Portál:Kozmonautika

Astronómia

Kozmonautika

Slnečná sústava

Hviezda

	Kozmonautický portál
Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc. Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (22. december - 1666 článkov)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž

Obrázok týždňa Robotická ruka raketoplánu nad povrchom Zeme pri východe Slnka ďalšie obrázky... Výročia 21. január 1921 – vyšlo prvé číslo časopisu Letectví a kosmonautika 1950 – narodil sa Joseph Richard Tanner, americký astronaut 2004 – Spirit prerušil komunikáciu s riadiacim centrom, problém s flash pamäťou sa podarilo vyriešiť 6. februára ďalšie výročia... Vybraný citát „Nebuďte jedným z tých, ktorí hovoria: ‚Kiežby som mohol svoj život žiť znovu.‘ Žite svoj život takým spôsobom, že jedenkrát stačí.“ – Walter Cunningham ďalšie výroky... Odporúčaný článok Apollo 1, pôvodne označované ako AS-204, mal byť prvý americký pilotovaný kozmický let v rámci programu Apollo. Skončil tragickou nehodou na štartovacej rampe počas predletovej skúšky. Dňa 27. januára 1967 sa posádka pripravovala vo vnútri kabíny, ktorá sa nachádzala na vrchole nosnej rakety Saturn IB na štartovacom komplexe 34. V dôsledku chyby na kabeláži kabíny preskočila iskra, ktorá v atmosfére tvorenej čistým kyslíkom spôsobila požiar, pri ktorom všetci traja astronauti zahynuli. V roku 1967 bol nevyhlásený súboj o Mesiac medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom v plnom prúde. Preto vývoj novej kozmickej lode na mesačnú výpravu prebiehal vo veľkej rýchlosti. Prvá vesmírna loď bola na kozmodróm na Cape Canaveral dodaná už v auguste 1966. Dodávku získala firma North American Aviation napriek tomu, že nevyhrala výberové riadenie. Dokázala si pomôcť vďaka zákulisným jednaniam. Oficiálny výcvik posádok pre program Apollo sa začal 1. mája 1966. Ako prvá začala trénovať posádka Apolla 1, v tom čase známeho pod označením AS-204 (AS = Apollo-Saturn). Na rozdiel od predchádzajúceho programu Gemini mali byť misie programu Apollo dlhšie (12 – 14 dní), ale predbežne sa na rozdiel od Gemini nepočítalo s nijakými výstupmi do otvoreného priestoru. Okrem toho, že AS-204 mal byť prvý americký let s trojčlennou posádkou, na jeho palube mala byť po prvýkrát použitá televízna kamera RCA. celý článok... ďalšie odporúčané články... Kategórie Kozmonautika: Kozmické agentúry – Kozmické misie – Kozmonauti – Kozmické programy: Kozmické programy NASA – Ruské kozmické programy – Sovietske kozmické programy Kozmické sondy: Kometárne sondy – Medziplanetárne sondy – Planetárne sondy – Slnečné sondy Prieskum vesmíru: Prieskum Merkúra – Prieskum Venuše – Prieskum Mesiaca – Prieskum Marsu – Prieskum Jupitera – Prieskum Saturna – pozri aj Dejiny prieskumu vesmíru Rakety: Balistické rakety – Nosné rakety – Prieskumné rakety – Raketové stupne Umelé družice Zeme: Kozmické observatóriá – Meteorologické družice – Telekomunikačné družice – Satelitné