Colin Powell
| Colin Powell | ||||||||
 | ||||||||
 | ||||||||
| 65. Minister zahraničných vecí Spojených štátov | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 20. január 2001 – 26. január 2005 | ||||||||
| Prezident | George W. Bush | |||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 5. apríl 1937 New York, New York, USA | |||||||
| Úmrtie | 18. október 2021 (84 rokov) | |||||||
| Politická strana | Republikán | |||||||
| Alma mater | City College of New York George Washington University | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka |
Alma | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Colin Powell (multimediálne súbory) | |||||||
Colin Luther Powell, (* 5. apríl 1937, New York, New York, USA – † 18. október 2021[1]) bol americký politik a diplomat, bol 65. minister zahraničných vecí, slúžiaci od 20. januára 2001 do 26. januára 2005 vo vláde Georga W. Busha. Nominovaný bol 16. decembra 2000 a vo funkcii potom potvrdený Senátom USA. Powell z funkcie odstúpil, Bush jeho žiadosť prijal 12. novembra 2004 (pred začiatkom druhého volebného obdobia), ale ostal vo funkcii pokiaľ Senát nepotvrdil nomináciu Condoleezzy Riceovej.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa 5. apríla 1937 v Harleme v New Yorku v rodine jamajských imigrantov. Obaja jeho rodiča boli zmiešaného škótsko-jamajského (černošského) pôvodu.[2] Otec pracoval ako lodný úradník matka ako krajčírka. Colin Powell vyrastal v Južnom Bronxe a navštevoval Morris High School, ktorú absolvoval v roku 1954.
Počas štúdia na City College of New York, Powell navštevoval armádne kurzy dôstojníkov v zálohe Reserve Officers' Training Corps (ROTC). Bol členom organizácie Pershing Rifles. Po promócii bol menovaný do hodnosti podporučík (second lieutenant). V tomto čase bola armáda len nedávno desegregovaná. Absolvoval výcvik v štáte Georgia. Stretol sa však s tým, že ho pre farbu pleti odmietli obslúžiť v baroch a reštauráciách. Po absolvovaní základného výcviku vo Fort Benning bol Powell zaradený k 48. pechotnej divízii v západnom Nemecku ako veliteľ čaty. V rokoch 1962 - 1963 pôsobil ako zahraničný poradca a inštruktor v jednotkách juhovietnamskej armády (ARVN). Počas prvého turnusu bol ranený nastraženou pascou.
Powell sa vrátil do Vietnamu ako major v roku 1968 a slúžil ako asistent náčelníka štábu 23. pešej divízie (Americal). Počas druhého turnusu bol vyznamenaný Medailou vojaka za odvahu, potom, čo prežil haváriu helikoptéry, a sám zachránil troch ďalších spolubojovníkov vrátane veliteľa divízie generálmajora Charlesa M. Gettysa z horiaceho vraku. Neskôr bol poverený vyšetrovaním masakru v My Lai.
Keď sa v roku 1971 vrátil z Vietnamu do USA, študoval na Univerzite Georga Washingtona vo Washingtone, DC, kde získal titul Master of Business Administration. V rokoch 1975–1976 navštevoval Národnú vojenskú akadémiu vo Washingtone, D.C. Začiatkom 80. rokov slúžil Powell vo Fort Carson v štáte Colorado. Neskôr sa stal vojenským asistentom ministra obrany Caspara Weinbergera, ktorému pomáhal počas invázie do Grenady v roku 1983 a leteckého útoku na Líbyu v roku 1986.
Powell vystúpil 5. februára 2003 na plenárnom zasadnutí Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov s prezentáciou argumentujúcou v prospech vojenskej invázie do Iraku. Odvolávajúc sa na početných anonymných irackých prebehlíkov tvrdil, že "nemôže byť pochýb o tom, že Saddám Husajn má biologické zbrane a možnosti rýchlo ich produkovať viac, oveľa viac." Powell tiež uviedol, že podľa neho "úplne bez pochybností" Saddám získava kľúčové komponenty pre výrobu jadrových zbraní. Avšak už o dva dni britský Channel 4 News oznámil, že tajné dokumenty odovzdané Veľkej Británii, ktoré Powell označoval počas svojho vystúpenia ako dôveryhodné boli zostavené na základe starého materiálu, ktorý kopíroval esej amerického postgraduálneho študenta Ibrahima al-Marashiho.[4] Powell tiež tvrdil, že Irak spolupracuje s Usáma bin Ládinom a v Afganistane cvičí členov al-Káidy.
20. marca 2003 začala invázia do Iraku. 30. septembra 2004 skupina poverená preverením údajov používaných pred začatím zásahu (Iraq Survey Group, ISG) vo svojom záverečnom stanovisku vyhlásila: „ISG nenašla žiadne dôkazy o tom, že Saddám Husajn vlastnil zásoby zbraní hromadného ničenia v roku 2003..."
Powell sám označil svoje vystúpenie na pôde OSN, ktoré iniciovalo Tretiu vojna v Perzskom zálive za najväčšiu škvrnu na svojej kariére.[5]
Colin Powell trpel v neskoršom období rakovinou krvi. Zomrel 18. októbra 2021 po problémoch v dôsledku komplikácii s ochorením Covid-19[6] v Národnom vojenskom zdravotnom stredisku Waltera Reeda (WRNMMC) v Bethesde, štát Maryland.[7]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Colin Powell, Former Secretary of State and Driving Figure in Iraq War, Dead at 84 From Covid Complications
- ↑ Colin Powell claims Scottish coat of arms [online]. The Guardian, 2004-5-12, [cit. 2016-08-01]. Dostupné online.
- ↑ - The Washington Post. Washington Post. Dostupné online [cit. 2021-04-08]. ISSN 0190-8286. (po anglicky)
- ↑ "UK accused of lifting dossier text". CNN. February 7, 2003. (anglicky), Online
- ↑ "Colin Powell on Iraq, Race, and Hurricane Relief". 20/20 (ABC News). September 8, 2005. (anglicky), Online
- ↑ ČTK, RTVS. Zomrel historicky prvý americký minister zahraničia čiernej pleti Colin Powell [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, [cit. 2021-10-20]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Zomrel bývalý americký minister zahraničných vecí Colin Powell. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-10-18. Dostupné online [cit. 2021-10-20].
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Colin Powell
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Colin Powell na anglickej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |