Na súd sa obrátil poľský premiér Mateusz Morawiecki ešte v marci tohto roka potom, keď Súdny dvor EÚ vydal rozhodnutie, že poľský Najvyšší správny súd nemusí rešpektovať zákon o národnej justičnej rade, ktorá jednak odporúča kandidátov na nových sudcov a takisto môže viesť voči aktívnym sudcom disciplinárne konanie.

Súdny dvor zároveň konštatoval, že je v rozpore s právom EÚ, ak súd nemôže kontrolovať nezávislosť sudcov vymenovaných prezidentom, a svojím verdiktom tiež zaviazal poľský Najvyšší správny súd, aby uplatňoval legislatívu, ktorá už stratila platnosť – najmä v súvislosti s vymenúvaním a kontrolou činnosti sudcov.

Súdny dvor EÚ tým fakticky zneplatnil zákony obsiahnuté v justičnej reforme, ktorú schválila poľská vládna strana Právo a spravodlivosť.

Premiér Morawiecki chcel preto vedieť, či Súdny dvor EÚ má právomoc určovať orgánom Poľskej republiky, ktoré poľské zákony majú dodržiavať a ktoré nie. A keďže fungovanie Súdneho dvora vychádza zo Zmluvy o fungovaní EÚ, poľský Ústavný súd mal dať odpoveď na to, či ustanovenia tejto zmluvy majú prednosť pred poľskou ústavou, ktorá je najvyšším zákonom Poľskej republiky. Zároveň hovorí, že sudcovia pri výkone svojej funkcie podliehajú len ústave a zákonom.

Ústavný súd zistil, že vybrané ustanovenia Zmluvy o EÚ sú v rozpore s poľskou ústavou. Ak by totiž mal byť v plnom rozsahu uplatnený výrok Súdneho dvora EÚ, znamenalo by to, že ústava nie je najvyšším zákonom štátu, čo by spochybnilo suverenitu Poľska. Takýto výklad by zároveň vyvolával „ďalekosiahle a odôvodnené ústavné pochybnosti“, pričom v texte zmlúv, ktoré Ústavný súd preveroval, sa nenachádza žiadne potvrdenie takejto právomoci Súdneho dvora.

Členstvo v EÚ neznamená neobmedzenú moc Bruselu

Podľa vyjadrenia súdu členstvo krajiny v EÚ a ratifikovanie príslušných zmlúv neznamená, že súdne orgány EÚ by mali mať zvrchovanú moc nad Poľskom.

Rozhodnutie bolo prijaté väčšinou hlasov. Nesúhlasné stanovisko zo štrnástich sudcov predložili dvaja sudcovia – Piotr Pszczółkowski a Jarosław Wyrembak.

Žiadosť premiéra o výklad smerovala zároveň k tomu, či má Súdny dvor EÚ vo všeobecnosti právomoc určovať povinnosti orgánom členských štátov. Podľa Ústavného súdu ju nemá, pretože to nepatrí medzi právomoci, ktorých by sa Poľsko pri vstupe do EÚ vzdalo v prospech orgánov Únie.

Verdiktu poľského Ústavného súdu predchádzalo niekoľkomesačné súdne konanie, v ktorom prezident, predstavitelia vlády a parlamentu často zdôrazňovali, že poľská ústava má prednosť pred legislatívnymi normami Únie a rozsudky Súdneho dvora EÚ sú niekedy v konflikte s poľským právnym poriadkom.

Námestník poľského ministra zahraničných vecí Pawel Jablonski ešte pred zverejnením rozsudku zdôraznil, že takýto verdikt by nešiel proti zmluvám o členstve Poľska v EÚ, avšak by ich účinnosť presnejšie definoval v prípadoch podobným tým, keď súdy vo viacerých krajinách nevyhoveli rozsudkom európskeho súdu.

Zástupca poľského verejného ochrancu práv počas pojednávania podal návrh na vylúčenie sudcu Stanisława Piotrowicza – okrem iného naznačil, že tento sudca, ešte ako člen poslaneckého klubu PiS, bol „jedným z kľúčových politikov, ktorí zaviedli zmeny v súdnictve“. Brusel zase vníma poľský Ústavný súd ako spolitizovaný, poukazujúc na spriaznenosť viacerých sudcov s vládou vrátane predsedníčky súdu Julie Przylebskej.