|
Obrázok týždňa
|
|
Raketoplán Columbia pripravený na prvý štart (STS-1).
|
|
|
Vybraný citát
|
|
„Neexistuje žiadny úspech bez rizika.“ – Gene Kranz
|
|
|
Odporúčaný článok
|
|
Misia STS-121 raketoplánu Discovery bola druhou misiou raketoplánu po havárii raketoplánu Columbia. Hlavným cieľom letu bolo otestovať nové bezpečnostné prvky vyvinuté a pridané po havárii ako aj dopraviť materiál, zariadenia a kozmonauta Thomasa Reitera na ISS.
Počas misie STS-121 na Medzinárodnú kozmickú stanicu (ISS) posádka raketoplánu Discovery pokračovala v testovaní nových zariadení a procedúr pri kontrole a oprave tepelného štítu, ktoré boli navhnuté na zvýšenie bezpečnosti raketoplánov. Takisto priviezla množstvo materiálu a zásob pre budúce rozširovanie ISS.
Po havárii raketoplánu Columbia NASA rozhodla, že budú nasledovať dva testovacie lety a že pôvodné úlohy misie STS-114 budú kvôli tomu rozdelené do dvoch misií. Pred haváriou bola Columbia pridelená na misiu STS-118 a STS-121. Misia STS-118, takisto k ISS, bola pôvodne tiež pridelená raketoplánu Discovery, ale neskôr pripadla raketoplánu Endeavour.
Misia STS-121 bola pre Columbiu pôvodne plánovaná na opravu Hubblovho teleskopu. Táto misia však bola zrušená ešte pred haváriou a tak označenie STS-121 bolo znova voľné. Označenia od STS-115 do STS-120 boli už pridelené pre existujúce misie, takže NASA vybrala najnižšie voľné označenie pre tento druhý testovací let. Preto STS-121 nasleduje po misii STS-114.
|
|
|
|
Vedeli ste, že...
|
|
- ......aby sa zistil vplyv vetra na maketu rakety Saturn V na štartovacej rampe, pracovníci Kennedyho kozmického strediska si na obslužnej plošine políhali na chrbát a pokúšali sa maketu rozkývať zapretými nohami?
- ......družica GOCE mala obežnú dráhu vo výške 250 km a musela mať preto už čiastočne aerodynamický tvar?
- ...vo figuríne kozmonauta zvanej Ivan Ivanovič, ktorá sa použila na test kozmickej lode Vostok pred letom prvého človeka, sa nachádzal priestor na schránky s myšami, morčatami a plazmi?
- ...spoločnosť Blue Origin v júli 2021 vyslala na suborbitálny let prvú kozmickú loď s posádkou výlučne z kozmických turistov bez pilota?
- ...existoval koncept prvého pristátia človeka na Mesiaci, ktorý počítal s posielaním zásob tomuto astronautovi na mesačný povrch, až kým sa nevytvorí technológia, ako ho vrátiť späť na Zem?
- ...jediní ľudia, ktorí kedy umreli vo vesmíre, boli členovia posádky Sojuz 11?
