Portál:Česko

Český portálupraviť

Česko, dlhý tvar Česká republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Nezávislosť získalo rozdelením Česko-Slovenska v roku 1993. Susedí na západe s Nemeckom, na severe s Poľskom, na juhovýchode so Slovenskom a na juhu s Rakúskom. Česko tvoria Čechy, Morava a české Sliezsko. Od 1. mája 2004 je Česko členom Európskej únie.

Prvé doklady o osídlení Česka v podobe artefaktov siahajú až do staršej kamennej doby, zhruba 28 000 rokov pred Kristom. Od 3. storočia pred Kr. obývali Česko Kelti, začiatkom 1. storočia prišli na územie Čiech germánske kmene. Nedávne archeologické nálezy svedčia o tom, že sa rímske légie v 2. storočí na pár rokov dostali až na strednú Moravu k dnešnému Olomoucu.

V 6. storočí na územie dnešného Česka prišli slovanské kmene. V 7. storočí sa ich časť stala súčasťou Samovej ríše. V 9. storočí slovanské kmene na Morave vytvorili Veľkú Moravu. Čechy sa zjednotili ku koncu 10. storočia pod vedením dynastie Přemyslovcov. Územný rozsah približne zodpovedajúci dnešnému bol dosiahnutý v prvej tretine 11. storočia, po pripojení dnešnej Moravy a o niečo neskoršom dobytí Opavska.

Celé dnešné územie štátu patrilo medzi rokmi 1002 – 1806 k Rímsko-nemeckej ríši (teda takmer počas celej jej existencie). Okrem toho Česko, podobne ako Uhorsko (a teda aj Slovensko), v rokoch 1526 – 1918 patrilo k habsburskej, teda rakúskej monarchii, a tým pádom bolo v rokoch 1804 – 1867 zároveň súčasťou Rakúskeho cisárstva a následne v rokoch 1867 – 1918 Rakúsko-Uhorska.

V roku 1918 sa Česko stalo súčasťou Česko-Slovenska. Česko bolo súčasťou Česko-Slovenska do roku 1939, kedy vznikla prvá Slovenská republika. Po 2. svetovej vojne bolo Česko-Slovensko obnovené a dostalo sa do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu. V roku 1989 nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom. 1. januára 1993 vzniklo samostatné Česko, jeden z nástupníckych štátov Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením Česko-Slovenska.

30. septemberupraviť

Sidonie Nádherná

V Česku má meniny Jeroným.

1944 – zomrel Václav Chlumecký, česko-slovenský novinár a politik (* 1861)
1947 – narodila sa Sylva Turbová, česko-slovenská herečka († 2015)
1950 – zomrela Sidonie Nádherná, česká barónka a mecenáška umenia (* 1885)
1962 – narodil sa Pavel Vítek, český spevák
1970 – zomrel Karel Pešek, český futbalista a hokejista (* 1895)
1988 – narodil sa Bořek Dočkal, český futbalista
1990 – zomrel Alexej Čepička, český komunistický politik (* 1910)
1992 – zomrel Prokop Málek, český chirurg (* 1915)
2002 – zomrel Miloš Macourek, český básnik, dramatik a scenárista (* 1926)

všetky...ďalšie výročia...

Odporúčaný článokupraviť

Mníchovská dohoda (iné názvy: Mníchovská zmluva, Mníchovský diktát, Mníchovská zrada) bola zmluva podpísaná 30. septembra 1938 o 2:30 SEČ (často sa nesprávne uvádza dátum 29. september), podľa ktorej Česko-Slovensko odstúpilo Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami. Zmluva je podľa medzinárodného práva neplatná od samého začiatku. Vo svetovej politike to bol dovtedy najväčší prejav politiky appeasementu (politiky ústupkov).

Po vzniku Tretej ríše a nástupe Adolfa Hitlera k moci sa začalo schyľovať k 2. svetovej vojne. Svetové mocnosti vedeli, že Hitler bude žiadať územia. Na to Hitler využíval aj Nemcov žijúcich mimo územia Nemecka. V roku 1935 zo zdravotných dôvodov odstúpil Tomáš Garrigue Masaryk. Prezidentom Česko-Slovenska sa stal Edvard Beneš. V roku 1938 prebehlo násilné pripojenie, resp. anexia Rakúska nacistictickým Nemeckom, hoci to Versaillská zmluva zakazovala. V roku 1938 začal Hitler požadovať od Česko-Slovenska, aby Nemecku odstúpilo Sudety. Nemecko využívalo ako argument na pripojenie týchto území k Ríši nemcov žijúcich v Česko-Slovensku, ktorí tvrdili, že sú diskriminovaní.

celý článok...

ďalšie odporúčané články...

Osobnosť týždňaupraviť

Mons. Václav Malý (* 21. september 1950, Praha, Česko) je rímskokatolícky kňaz a pomocný biskup pražský.

V rokoch 1969 – 1976 študoval na Cyrilometodějskej bohosloveckej fakulte v Litoměřiciach. Za kňaza ho vysvätil 26. júna 1976 v Prahe banskobystrický biskup Jozef Feranec. V roku 1977 podpísal Chartu 77 a o rok neskôr bol jedným zo 17 zakladateľov Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných. V januári 1979 bol zbavený štátneho súhlasu a od 22. mája do 22. decembra 1979 bez súdu väznený (obvinený z rozvracania republiky). V rokoch 1980 – 1989 pracoval ako kurič a zememeračský figurant, zároveň však pôsobil tajne ako kňaz a podieľal sa na tvorbe katolíckeho samizdatu. Rok bol hovorcom Charty 77 (13. januára 1981 – 7. januára 1982). Od roku 1988 bol členom Československého helsinského výboru.

Verejne známym sa stal počas zamatovej revolúcie v roku 1989, kedy moderoval veľké ľudové zhromaždenia, napríklad zhromaždenie trištvrte milióna ľudí na Letenskej pláni 25. novembra či niekoľko zhromaždení na Václavskom námestí. Bol spoluzakladateľom a prvým hovorcom Občianskeho fóra. V rokoch 1990 – 1996 pôsobil ako kňaz v Prahe, 1. decembra 1996 bol menovaný za kanonika Metropolitnej kapituly u sv. Víta, 3. decembra ho pápež Ján Pavol II. menoval za titulárneho biskupa marcelliánskeho a pomocného biskupa pražského. Vysvätený bol 11. januára 1997. Jeho biskupské heslo znie Pokora a pravda.