Centrálnym telesom slnečnej sústavy je Slnko, v blízkosti ktorého sa nachádza aj ťažisko sústavy. Planéty obiehajú okolo Slnka po eliptických dráhach blízkych kružniciam. Zem je treťou planétou slnečnej sústavy (v poradí od Slnka).
Index slnečnej sústavy (25. február - 7067 článkov)
Je väčší ako planéta Merkúr (jeho priemer je 5150 km). Pôvodne bol považovaný za najväčší mesiac slnečnej sústavy, pretože jeho atmosféra presahuje 300 km nad povrch. Vďaka tomu bol v priemer Titanu nadhodnotený. Je jediným známym mesiacom s hustou a nepriehľadnou atmosférou, ktorá bráni priamemu pohľadu na jeho povrch. O povrchu vedci nemali presné predstavy až do pristátia kozmickej sondy (sonda Huygens) začiatkom roku 2005. Po jej pristátí sa Titan stal jediným mesiacom cudzej planéty, na ktorom pristála kozmická sonda. Atmosféra pozostáva najmä z dusíka, o ktorom sa predpokladá, že by mohol byť sopečného pôvodu. Okrem hustej atmosféry je unikátny tým, že v jeho atmosfére aj na jeho povrchu sa nachádza veľké množstvo rôznych organických molekúl.
Svoju materskú planétu obehne Titan raz za 16 dní vo vzdialenosti 1,2 milióna km.
Jadro kométy Tempel 1 67 sekúnd potom, ako ho zasiahol projektil sondy Deep Impact. Cielený náraz projektilu vyvolal na kométe explóziu, ktorá vyvrhla do okolitého priestoru značné množstvo látky z vnútra kométy. Túto hmotu potom analyzovala jednak materská sonda, jednak observatóriá na Zemi. Celková dĺžka ľadového jadra kométy je asi 17 km.