|
|
|
Novinky
|
|
24. október 2021
Štart rakety Ariane 5 so svojím doteraz najťažším nákladom - dvojicou telekomunikačných družíc SES-17 a Syracuse 4A. Išlo zároveň o certifikačný let rakety pred štartom vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba. Let overil drobné zmeny na rakete.[1]
16. október 2021
Z Kennedyho kozmického strediska odštartovala sonda Lucy s nosnou raketou Atlas V. Ide o prvú sondu vyslanú k Trójanom Jupitera.[2]
15. október 2021
Z kozmodrómu Ťiou-čchüan odštartovala kozmická loď Šen-čou 13 s trojčlennou posádkou. Ich cieľom je kozmická stanica Tchien-kung, na ktorej strávia najmenej päť nasledujúcich mesiacov.[3]
13. október 2021
Herec William Shatner, známy rolou kapitána Kirka zo seriálu Star Trek, sa vo veku 90 rokov stal dosiaľ najstarším človekom, ktorý absolvoval let do vesmíru[1]
5. október 2021
V kozmickej lodi Sojuz MS-19 odštartoval na Medzinárodnú vesmírnu stanicu okrem profesionálneho kozmonauta Antona Škaplerova aj dvojčlenný filmový štáb, aby nakrútil prvé zábery komerčného filmu priamo vo vesmíre[2]
2. október 2021
 Sonda BepiColombo, spoločný projekt ESA a JAXA, vrátane slovenskej participácie, vykonala prvý z plánovaných preletov okolo planéty Merkúr[3]
20. september 2021
Štart čínskej zásobovacej lode Tianzhou-3 a jej úspešné pripojenie sa k stanici Tchien-kung.[4]
17. september 2021
Kozmická loď Šen-čou 12 pristála po 92 dňoch strávených vo vesmíre. Ide o zatiaľ najdlhší čínsky pilotovaný let.[5]
16. september 2021
Spoločnosť SpaceX vyslala na obežnú dráhu prvú plne civilnú misiu Inspiration4.[4] O tri dni neskôr kabína s štvorčlennou posádkou pristála do Atlantického oceánu. Výťažok z misie putoval na charitu.[6]
3. september 2021
Premiérový let rakety Alpha od firmy Firefly Aerospace skončil neúspechom. Zo zatiaľ neznámych dôvodov nosič začal počas práce prvého stupňa vykazovať anomálie a pozemný pracovník ju zničil autodeštrukčným povelom.[7]
Staršie správy
Zdroje
- ↑ ZELNÁ, Renáta. Kapitán Kirk zo Star Treku navštívil vesmír a vrátil sa späť na Zem. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2021-10-13. Dostupné online [cit. 2021-10-13]. ISSN 1335-4418.
- ↑ MAJER, Dušan. ŽIVĚ A ČESKY: K ISS míří filmaři [online]. Microsoft, 2021-10-04, [cit. 2021-10-13]. Dostupné online. (česky)
- ↑ TASR. Vesmírna sonda ESA-BepiColombo preletí popri planéte Merkúr [online]. Bratislava: TASR, 2021-10-01, [cit. 2021-10-02]. Dostupné online.
- ↑ TÖKÖLY, Roland. AKTUÁLNE: SpaceX to dokázal, úspešne vyniesol do vesmíru historicky prvú posádku turistov [online]. fontech.startitup.sk, 2021-09-16, [cit. 2021-09-17]. Dostupné online.
|
|
Osobnosť mesiaca
|
|
Dr. Wernher Magnus Maximilian Freiherr von Braun (* 23. marec 1912, Wirsitz – † 16. jún 1977, Alexandria) bol nemecko-americký raketový vedec. Počas 2. svetovej vojny skonštruoval nemecké vojenské rakety V2, ktoré boli prvými balistickými raketami na svete. Na konci vojny sa vzdal americkej armáde a s celým svojim tímom odišiel do USA, kde spočiatku viedol konštrukciu vojenských, a neskôr aj kozmických nosičov, pričom jeho práca vyvrcholila vývojom rakiet typu Saturn pre mesačný program Apollo.
Wernher bol druhým z troch synov nemeckého baróna Magna von Brauna (ktorý bol od júna 1932 do januára 1933 ministrom výživy a poľnohospodárstva Weimarskej republiky) a Emmy von Quistorp. Už v mladosti bol očarený myšlienkou vesmírneho cestovania, objavovaním nových svetov. To ho priviedlo k čítaniu sci-fi od takých velikánov ako bol Jules Verne, či Herbert George Wells. Neskôr sa začal o celý problém zaujímať aj z vedeckého hľadiska, a zoznámil sa tak s prácou Hermanna Obertha, ktorý napísal v roku 1923 štúdiu Raketa do planetárnych priestorov (Die Rakete zu den Planetenräumen). Vzhľadom na von Braunove znalosti z oblasti matematiky a fyziky nebolo pre neho zložité princípu raketových nosičov porozumieť.
|
|
|
Prebiehajúce misie
|
|
Nepilotované:
Pilotované:
Medzinárodná vesmírna stanica
Expedícia 65
Akihiko Hošide (3), veliteľ, JAXA
Robert Kimbrough (3), palubný inžinier 1, NASA
Megan McArthurová (2), palubný inžinier 2, NASA
Thomas Pesquet (2), palubný inžinier 3, ESA
Piotr Dubrov (1), palubný inžinier 5, Roskosmos (CPK)
Mark Vande Hei (2), palubný inžinier 6, NASA
Anton Škaplerov (4), palubný inžinier, Roskosmos (CPK)
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
|
|
Správcovia portálu
|
|
Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:
|
|