navigačné systémy Kozmonautika na Slovensku všetky kategórie... Články Hlavné témy: Aktívny let – Astrodynamika – Astronavigácia – Bezváhový stav – Gravitácia – Kozmický let – Kozmický program – Preťaženie – Reaktívny motor – Stredisko riadenia vesmírnych letov – Tiažové zrýchlenie – Výstup do otvoreného vesmíru – Umelé kozmické teleso – Úniková rýchlosť Rakety: Saturn V – Jupiter – Atlas – Thor – V2 – Proton – Sojuz ... Kozmické lode: Mercury – Gemini – Apollo – Space Shuttle – Vostok – Voschod – Sojuz – Orion – Šen-čou – Dragon 2 – Boeing CST-100 Starliner Raketoplány: Buran – Columbia – Challenger – Discovery – Atlantis – Endeavour – Pathfinder Sondy: Pioneer 10 – Pioneer 11 – Voyager 1 – Voyager 2 – Galileo – Cassini – Deep Impact – NEAR Shoemaker – SOHO – Stardust – Mars Pathfinder – Mars Express ... Kozmické observatóriá: Hubbleov vesmírny ďalekohľad – Spitzerov vesmírny ďalekohľad – Chandra – Compton GRO,... Kozmické stanice: Saľut – Skylab – Mir – Medzinárodná vesmírna stanica – Tchien-kung 1 – Tchien-kung 2 – Kozmická stanica Tchien-kung Najlepšie články Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107 Čo je Najlepší článok? Ďalšie dobré články Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2 Čo je Dobrý článok? Príbuzné portály Fyzikálny portál Astronomický portál Portál slnečná sústava Letecký Portál Najnovšie články Super Heavy (raketový stupeň) · Tchien-wen-1 · Kozmická stanica Tchien-kung · Wen-čchang (kozmodróm) · SpaceX Crew-2 · Dokovanie a kotvenie kozmickej lode · Stykovací uzol · Ingenuity · Planetárna ochrana · Impakt astronomického telesa · CubeSat · ISRU · Obývateľná základňa · Projekt DART · Protimeteorický štít · Perseverance (rover) · Starship (raketa) · Program Artemis · Mars 2020 · SpaceX Demo-2 · Solar Orbiter · Spektr-RG · Lissajousova obežná dráha · Halo orbita · Dlhý pochod 5 (raketa) · Boeing Orbital Flight Test · Heliosynchronná obežná dráha · Near-Earth Object Surveillance Mission · Comet Interceptor · Mary Ellen Weberová · LightSail · Starlink · Metylhydrazín · LEROS · Pasívny let · Stavový vektor · Beresheet SpaceIL · Katalógové číslo satelitu USSPACECOM · Dvojriadkové elementy dráhy · Kruhová dráha Zoznamy Kozmonauti: Zoznam lunárnych astronautov – Zoznam základných posádok Medzinárodnej vesmírnej stanice – Zoznam návštevníkov Medzinárodnej vesmírnej stanice – Zoznam kozmonautov podľa mena Lety: Zoznam pilotovaných vesmírnych letov – Zoznam kozmických letov podľa roka – Zoznam pilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – Zoznam nepilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2010 – 2019 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2000 – 2009 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1990 – 1999 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1980 – 1989 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1970 – 1979 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1961 – 1969

