Portál:História

Historický portál

História (zo starogr. ἱστορία historia – „skúmanie, poznanie minulosti“) je reálny proces vývoja ľudskej spoločnosti od najstarších čias až po súčasnosť. Výraz označuje aj spoločenskú vedu zaoberajúcu sa skúmaním a poznávaním minulosti s cieľom poskytnúť pravdivý obraz o dejinách ľudstva.

Historik využíva pri svojom výskume historické metódy, pričom pracuje s historickými prameňmi, ktoré podrobuje kritike a výkladu prostredníctvom pomocných vied historických. Dejepis je aplikovaná historická veda zameraná pre potreby pedagogiky. Prehľad historického bádania sa označuje ako historiografia.

Historický index (4. október - 8348 článkov)

?

!

0

1

2

3

4

5

6

7

8

9

A

Á

B

C

Č

D

Ď

DŽ

E

É

F

G

H

CH

I

Í

J

K

L

Ľ

M

N

Ň

O

Ó

Ô

Ö

P

Q

R

S

Š

Ş

T

Ť

U

Ú

V

W

X

Y

Z

Ž

29. októberupraviť

Inocent IX.

1266 – zomrela Margaréta Babenberská, česká kráľovná ako prvá manželka Přemysla Otakara II. (* 1204/1205)
1321 – zomrel Štefan Uroš II. Milutin, srbský kráľ (* ?)
1348 – zomrela Eleonóra Portugalská, kráľovná Aragónie, Valencie, Sardínie, Korziky a Malorky (* 1328)
1422 – Karol VII. sa stal francúzskym kráľom
1591 – Inocent IX. sa stal 230. pápežom namiesto Gregora XIV.
1603 – zomrela Irina Godunovová, ruská cárovná (* 1557)
1618 – bol popravený sir Walter Raleigh, anglický objaviteľ (* 1554)
1816 – narodil sa Ferdinand II., portugalský kráľ († 1885)

ďalšie výročia...

Odporúčaný článokupraviť

Černobyľská havária sa stala 26. apríla 1986, v černobyľskej atómovej elektrárni na Ukrajine (vtedy časť Sovietskeho zväzu). Ide o najhoršiu jadrovú haváriu v histórii jadrovej energetiky.

V priebehu riskantného pokusu sa v sobotu 26. apríla 1986 o 1:23:58 miestneho času (UTC+3), vo štvrtom reaktore černobyľskej elektrárne (známom ako Černobyľ-4) odohrala katastrofálna parná explózia, ktorá vyústila do požiaru, série ďalších explózií a roztaveniu jadra reaktora. Do ovzdušia sa uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, Východnú Európu a Škandináviu. Boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, čo si vyžiadalo evakuáciu a presídlenie asi 200 000 ľudí. Približne 70 % rádioaktívneho spadu skončilo v Bielorusku. Nehoda zvýšila obavy o bezpečnosť sovietskeho jadrového priemyslu, spomalila na mnoho rokov jeho expanziu a zároveň nútila sovietsku vládu prehodnotiť mieru utajovania. Nástupnícke štáty po rozpade Sovietskeho zväzu – Rusko, Ukrajina a Bielorusko dodnes nesú bremeno pokračujúcich nákladov na dekontamináciu a liečenie ochorení spôsobených černobyľskou haváriou. Je ťažké presne zaznamenať počet úmrtí spôsobených udalosťami v Černobyle – odhady sa pohybujú od stoviek po stovky tisíc.

celý článok...

ďalšie odporúčané články

Vybraný citátupraviť

„	To je môj súcit so všetkým minulým, že vidím: je vydané napospas, – je vydané napospas milosti, duchu, šialenstvu každého pokolenia, ktoré príde, a všetko, čo bolo, si vysvetlí ako svoj most! Mohol by prísť veľký násilnícky vládca, prešibaný netvor, ktorý by svojou milosťou a nemilosťou nútil a prinútil všetko minulé: až by sa mu stalo mostom a predzvesťou, hlásateľom a kikiríkaním. Je tu však aj druhé nebezpečenstvo a môj druhý súcit: – kto zo spodiny pochádza, toho pamäť siaha po deda, – pri dedovi však prestáva čas. Aj tým je všetko minulé vydané napospas: lebo by sa raz mohlo stať, že spodina sa stane pánom a v plytkých vodách sa utopí všetok čas.	“
– Zarathustra v diele Friedricha Nietzscheho Tak vravel Zarathustra (1885), III, „O starých a nových tabuliach“, 11^[1]

↑ Citované podľa: NIETZSCHE, Friedrich. Tak vravel Zarathustra : Kniha pre všetkých a pre nikoho. Preklad Rastislav Škoda. Bratislava : PhDr. Milan Štefanko – IRIS, 2002. ISBN 80-89018-28-9, s. 144.

Wikicitátyďalšie citáty

Kategórieupraviť

Archeológia – História – Obdobia svetových dejín – Roky – Dejiny podľa predmetu – Dejiny podľa národa – Dejiny podľa štátu – Dynastie – Vládcovia – Vojny – Bitky – Múzeá – Pamiatky – Historici

všetky kategórie...

Článkyupraviť

Archeológia – Dejiny – História – Historiografia – Filozofia dejín – Dejepis – Pomocná historická veda – Historik – Historický prameň

Dejiny vedy (medicíny, fyziky) – Dejiny filozofie – Dejiny umenia (hudby, literatúry, filmu) – Dejiny náboženstva (islamu)

Zoznamyupraviť

Zoznamy

Wikicitáty ponúkajú citáty súvisiace s históriou
Commons ponúka multimediálne súbory na tému História

Vedeli ste, že...upraviť

...prvá umelá družica Sputnik 1 mala priemer 58 cm a hmotnosť 83 kg?
...už v roku 1770 založila Mária Terézia v Banskej Štiavnici prvú vysokú Banícku akadémiu v Európe?
...Gustáv Husák napísal najviac diel (24) zo všetkých prezidentov Česko-Slovenska?
...Pablo Picasso bol podozrivý z krádeže Mony Lízy?
...najstarším mestom na našom území je Nitra?

Obrázokupraviť

Maľba koňa vo francúzskom jaskynnom komplexe Lascaux pochádzajúca od kultúry magdalénien z mladšieho paleolitu, datovaná do obdobia rokov 15 000 – 13 000 pred Kr.