|
|
Zavrieť Schovať lištu | ||||||||||||||
„Je celofarmový prístup naozaj lepší?“ Spýtal sa počas workshopu na konferencii portálu poľnoinfo.sk hlúčiku poľnohospodárov vedúci Zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku Ladislav Miko.
Ak ešte pred dvoma mesiacmi ministerstvo pôdohospodárstva dlhodobo pripravovalo zavedenie ekoschém na jednotlivé opatrenia, ostatné týždne ide cestou celofarmového prístupu. Argumentujú nižšou náročnosťou pre poľnohospodára. Ten tak získa platbu na hektár na celú výmeru. Odznelo to na dnešnej konferencii portálu poľnoinfo.sk, Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a UniCredit Bank.
Navýšenie spolufinancovania podpory pre rozvoj vidieka o 285 miliónov eur, ktoré 21. júla spoločne ohlásili Ministerstvo financií SR a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR považuje Národná sieť miestnych akčných skupín (NS MAS) SR za nedostatočné a označuje ho ako výsmech slovenského vidieka.
Agrosektor dostane cez tzv. 2. pilier najbližších päť rokov 285 miliónov eur navyše. V súčasnosti je spolufinancovanie na úrovni 25,7 %, od roku 2023 by malo byť na úrovni 36,9 %. Informoval o tom po rokovaní vlády minister financií Igor Matovič (OĽANO), za účasti ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana (nominant OĽANO).
I keď premiér Eduard Heger (OĽANO) začiatkom tohto týždňa označil pôdohospodárstvo za odvetvie, ktoré za posledných desať až 20 rokov dostalo veľmi zabrať a ktoré nebolo prioritou predchádzajúcich vlád, najväčší problém, ktorým je financovanie, zostáva stále nedoriešený. Dotácie do poľnohospodárstva na hektár plochy boli v minulých rokoch na Slovensku výrazne nižšie ako v krajinách Vyšehradskej štvorky (V4), napriek tomu Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) nemá informácie o možnom zvýšení rozpočtu pre poľnohospodárov.
Agrárna komora ČR chce, aby štát v ďalšom období spolufinancoval európsky rozvojový program aspoň zo 60-tich percent. V súčasnom období je to 35 percent, v budúcom sa však počíta s poklesom platieb od Európskej únie. ČTK to dnes povedal prezident komory Jan Doležal.
Poslanec Európskeho parlamentu (EP) Michal Wiezik (Spolu) vo štvrtok privítal odmietnutie dodatku 171 v rámci trialógových rokovaní medzi EP, Európskou komisiou a Radou EÚ v rámci rozhodnutia, ktoré uznáva potrebu vyhnúť sa ďalším obmedzeniam pre rastlinné alternatívy mliečnych výrobkov na trhu EÚ.
V priebehu mája mali byť vyhlásené investičné výzvy v hodnote viac ako 330 miliónov eur. Avizoval to agrorezort ešte v závere marca. Na utorkovom odpočte činností Pôdohospodárskej platobnej agentúry priznal šéf sekcie rozvoja vidieka na ministerstve pôdohospodárstva, že termín, ktorý si stanovili samy na agrorezorte, nestihnú. K veľkým investičným výzvam, ktoré sa naposledy v takomto objeme vyhlasovali v roku 2015, sa ale podľa vyjadrení zástupcov agroministerstva a platobnej agentúry pomaly blížime.
Pri príprave Intervenčnej stratégie sa v súčasnosti najviac diskutuje o národnom spolufinancovaní Programu rozvoja vidieka. Priame platby (prvý pilier) sú plne zabezpečované z európskeho rozpočtu. Program rozvoja vidieka (druhý pilier) sa financuje spoločne. Časť z európskeho rozpočtu a časť zo štátneho rozpočtu členských štátov. Návrh nariadenia o strategických plánoch určuje, akým percentom môžu členské štáty dofinancovať rozvoj vidieka z národných zdrojov.
Do neskorých nočných hodín sa v piatok (14.5.2021) na ministerstve pôdohospodárstva rokovalo o stovkách miliónov eur určených pre vidiek. Výsledok, ktorý by potešil poľnohospodárov a potravinárov však zatiaľ oznámený nebol. Na jednej strane stola sedeli šéf rezortu Ján Mičovský s jeho najbližšími kolegami a na druhej strane predseda vlády Eduard Heger so svojim agroporadcom Samuelom Vlčanom.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu na žiadosť politickej skupiny Zelení rokovali za prítomnosti zástupcov Európskej komisie a Rady EÚ o konflikte záujmov českého premiéra Andreja Babiša. Hlasovanie o uznesení k tomuto prípadu sa uskutoční na júnovom plenárnom zasadnutí EP.
MPRV zverejnilo Intervenčnú stratégiu novej SPP na roky 2023 – 2027. V prvej časti sme sa venovali priamym platbám a v tejto časti zhodnotíme podporu konkurencieschopnosti. Ide o druhý cieľ, ktorý Strategické plány podľa EÚ majú napĺňať. Špecifickým cieľom 2 podľa návrhu Nariadenia Rady a EÚ je posilniť orientáciu na trh a zvýšiť konkurencieschopnosť vrátane intenzívnejšieho zamerania sa na výskum, technológiu a digitalizáciu.
MPRV SR zverejnilo Intervenčnú stratégiu novej SPP na roky 2023 – 2027. Ide o pracovnú verziu, ktorá je v súčasnosti v pripomienkovom konaní. Intervenčná stratégia je časť Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Vychádzať musí zo SWOT analýzy a analýzy potrieb.
Plán obnovy a odolnosti SR, ktorý Slovensko pripravovalo celé mesiace, mieri do Bruselu aj s podpismi troch najvyšších ústavných činiteľov. Z plánovaných dvoch miliárd eur, ktoré chcel pôvodne, na samom začiatku diskusií v pláne presadiť minister pôdohospodárstva Ján Mičovský, sa v ňom nenachádza ani jediné euro.
Len niečo vyše dňa trvalo harmonické súžitie medzi poľnohospodármi združenými v najväčšej samosprávnej organizácii a rezortným ministerstvom. Ešte v pondelok poobede agrokomora veľmi zmierlivo reagovala na čerstvú informáciu agroministerstva, že hľadanie nového šéfa platobnej agentúry po ôsmich mesiacoch končí. Fakt, že riaditeľom PPA zostal na „dva – tri týždne menovaný“ Jaroslav Jánoš a tak následné dve výberové konania boli úplne zbytočné, zobrali s pokojom. Zdalo by sa, že sme svedkami nových vzťahov. Selanka medzi oboma organizáciami však skončila dnes tesne pred zasadnutím vlády.
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Najkomentovanejšie za 7 dní