Vedeli ste, že... ...na ISS sa testuje zariadenie, ktoré by bolo schopné vyrábať náplaste na rany z pacientových vlastných buniek? ...sovietsky kozmonaut Konstantin Petrovič Feoktistov prežil vlastnú popravu v druhej svetovej vojne a napriek doživotnému zmrzačeniu guľkou, ktorá ho mala zabiť, sa stal prvým civilným kozmonautom sveta? ...počet úspešných štartov v roku 2021 je najvyšší v dejinách kozmonautiky? ......aby sa zistil vplyv vetra na maketu rakety Saturn V na štartovacej rampe, pracovníci Kennedyho kozmického strediska si na obslužnej plošine políhali na chrbát a pokúšali sa maketu rozkývať zapretými nohami? ......družica GOCE mala obežnú dráhu vo výške 250 km a musela mať preto už čiastočne aerodynamický tvar? ...vo figuríne kozmonauta zvanej Ivan Ivanovič, ktorá sa použila na test kozmickej lode Vostok pred letom prvého človeka, sa nachádzal priestor na schránky s myšami, morčatami a plazmi? ďalšie zaujímavostí... Novinky 8. január 2022 Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba úspešne ukončil svoje rozbaľovanie zo zloženého stavu, v akom odštartoval na vrchole rakety Ariane 5. Posledným krokom bolo rozloženie jeho hlavného segmentovaného zrkadla. Celý proces rozkladania teleskopu si vyžiadal 50 krokov a 178 správne uvoľnených poistiek.[1] 7. január 2022 Vozidlo Yutu-2, súčasť misie Čchang-e 4, preskúmalo záhadne vyzerajúci kameň na Mesiaci, ktorý sa na snímkach z decembra 2021 javil ako podozrivo pravidelný kváder. Na bližších snímkach sa ukázalo, že ide o bežný kameň. Jazdou k nemu vozidlo prekonalo hranicu jedného kilometra na povrchu Mesiaca.[2] 29. december 2021 Pri odbere už šiestej vzorky vozidlom Perseverance z povrchu Marsu sa kúsok vzorky oddelil a dopadol na okraj odberového puzdra. Kvôli tomu nie je možné toto puzdro uzavrieť.[3] 25. december 2021 Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba, najväčší kozmický ďalekohľad, aký bol kedy skonštruovaný, úspešne odštartoval s nosnou raketou Ariane 5. V súčasnosti mieri k svojmu cieľovému umiestneniu v bode L2 sústavy Zem-Slnko. Cesta potrvá 28 dní.[4] 23. december 2021 Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba umiestnený pod aerodynamickým krytom rakety Ariane 5 zahájil prevoz na odpaľovaciu rampu. So štartom sa počíta 25. decembra.[5] 15. december 2021 Slnečná sonda Parker Solar Probe po prvý raz vstúpila do koróny Slnka.[6] 14. december 2021 Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba bol spojený so svojou nosnou raketou Ariane 5. Štart z Kourou prebehne najskôr 24. decembra.[7] 11. december 2021 Suborbitálneho letu New Shepard (NS-19) spoločnosti Blue Origin sa vôbec po prvý raz zúčastnilo až šesť kozmických turistov. Predošlý rekord bol štyria turisti. Spolu s kozmonautmi na obežnej dráhe sa tak na niekoľko desiatok sekúnd nachádzalo v stave beztiaže až 19 ľudí naraz, čo je najviac v histórii kozmonautiky.[8] 6. december 2021 NASA predstavila desať nových členov tímu astronautov, ktorých vybrala z 12 000 prihlášok. Stalo sa tak štyri roky po poslednom výbere a v porovnaní s predošlými dával väčší dôraz na vzdelanie.[9] 24. november 2021 Raketa Falcon 9 vyniesla sondu DART na kolíznu dráhu s potenciálne nebezpečnou binárnou planétkou Didymos. K impaktu sondy na jej mesiačik Dimorfos má dôjsť na prelome septembra a októbra 2022. Pri tejto misie vzlietol do vesmíru aj taliansky CubeSat LICIACube. 15. november 2021 Medzinárodná vesmírna stanica bola dvakrát v jeden deň ohrozená úlomkami kozmického odpadu. V oboch prípadoch nestíhala urobiť úhybný manéver, a tak sa členovia posádky ukryli do svojich kozmických lodí Sojuz a Crew Dragon, ktorými by v prípade poškodenia stanice pristáli na Zemi.[10] Staršie správy Zdroje Osobnosť mesiaca Sergej Pavlovič Koroľov (rus. Сергей Павлович Королёв; ukr. Сергій Павлович Корольов – Serhij Pavlovyč Koroľov; * 12. január 1907 (30. december 1906 podľa juliánskeho kalendára), Žitomir – † 14. január 1966, Moskva) bol hlavný sovietsky raketový inžinier a konštruktér kozmických lodí. V rokoch 1946 až 1966 bol počas vesmírnych pretekov medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi vedúcim sovietskeho kozmického programu. