Citovaný úryvok evanjelia je z Ježišovho zázračného rozmnoženia chlebov. Pozornému čitateľovi neujde poznámka, že po hostine ľudia pozbierali zvyšky a naplnili ním koše. V Jánovom evanjeliu sa dokonca hovorí, že o zber odrobín požiadal sám Ježiš. „....povedal svojim učeníkom: “Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ (Jn 6, 12)

Považujú kresťania vôbec svoje dennodenné mrhanie jedlom za hriech? Zamýšľajú sa nad tým? Hovorí im o tom niekto?

Mrhanie potravinami, ktorého sme svedkami je v priamom rozpore s horeuvedeným Kristovým príkazom. Podľa údajov neziskovej organizácie Free Food, ktorej  cieľom je zmierniť problém plytvania potravinami hlavne z ekologického hľadiska,  sa na Slovensku v priemere na jedného obyvateľa vyhodí  163 kg jedla za rok. Z toho viac ako polovica pripadá na vyhadzovanie potravín v domácnostiach. Najčastejšie sa vyhadzuje zelenina, ovocie, chlieb a pečivo, varené jedlo a mliečne výrobky.

Patríme medzi prvé generácie Slovákov, ktoré stratili úctu k chlebu a jedlu vôbec.  V nedávnej minulosti,  teda v časoch našich starých a prastarých rodičov, jedla nebolo dostatok a hlavne, ľudia priamo pestovali plodiny, ktoré ich živili. Doslova žili z práce svojich rúk.  Vyhadzovať  takto dorobené jedlo bolo nepredstaviteľné .

Dnes je všetko naopak. V obchodoch zostávame v pomykove, ktorý z dvadsiatich jogurtov vybrať. Všade na nás číhajú haldy jedla. Jedlo sa stalo samozrejmosťou bez hodnoty, a to vyvoláva nedbalosť a mrhanie.

Najviac jedla teda premrháme v domácnostiach.

Ak zmeníme svoje správanie sa k jedlu, ukáže sa to okamžite aj v našich peňaženkách.

Odkiaľ začať?  Odborníci na mrhanie odporúčajú nakupovať potraviny s plným žalúdkom, aby nás momentálny pocit hladu neprinútil kúpiť všetko, čo vidíme. K dispozícii sú recepty na čo najlepšie zužitkovanie celého produktu, na to ako použiť staré pečivo, ako si nemýliť dátumy minimálnej spotreby s dátumom exspirácie.

Ale je tu ešte jeden veľmi efektívny  spôsob skoncovania s mrhaním. Zjesť všetko čo je na tanieri. Nedať si tam nič viac, ako zjem. Neodnášať  na tácke polovicu obeda. Áno, vyžaduje si to istú disciplínu a istý odstup od svojej momentálnej nálady. Ale veď som to ja, kto sa rozhodnem vopred čo budem jesť a koľko si toho dám! Radšej si naložím menej a potom si ešte pridám, ako si naložiť plný tanier a polovicu jedla vyhodiť.  Veď  je to iba držať sa svojho rozhodnutia až do konca, nič viac.  Výsledkom racionálneho správania sa k jedlu na tanieri je zníženie množstva jedla, ktoré sa varí.  Keď nepotrebujeme variť také množstvo jedla, nakúpime menej surovín.   Tak nám zostanú v peňaženke  nepoužité eurá... možno na charitu, možno na iné veci, ktoré sme nemohli kúpiť, možno na sporenie.

S deťmi je to komplikovanejšie.  Na nevyhadzovaní jedla musí byť všeobecná dohoda. Ale aj  väčšie deti sa môžu motivovať  k zjedeniu toho, čo si naložia na tanier nejakými odmenami - žetónmi, ktoré by sa dali vymeniť za nejaké výhody a možno priamo za pomoc chudobným ľuďom, ktorá by bola ich vlastným príspevkom .

Kresťania v dávnejších časoch mali takú prax, že v pôstnom období ich pôst mal za cieľ ušetriť jedlo pre iných. Ale na toto sa už úplne zabudlo. Veľmi by pomohlo, keby sme svoje denné správanie k jedlu vedeli premeniť na peniaze a pomôcť  iným.  A je veru komu pomáhať

Podľa údajov štatistického úradu za rok 2020 na Slovensku žije pod oficiálnou hranicou chudoby 600 tisíc ľudí.  Najväčším problémom je, že tá chudoba nie je rovnomerná. V Bratislave predstavuje necelé  4 % obyvateľstva,  stredné a východné  Slovensko  majú chudobou ohrozených skoro 20 % obyvateľstva a to je alarmujúce číslo. 

Niekde by sme mali začať, najlepšie od seba.