Dnešný svet je poznačený, ako hovorí pápež František, „antikultúrou odpadu“. Svet presýtenia a pôžitku odhadzuje všetko, čo prekáža rýchlemu životnému tempu a ohrozuje pohodlie človeka. Netrpezlivosť ženie človeka k dosiahnutiu rýchleho úspechu a túžbe konzervovať materiálne dobro ako najvyššiu hodnotu. Máme radi všetko perfektné, také aké nám ponúka umelo nafúknutá krása reklamných pútačov. Niet preto divu, že aj k ľudskému životu pristupujeme ako produktu materiálnej povahy. Chceme ovládať jeho začiatok aj koniec. Akoby sme my boli pánmi života a smrti. Zabíjame telíčka nenarodených zdravých a tých, ktorí majú prísť na svet s postihnutím odhodíme do kontajnera bez toho, že by nám pripomínali metódy dávno nacistami praktizovanej eugeniky.

Vyznanie nešťastnej manželky v blogu o týraní a poslušnosti v manželstve prezrádza nedostatočne vyzretú osobu, ktorá vidí iba svoje šťastie a vzhľadom na to, že je úspešná a obdivovaná očakáva od života veľmi veľa. Niet potom divu, že manžela, ktorého si vedome vybrala, podrobila viacerým hodnotovým skúškam a celkový bodový zisk nebol pre ňu uspokojujúci, ale viac menej ponižujúci. Spôsob uzatvorenia manželstva napriek pochybnostiam nebol od začiatku férový ani voči partnerovi a ani voči nej samej. Veľkou chybou však bolo, že hľadala partnera ideálneho a úprimnú lásku zastierala túžba po vydaji ako sama hovorí, aby konečne založila rodinu (vzhľadom na rodinné zázemie).

Koronavírus alebo Covid-19, infekčné ochorenie, ktoré sa za niekoľko mesiacov rozšírilo po celom svete a preukazuje črty pravej pandémie, je stále zahalené záhadnou aurou. O povahe tohto vírusu existuje mnoho hypotéz ale iba veľmi málo istôt. Hypotézy sa predovšetkým týkajú pôvodu choroby. Prišiel vírus prirodzeným spôsobom (ako to tvrdí väčšina virológov) alebo ho vyrobili v laboratóriách, ako si to zase myslia ostatní? A bol v druhom prípade vyrobený na terapeutické účely alebo vojenské? V ktorom laboratóriu by ho mohli vyrobiť, v čínskom alebo západnom? Bol únik z laboratória náhodný alebo cielený?

Nie len obri majú silu. Nie je to o veľkosti ani o dôležitosti. Malý vírus prenikajúci cez všetky hranice štátov mení svet. Mení všetky paradigmy nášho správania a stavia nás pred nové výzvy v našich životoch. Paradoxne nás núti vrátiť sa k našej prirodzenosti danej Bohom a zabudnúť na všetky perverzity nášho žitia.

Stáva sa bežným klišé, že my kresťania sa posťažujeme na nedostatok kontaktu s cirkevnými predstavenými. Často nám prekáža nezáujem zo strany cirkevnej vrchnosti o naše problémy, o problémy dnešného sveta. Akokoľvek kritickí by sme chceli byť, akokoľvek reálne naše pocity môžu byť, jedno je však isté. Nie vždy je to tak.

Posudzovať človeka nepatrí do pravej výbavy kresťana a už vôbec nie niekoho odsudzovať. Čo však môžeme a niekedy musíme urobiť je vyrieknuť pravdivé hodnotenie o našich blížnych, aby sa napĺňala objektívna historická pamäť tak veľmi potrebná na očisťovací proces každého národa. Je preto žiadúce, aby sme aj my Slováci vedeli zaujať spravodlivé postoje voči tým, ktorí sa na našom území narodili a prejavili túžbu v rodnej zemi aj zomrieť. Napriek možnému vykúpeniu sa z rúk prenasledovateľov zostal práve János Esterházy svojej túžbe zomrieť v rodnej zemi verný a zvolil si tak dlhoročné utrpenia končiace martýrskou smrťou.

alebo ako na kresťanskom Slovensku vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc

Otázka zvoliť dobro alebo zlo a ako to rozlíšiť, naberá na intenzite s blížiacimi sa voľbami. Médiá zverejňujú osobné postoje prezidentských kandidátov k rôznym otázkam. Mnohí z nás obviňujú médiá z nadŕžania niektorému kandidátovi, kriticky sa stavajú k volebným preferenciám, alebo hľadajú chyby a nedostatky na každom kandidátovi. Táto kategória občanov i keď nedôverčivá voči všetkému, aspoň sleduje spoločenské dianie a preukazuje aký taký záujem o dianie v našej krajine. Mnohokrát za všetko zlé neprávom podozrieva a obviňuje novinárov, akoby chcela ospravedlniť svoju vlastnú pasivitu.

Výsledky írskeho referenda odkryli pravú tvár dnešnej spoločnosti, ktorá sa nazýva „modernou“ a dokonca sa týmto označením chváli. Byť „tradičným“ neznie pokrokovo, byť „za život“ znamená nechápať slobodu matky. Írsko sa 25. mája 2018 ponorilo do tmy. Krajina, v ktorej väčšinové obyvateľstvo je katolícke, zavrhlo katolícke náboženstvo. Potom ako si táto krajina po stáročia udržiavala vieru pod protestantskou nadvládou a prenasledovaním, podľahla ateistickým zvodom. Po viac ako 1500 rokoch po sv. Patrikovi dala na známosť, že má dosť katolicizmu

Na pápežovu exhortáciu Gaudete a Exsultate sa kryštalizuje viacero pohľadov. Medzi už citovanými znalcami pápežovej exhortácie je zaujímavá aj úvaha Alana Andersona, katechétu z katolíckej diecézy Peoria (Arizona). Zameriava svoju pozornosť na to, ako môže výzvy pápežovej exhortácie pochopiť jednoduchý laik.