstva na hektár plochy boli v minulých rokoch na Slovensku výrazne nižšie ako v krajinách Vyšehradskej štvorky (V4), napriek tomu Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) nemá informácie o možnom zvýšení rozpočtu pre poľnohospodárov.
Agrárna komora ČR chce, aby štát v ďalšom období spolufinancoval európsky rozvojový program aspoň zo 60-tich percent. V súčasnom období je to 35 percent, v budúcom sa však počíta s poklesom platieb od Európskej únie. ČTK to dnes povedal prezident komory Jan Doležal.
Poslanec Európskeho parlamentu (EP) Michal Wiezik (Spolu) vo štvrtok privítal odmietnutie dodatku 171 v rámci trialógových rokovaní medzi EP, Európskou komisiou a Radou EÚ v rámci rozhodnutia, ktoré uznáva potrebu vyhnúť sa ďalším obmedzeniam pre rastlinné alternatívy mliečnych výrobkov na trhu EÚ.
V priebehu mája mali byť vyhlásené investičné výzvy v hodnote viac ako 330 miliónov eur. Avizoval to agrorezort ešte v závere marca. Na utorkovom odpočte činností Pôdohospodárskej platobnej agentúry priznal šéf sekcie rozvoja vidieka na ministerstve pôdohospodárstva, že termín, ktorý si stanovili samy na agrorezorte, nestihnú. K veľkým investičným výzvam, ktoré sa naposledy v takomto objeme vyhlasovali v roku 2015, sa ale podľa vyjadrení zástupcov agroministerstva a platobnej agentúry pomaly blížime.
Pri príprave Intervenčnej stratégie sa v súčasnosti najviac diskutuje o národnom spolufinancovaní Programu rozvoja vidieka. Priame platby (prvý pilier) sú plne zabezpečované z európskeho rozpočtu. Program rozvoja vidieka (druhý pilier) sa financuje spoločne. Časť z európskeho rozpočtu a časť zo štátneho rozpočtu členských štátov. Návrh nariadenia o strategických plánoch určuje, akým percentom môžu členské štáty dofinancovať rozvoj vidieka z národných zdrojov.
Do neskorých nočných hodín sa v piatok (14.5.2021) na ministerstve pôdohospodárstva rokovalo o stovkách miliónov eur určených pre vidiek. Výsledok, ktorý by potešil poľnohospodárov a potravinárov však zatiaľ oznámený nebol. Na jednej strane stola sedeli šéf rezortu Ján Mičovský s jeho najbližšími kolegami a na druhej strane predseda vlády Eduard Heger so svojim agroporadcom Samuelom Vlčanom.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu na žiadosť politickej skupiny Zelení rokovali za prítomnosti zástupcov Európskej komisie a Rady EÚ o konflikte záujmov českého premiéra Andreja Babiša. Hlasovanie o uznesení k tomuto prípadu sa uskutoční na júnovom plenárnom zasadnutí EP.
MPRV zverejnilo Intervenčnú stratégiu novej SPP na roky 2023 – 2027. V prvej časti sme sa venovali priamym platbám a v tejto časti zhodnotíme podporu konkurencieschopnosti. Ide o druhý cieľ, ktorý Strategické plány podľa EÚ majú napĺňať. Špecifickým cieľom 2 podľa návrhu Nariadenia Rady a EÚ je posilniť orientáciu na trh a zvýšiť konkurencieschopnosť vrátane intenzívnejšieho zamerania sa na výskum, technológiu a digitalizáciu.
MPRV SR zverejnilo Intervenčnú stratégiu novej SPP na roky 2023 – 2027. Ide o pracovnú verziu, ktorá je v súčasnosti v pripomienkovom konaní. Intervenčná stratégia je časť Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Vychádzať musí zo SWOT analýzy a analýzy potrieb.
Plán obnovy a odolnosti SR, ktorý Slovensko pripravovalo celé mesiace, mieri do Bruselu aj s podpismi troch najvyšších ústavných činiteľov. Z plánovaných dvoch miliárd eur, ktoré chcel pôvodne, na samom začiatku diskusií v pláne presadiť minister pôdohospodárstva Ján Mičovský, sa v ňom nenachádza ani jediné euro.
Len niečo vyše dňa trvalo harmonické súžitie medzi poľnohospodármi združenými v najväčšej samosprávnej organizácii a rezortným ministerstvom. Ešte v pondelok poobede agrokomora veľmi zmierlivo reagovala na čerstvú informáciu agroministerstva, že hľadanie nového šéfa platobnej agentúry po ôsmich mesiacoch končí. Fakt, že riaditeľom PPA zostal na „dva – tri týždne menovaný“ Jaroslav Jánoš a tak následné dve výberové konania boli úplne zbytočné, zobrali s pokojom. Zdalo by sa, že sme svedkami nových vzťahov. Selanka medzi oboma organizáciami však skončila dnes tesne pred zasadnutím vlády.
Európsky parlament (EP) pripravil vo štvrtok doobeda verejné vypočutie o európskej občianskej iniciatíve zameranej na zákaz používania klietok pre hospodárske zvieratá v EÚ.
Stabilné a predvídateľné podnikateľské prostredie je pre vedenie ministerstva pôdohospodárstva úhlavným nepriateľom. Presviedča nás o tom od svojho nástupu. Príkladov je mnoho. Takmer na poslednú chvíľu realizovaný presun medzi piliermi, dodatky k zmluvám so Slovenským pozemkovým fondom alebo zavedenie redistributívnej platby spojené s denným žonglovaním rôznych čísel, ktoré mali vyjadrovať premyslenú a analýzami podloženú podporu poľnohospodárov. Najnovším prírastkom v rade ohrození stability poľnohospodárskych podnikov je intervenčná stratégia, ako základný prvok strategického plánu. Tá sa v minulom týždni objavila na webe agroministerstva.
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Najkomentovanejšie za 7 dní