Portál:Chémia

Portál	Index	Wikiprojekt	Chemické bistro
Chemický portál   Chémia je veda o vlastnostiach, zložení, štruktúre, príprave, premenách a zákonitostiach prvkov, látok a ich zlúčenín. Centrom záujmu chémie sú chemické premeny látok (chemické reakcie), čiže chemické deje, pri ktorých sa atómy v dôsledku chemických väzieb spájajú do zoskupení atómov (molekuly, kryštály) alebo pri ktorých sa zoskupenia atómov rozpadajú na jednotlivé atómy, alebo sa preskupujú na iné zoskupenia. Dôležité sú v chémii aj metódy na delenie látok, napríklad destilácia, extrakcia, filtrácia. Viac ... S portálom je momentálne prepojených 2 742 článkov. Odporúčaný článok uprav Uhlie je čierna alebo hnedočierna (tzv. hnedé uhlie — lignit) horľavá hornina. Získava sa z povrchových alebo hlbinných dolov a používa sa predovšetkým ako palivo. Od dôb priemyselnej revolúcie je uhlie veľmi dôležitou energetickou surovinou. Väčšina svetovej výroby elektrickej energie sa uskutočňuje práve v uhoľných (t.j. tepelných) elektrárniach. Uhlie je zložené predovšetkým z uhlíka, obsahuje však rozmanité zložky vrátane sírnych zlúčenín. Uhlie je celosvetovo najdôležitejší zdroj pre výrobu elektrickej energie (približne 40 %). Uhlie vzniklo z rastlinných a živočíšnych zvyškov, ktoré boli uložené v anaeróbnom vodnom prostredí, kde nízky obsah kyslíka zabraňoval ich úplnému rozkladu a oxidácii (t.j. hnitiu). lignit — tiež označovaný ako hnedé uhlie je najmenej kvalitný druh uhlia. Používa sa len na parnú výrobu elektrickej energie. Leštený lignit sa od doby železnej používal ako ozdobný kameň. hnedo-čierne — jeho vlastnosti sú kombináciou vlastností čierneho a hnedého uhlia, použitie má rovnaké ako lignit čierne uhlie — je charakteristické vysokou hustotou, jeho farba je obvykle hnedočierna až čierna antracit — najkvalitnejšie uhlie, používa sa na vykurovanie Uhlie je najčastejšie používané tuhé palivo na výrobu tepla spaľovaním. Svetová spotreba uhlia je 5 200 miliónov ton ročne, z toho je 75 % využívaných na výrobu elektrickej energie. V oblasti Číny a Indie sa ročne spotrebuje 1 500 miliónov ton uhlia a predpokladá sa, že v roku 2025 narastie táto spotreba na 2 700 miliónov ton ročne. V USA sa každoročne spotrebuje miliarda ton uhlia, z toho až 90 % na výrobu elektrickej energie. Pri výrobe elektrickej energie sa spaľuje uhlie rozomleté na prach v špeciálnom horáku, ohrieva vodu na vodnú paru, ktorá roztáča turbíny a generátory. Pri udržaní súčasnej spotreby vystačia zásoby uhlia na približne 300 rokov. celý článok... ďalšie články... Reakcia mesiaca uprav HCl + NaOH → NaCl + H2O Neutralizačná reakcia kys. chlorovodíkovej a hydroxidu sodného. ďalšie reakcie... Vedeli ste uprav … Trícium vzniká účinkom kozmického žiarenia na atóm deutéria alebo výbuchom vodíkovej bomby? … trojný bod látky je teplota a tlak, pri ktorom súčasne existujú za termodynamickej rovnováhy základné tri skupenstvá tejto látky (plynné, kvapalné a pevné)? … ortuť a bróm sú za normálnych podmienok jediné dva kvapalné prvky? … Maria Curieová-Skłodowská spravila ako prvá žena v histórii prijímacie skúšky na fakultu fyziky a chémie parížskej Sorbonny? … Jacobus Henricus van ’t Hoff v roku 1901 ako prvý dostal Nobelovu cenu za chémiu? Rozdelenie chémie uprav Všeobecná chémia - Teoretická chémia Anorganická chémia - Geochémia - Kryštalochémia - Chémia komplexov Organická chémia - Makromolekulová chémia - Biochémia - Stereochémia Fyzikálna chémia - Termochémia - Termodynamika - Chemická kinetika - Elektrochémia - Koloidná chémia - Kvantová chémia Analytická chémia Rádiochémia - Radiačná chémia - Aplikovaná rádiochémia Technická chémia (Chemická technológia) - Preparatívna chémia - Chemické inžinierstvo Zoznamy uprav Prvky Zoznam chemických prvkov podľa mena Zoznam chemických prvkov podľa protónového čísla Zoznam chemických prvkov podľa značky Zoznam izotopov Zlúčeniny Zoznam potravinových aditív Osoby Zoznam chemikov Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu Zoznam alchymistov Výročia uprav 21. apríl 1827 – narodil sa Heinrich Limpricht, nemecký chemik († 1909) 1889 – narodil sa Paul Karrer, švajčiarsky chemik, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu († 1971) 1980 – zomrel Alexander Ivanovič Oparin, ruský biológ a biochemik (* 1894) celý rok... Obrázok týždňa uprav Šupinky hydroxidu draselného na hodinovom skle. ďalšie obrázky... Najlepšie články uprav Aktinoid (od 18. septembra 2018) Chlór (od 10. apríla 2005) Kremík (od 15. februára 2005) Dobré články uprav Bór Deoxyribonukleová kyselina Fosfor Plastidová DNA Ropa Uhlie Kategórie uprav Chémia Chémia podľa štátu Chemici Chemické látky Chemické spoločnosti Chemické výhonky Analytická chémia Anorganická chémia Aplikovaná chémia Biochémia Farmakológia Fyzikálna chémia Geochémia História chémie Chemická bezpečnosť Chemické databázy Chemické názvoslovie Chemické názvy a kódy Chemické podniky Chemické technológie Chemické veličiny Chemické vlastnosti Chemický priemysel Jadrová chémia Koloidná chémia Makromolekulová chémia Organická chémia Stereochémia Teoretická chémia Všeobecná chémia Zoznamy v chémii   Periodická tabuľka   Skupina → 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 ↓ Perióda   1 1 H   2 He 2 3 Li 4 Be   5 B 6 C 7 N 8 O 9 F 10 Ne 3 11 Na 12 Mg   13 Al 14 Si 15 P 16 S 17 Cl 18 Ar 4 19 K 20 Ca 21 Sc 22 Ti 23 V 24 Cr 25 Mn 26 Fe 27 Co 28 Ni 29 Cu 30 Zn 31 Ga 32 Ge 33 As 34 Se 35 Br 36 Kr 5 37 Rb 38 Sr 39 Y 40 Zr 41 Nb 42 Mo 43 Tc 44 Ru 45 Rh 46 Pd 47 Ag 48 Cd 49 In 50 Sn 51 Sb 52 Te 53 I 54 Xe 6 55 Cs 56 Ba * Ln 72 Hf 73 Ta 74 W 75 Re 76 Os 77 Ir 78 Pt 79 Au 80 Hg 81 Tl 82 Pb 83 Bi 84 Po 85 At 86 Rn 7 87 Fr 88 Ra ** An 104 Rf 105 Db 106 Sg 107 Bh 108 Hs 109 Mt 110 Ds 111 Rg 112 Cn 113 Nh 114 Fl 115 Mc 116 Lv 117 Ts 118 Og     * 57 La 58 Ce 59 Pr 60 Nd 61 Pm 62 Sm 63 Eu 64 Gd 65 Tb 66 Dy 67 Ho 68 Er 69 Tm 70 Yb 71 Lu   ** 89 Ac 90 Th 91 Pa 92 U 93 Np 94 Pu 95 Am 96 Cm 97 Bk 98 Cf 99 Es 100 Fm 101 Md 102 No 103 Lr Iné portály   Prírodné a technické vedy, veda a technika  Architektúra ·  Astronómia ( Hviezda ·  Slnečná sústava) ·  Biológia ·  Cesty ·  Fyzika ·  Geografia ·  Chémia ·  Informatika  Kozmonautika ·  Letectvo ·  Matematika ·  Medicína ·  Pes ·  Vedy o Zemi Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť  Divadlo ·  Film ·   História ·  Hudba ·  Jazyk ·  Literatúra ·  Ľudia ·  Politika ·  Šport ( Tenis ·  Šach) Krajiny a regióny  Belgicko  Česko  Fínsko  Francúzsko  Luxembursko  Rusko  Samoa  Slovensko  Bratislava  Košice  Žilina  Taliansko  Vatikán  Byzantská ríša