Dnes sa vrátime do obdobia rokov šesťdesiatych. Hovorili sme už o tom ako sa snažilo vtedajšie poľnohospodárstvo a najmä výskum, ktorý sa tešil veľkej podpore štátu šľachtiť a dorábať nové odrody obilnín a kukurice. Dnes sa pristavíme pri okopaninách a niektorých ďalších plodinách. Započúvajte sa do historického poľnocastu portálu poľnoinfo.sk, ktorým vás bude sprevádzať publicista Martin Jurčo.

V najnovšej časti historického poľnocastu sa zastavíme pri hektárových úrodách obilnín. Martin Jurčo ich dáva do kontextu napríklad s domácim výskumom či rajonizáciou jednotlivých plodín. Započúvajte sa už do 28. časti poľnocastu portálu poľnoinfo.sk.

V ďalšej časti historického poľnocastu sa venujeme pestovaniu plodín. Hektárové výnosy obilnín sa za obdobie od tridsiatych rokov do roku 1960 zvýšili o zhruba 40 percent. Výrazná zmena nastala ale až na prelome 50. a 60. rokov, keď sa podarilo naštartovať hektárové výnosy aj vďaka tomu, že sa zvýšila dotácia priemyselných hnojív na hektár. Na strane druhej sa a tomto čase postupne začali prejavovať aj pozitívne výsledky v oblasti prípravy odborníkov. Napríklad nových absolventov terajšej SPU v Nitre. Započúvajte sa už do 27. časti poľnocastu portálu poľnoinfo.sk.

V minulej časti podcastu sme si povedali viac o postupnom odoberaní pôdy malým hospodárom a postupnej koncentrácii pôdy vo vlastníctve JRD a štátnych majetkov. Rozprávame sa o období začiatku rokov šesťdesiatych. Vtedy sa JRD dobudovali a ich ekonomické profilovanie išlo skutočne len veľmi pomaly dopredu. V tomto čase sa sústreďovanie výroby postupne systematizovalo.

V dnešnom stretnutí s históriou poľnohospodárstva bude reč o pôde. Naše rozprávanie o dejinách poľnohospodárskeho sektora sme minule skončili na prelome 50. a 60. rokov. Už v tom čase sa postupne dokončovala systemizácia pozemkov – pozemkových úprav a nútených záberov pôdy štátom. História hovorí, že prelomovým v tejto oblasti bol rok 1955. Započúvajte sa už do 25. časti poľnocastu portálu poľnoinfo.sk.

Rok 1960 znamenal dokončenie myšlienky kolektivizácie, s čím súviselo aj s prebudovaním dediny a vidieka z hľadiska vzťahu k poľnohospodárskej pôde. Vlastnícke právo išlo úplne do úzadia a novou cestou bolo rozvíjanie vlastnej poľnohospodárskej výroby JRD. Symbolicky to znamenalo aj dokončenie socialistického charakteru štátu, ktorý sa v júli 1960 formálne premietol aj do ústavy republiky. Informuje 24. časť historického podcastu portálu poľnoinfo.sk. 

Pristavíme sa pri druhej etape prerodu slovenského poľnohospodárstva na kolektivizované hospodárenie. Ohraničené je obdobím rokov 1955 až 1959. Politická snaha kolektivizovať dedinu sa po neúspechoch prvej etapy ešte zosilnila. Malo to nielen ekonomický, no najmä sociologický dosah na život dediny. Do roľníckeho života dediny zasiahlo povojnové budovanie fabrík a priemyslu. Viac si môžete vypočuť v ďalšej časti podcastu portálu poľnoinfo.sk. Reláciu si môžete vypočuť priamo na webe, alebo stiahnuť do svojho zariadenia.

Družstvá vznikali frontálne a na začiatku sa ešte nevedelo, akým smerom bude poľnohospodárstvo získavať formu v rámci družstevného podnikania. Išlo zrejme hlavne o zlikvidovanie súkromného podnikania, veľkostatkov, menej sa myslelo na to, ako presne budú družstvá fungovať. Informuje ďalšia časť historického podcastu portálu poľnoinfo.sk o vývoji poľnohospodárstva tesne po roku 1948. Reláciu si môžete vypočuť priamo na webe, alebo stiahnuť do svojho zariadenia.

V novej časti historického podcastu portálu poľnoinfo.sk sa pristavíme na začiatku kolektivizácie v rokoch 1949 až 1959. Cieľom bolo preformovať poľnohospodárstvo na úroveň, aká už existovala v Sovietskom zväze, teda zlikvidovať súkromnú formu hospodárenia a nastoliť tézu veľkovýroby. Paradoxom a zaujímavosťou bolo, že ešte v roku 1948 zástupcovia komunistickej strany v Prahe i na Slovensku konštatovali, že na dedine sa kolchozy budovať nebudú. Započúvajte sa do ďalšej časti poľnocastu portálu poľnoinfo.sk.

V našom rozprávaní sme na začiatku rokov päťdesiatych. Hovorili sme si o Zákone o JRD, ktorý vznikol v roku 1949. No do vznikajúcich družstiev bolo treba vychovávať aj odborníkov. A tak sa v tomto čase sa udiala aj jedna dôležitá udalosť. Československá vláda sa rozhodla reformovať vysoké školstvo v duchu novej politiky, a aj vzhľadom na potreby praxe a neustálej intenzifikácie výroby. Dotýkalo sa to aj poľnohospodárstva. A tak vznikla Vysoká škola poľnohospodárska a Vysoká škola lesnícka a drevárska. Započúvajte sa už do 20. časti poľnocastu portálu poľnoinfo.sk.

V našom rozprávaní sa postupne dostávame do dlhého a zložitého obdobia kolektivizácie poľnohospodárstva. Začiatky môžeme datovať do obdobia schválenia zákonov z roku 1949. V žiadnom prípadne nemôžeme celý proces spoločného hospodárenia na pôde hodnotiť ako jedno celistvé obdobie a celé ho odsudzovať. Začína ďalšiu časť poľnocastu Martin Jurčo. Započúvajte sa do relácie portálu poľnoinfo.sk.

Martin Jurčo v osemnástej časti svojho historického poľnocastu hovorí o štátnom obhospodarovaní pôdy, ktoré na našom území začalo v roku 1921. Vymenúva etapy, hovorí o silných a slabých stránkach a postupne sa vo svojom rozprávaní dostáva až do osemdesiatych rokov minulého storočia. Započúvajte sa do relácie portálu poľnoinfo.sk.

Už sme niekoľkokrát v našom seriáli spomínali veľmi búrlivé obdobie po druhej svetovej vojne. Rok 1947 bol poznačený mimoriadne zlou úrodou. Najviac boli postihnuté suchom regióny Šaľa, Šamorín a Komárno. Navyše, ešte stále nebolo poľnohospodárstvo na takej úrovni, aby sa dalo skonštatovať, že je po druhej svetovej vojne už obnovené. Čo sa dozvedáme v historických zdrojoch o tomto období – trh s potravinami bol rozvrátený, poľnohospodárske zásobovanie a nákup bol v zlej situácii. Štát chcel čo najrýchlejšie nájsť ideálnejšie formy a možnosti nákupu, ale opatrenia nových vládnych orgánov sa často menili aj po niekoľkých mesiacoch.