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, Wernhera von Brauna, bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“. Narodil sa v meste Žitomir, hlavnom meste Volynskej gubernie, vo vtedajšom Ruskom impériu (dnes na území Ukrajiny). Jeho otec, Pavel Jakovlevič Koroľov, sa narodil v Mogiľove (dnes na území Bieloruska) ruskému vojakovi a bieloruskej matke. Sergejova matka, Maria Mykolajivna Koroľovová (Moskalenková/Bulaninová), bola dcérou bohatého obchodníka v meste Nežin (dnes na území Ukrajiny) kozáckeho pôvodu. Z matkinej strany mal okrem kozáckeho tiež grécky a poľský pôvod. Rodičia sa však čoskoro po jeho narodení rozišli a mladý Sergej Koroľov žil iba s matkou a starými rodičmi v meste Nežin. Matka mu ešte v mladosti povedala, že otec onedlho po rozvode zomrel, ako však neskôr sám zistil, jeho otec žil až do roku 1929. V roku 1916 sa matka znovu vydala za inžiniera Georgija Michailoviča Balanina, ktorý mal na mladého Sergeja pozitívny vplyv. V roku 1917 sa spolu s rodičmi presťahoval do Odessy. Už od samých začiatkov ho bavila matematika a zaujímal sa aj o letectvo. Bol členom miestneho aeroklubu. celý článok... ďalšie osobnosti... Prebiehajúce misie Nepilotované: Čchang-e 4 vo vesmíre 3 roky a 45 dní Parker Solar Probe vo vesmíre 3 roky a 156 dní Hajabusa 2 vo vesmíre 7 rokov a 49 dní Čchang-e 3 vo vesmíre 8 rokov a 51 dní ExoMars vo vesmíre 5 rokov a 313 dní Hubblov vesmírny ďalekohľad vo vesmíre 31 rokov a 272 dní Chandra vo vesmíre 22 rokov a 182 dní Juno vo vesmíre 10 rokov a 169 dní Lunar Reconnaissance Orbiter‎ vo vesmíre 12 rokov a 217 dní Mars Odyssey vo vesmíre 20 rokov a 289 dní Mars Reconnaissance Orbiter vo vesmíre 16 rokov a 162 dní Mars Science Laboratory vo vesmíre 10 rokov a 56 dní New Horizons vo vesmíre 16 rokov a 2 dni OSIRIS-REx vo vesmíre 5 rokov a 135 dní STEREO vo vesmíre 15 rokov a 87 dní Voyager 1 vo vesmíre 44 rokov a 138 dní Voyager 2 vo vesmíre 44 rokov a 154 dní ďalšie Pilotované: Medzinárodná vesmírna stanica Expedícia 66 Anton Škaplerov (4), veliteľ, Roskosmos (CPK) Piotr Dubrov (1), palubný inžinier 1 Roskosmos (CPK) Mark Vande Hei (2), palubný inžinier 2, NASA Raja Chari (1), palubný inžinier 3, NASA Thomas Marshburn (3), palubný inžinier 4, NASA Kayla Barronová (1), palubný inžinier 5, NASA Matthias Maurer (1), palubný inžinier 6, ESA Kozmická stanica Tchien-kung Čaj Č‘-kang (2), veliteľ Wang Ja-pchingová (2), letová špecialistka Jie Kuang-fu (1), letový špecialista (V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.) Správcovia portálu Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov: Eryn Blaireová Andrej-airliner

	Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Vytvoriť: Black Arrow, Cyclon, Dekompresia, Dnepr, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Hinode, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, Gaia (satelit), Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Lambda 4S, Luca Parmitano, Luna 18, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Ohsumi, Ptička (raketoplán), Rokot, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Shuttle Landing Facility, Solar Dynamics Observatory, Vega (raketa), Venera-16, Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie... Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, MAVEN, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa) a ďalšie kozmonautické výhonky... Upraviť: Centaur (raketový stupeň) Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika  Architektúra ·  Astronómia ( Hviezda ·  Slnečná sústava) ·  Biológia ·  Cesty ·  Fyzika ·  Geografia ·  Chémia ·  Informatika  Kozmonautika ·  Letectvo ·  Matematika ·  Medicína ·  Pes ·  Vedy o Zemi Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť  Divadlo ·  Film ·   História ·  Hudba ·  Jazyk ·  Literatúra ·  Ľudia ·  Politika ·  Šport ( Tenis ·  Šach) Krajiny a regióny  Belgicko  Česko  Fínsko  Francúzsko  Luxembursko  Rusko  Samoa  Slovensko  Bratislava  Košice  Žilina  Taliansko  Vatikán  Byzantská ríša