Portál:Fínsko

Fínsky portálupraviť

Fínsko (po fínsky: Suomi, po švédsky: Finland), dlhý tvar Fínska republika je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý omýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade s Nórskom na severe a na mori má spoločnú hranicu naviac s Estónskom. Pod fínsku suverenitu tiež patrí súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu.su členom EÚ(2004). v litve sa taži kames štastia Jantár. Jantarova komnata

Fínsko je krajinou tisícich jazier a ostrovov, presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s nízkymi kopcami. Najvyšším bodom je Haltitunturi s výškou 1328 m nad morom. Nachádza sa severozápadnom výbežku Fínska. Okrem mnohých jazier krajine dominujú rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trochu obrábanej pôdy. Prevažná časť ostrovov leží na juhozápade (súostrovie Ålandy) a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Fínsko je jedným z mála štátov na svete, ktorého územie sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ľadovej sa plocha krajiny vďaka izostatickému dvíhaniu každý rok zväčšuje o zhruba 7 km².

S portálom je spojených 275 článkov

Odporúčaný článokupraviť

Zimná vojna (fínsky Talvisota) je súčasťou druhej svetovej vojny. Prepukla 30. novembra 1939, keď ZSSR bez vyhlásenia vojny napadol Fínsko, za čo bol vylúčený zo Spoločnosti národov. Vojna skončila prímerím 13. marca 1940. Fínsko bolo prinútené odstúpiť rozsiahle územia (Rybársky polostrov, Ladožskú Karéliu a Karelskú šiju). Nepresvedčivý výkon Červenej armády v tejto vojne viedol k prudkému prepadu jej prestíže a presvedčil Hitlera, že ZSSR ľahko porazí. Na druhej strane Červená armáda tak dostala šancu vykonať určitú reorganizáciu a nápravu niektorých chýb. Navyše na poste komisára pre obranu nahradil Klimenta Vorošilova Semion Timošenko, čo Červenej armáde veľmi prospelo.

Medzi Fínskom a Sovietskym zväzom existoval pakt o neútočení uzatvorený v roku 1932 a neskôr predĺžený, hoci vzťahy medzi oboma krajinami boli na bode mrazu. ZSSR prijal na svojom území veľkú časť komunistov, ktorí utiekli z Fínska po porážke ich povstania, verejne označoval Fínsko ako „budúcu zväzovú republiku“ a viedol štvavú kampaň proti tejto krajine a jej predstaviteľom. Fínsko bolo zasa pobúrené spôsobom, akým ZSSR „naplnil“ prísľub autonómie pre Východnú Karéliu, ktorý zložil v roku 1920 pri uzatváraní mierovej zmluvy z Tartu a prijalo na svojom území utečencov z tejto oblasti.

celý článok...

ďalšie odporúčané články...

Osobnosť mesiacaupraviť

Carl Gustaf Mannerheim (* 10. august 1797, Rittergut Willnas, Lemu, Fínsko – † 9. október 1854, Štokholm, Švédsko) bol významný fínsky šľachtic, entomológ a politik, starý otec maršála Mannerheima. Bol aj prezidentom Viipurského apelačného súdu (1839 – 1854) v meste Vyborg.

Jeho otec bol Carl Erik Мannerheim (1759 – 1837) a matka Vendla Sofia von Willebrand (1779 – 1863). V mladosti študoval v meste Turku. Po štúdiách nastúpil do štátnej služby v Petrohrade a v roku 1827 sa stal členom – korešpondentom Imperátorskej akadémie vied v Petrohrade.

V roku 1832 sa oženil s dcérou dôstojníka, Evou Wilhelminou von Schantz (1810 – 1895). Mali spolu štyri deti. Jeho syn Carl Robert Mannerheim sa stal otcom budúceho národného hrdinu Fínska a prezidenta Carla Gustafa Emila Mannerheima (1867 – 1951).

V roku 1833 bol menovaný gubernátorom v Ваза, potom pôsobil ako gubernátor v meste Vyborg a tiež ako prezident vrchného súdu mesta Vyborg.

celý článok...

ďalšie osobnosti...

Krajeupraviť

Článkyupraviť

Fínsko * Laponsko * Ålandy * Dejiny Fínska

Zoznamyupraviť

Vedeli ste, že...upraviť

... v roku 1952 bola v Helsinkách olympiáda?

... vo Fínsku nie je žiadne miliónové mesto?

... v Tampere je Leninovo múzeum?

... vo Fínsku je 187 888 jazier a 179 584 ostrovov?

... 5,5% obyvateľov Fínska má ako materinský jazyk švédčinu?

Obrázokupraviť

Hmla stúpajúca z rieky Oulujoki v obci Vaala vo Fínsku.

Commonsďalšie obrázky...

Miesto a zoznam týždňaupraviť

Sammallahdenmäki je pohrebné miesto z doby bronzovej neďaleko fínskeho mestečka Lappi. Vek tunajších mohýl sa odhaduje až na 3 000 rokov. Pôvodne sa Sammallahdenmäki nachádzalo na brehoch Botnického zálivu, avšak časom more ustúpilo a dnes je toto miesto vzdialené od mora niekoľko kilometrov.

Od roku 1999 je pohrebisko súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Fínske pamiatky na zozname svetového dedičstva UNESCO

Pevnosť Suomenlinna
Námorná pevnosť z 18. storočia pri vstupe do helsinského prístavu.
Staré mesto Rauma
Výnimočný príklad drevenej mestskej architektúry.
Kostol v Petäjävesi
Drevený luteránsky kostol neďaleko Jyväskylä z 18. storočia.
Verla
Bývalá továreň na spracovanie dreva (1882 až 1964).
Pohrebné miesto z doby bronzovej Sammallahdenmäki
Viac ako 30 granitových hromádok kamenia na cintoríne z doby bronzovej prináša svedectvo o pohrebných rituáloch.
Kvarken
Prírodná krajina, ktorú Fínsko zdieľa spoločne so Švédskom.
Struveho geodetický oblúk
Reťazec triangulačných bodov s celkovou dĺžkou 2820 km siahajúci od Hammerfestu v Nórsku až k Čiernemu moru.