Portál:Rusko

Ruský portálupraviť

Rusko (po rusky: Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация), je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Jeho rozloha je 17 075 200 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Zahŕňa značnú časť Východnej Európy a takmer celú severnú Áziu. S počtom 143,0 milióna obyvateľov je Ruská federácia deviata najľudnatejšia krajina na svete.

Susedmi Ruska sú (od severozápadu proti smeru hodinových ručičiek): Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Čína, Mongolsko, znovu Čína a Severná Kórea. Prostredníctvom Kaliningradskej oblasti, strategickej západnej exklávy, ďalej susedí s Litvou a Poľskom. Ruské Kurilské ostrovy sú na dohľad od Japonska a z ruskej Čukotky je veľmi blízko na Aljašku (USA). Územie je rozdelené do 9 časových pásiem a do 83 samosprávnych celkov.

S portálom je spojených 412 článkov

Odporúčaný článokupraviť

Západný Kaukaz (rus. Западный Кавказ) predstavuje najzápadnejšiu časť pohoria Veľký Kaukaz. Nachádza sa 50 km od pobrežia Čierneho mora, v Krasnodarskom kraji, Stavropoľskom kraji, Karačajsko-čerkeskej republike Ruskej federácie a v Abcházskej republike v Gruzínsku. Je to jedna z mála oblastí v Európe s nedotknutými lesmi a pastvinami. Pásy unikátneho lesa sa rozprestierajú od nížin po subalpínsky stupeň hôr a alpínske lúky sú spásané divými zvieratami. Západný Kaukaz sa vyznačuje svojou rozmanitosťou ekosystémov, je domovom dôležitých endemických rastlín a živočíchov (asi tretina z vysokohorských druhov rastlín Západného Kaukazu sú endemické).

Spolu s panenskými lesmi v Komijskej republike na severe Ruska, je to jediné veľké pohorie v Európe, ktoré nebolo poznačené ľudskou činnosťou. V roku 1999 bol Západný Kaukaz zapísaný do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Chránené územie sa rozprestiera na ploche 3 516,20 km² a pozostáva z viacerých chránených území. Najväčšia z nich je Kaukazská štátna prírodná biosférická rezervácia (rus. Кавказский государственный природный биосферный заповедник) so svojou nárazníkovou zónou širokou 1 km, ďalej Národný park Soči (rus. Сочинский национальный парк) a štyri menšie chránené územia.

celý článok...

ďalšie odporúčané články...

Osobnosť mesiacaupraviť

Michail Sergejevič Gorbačov (rus. Михаил Сергеевич Горбачёв) (* 2. marec 1931, Privoľnoje, Stavropoľská oblasť), ruský komunistický politik. Stál na čele Sovietskeho zväzu od roku 1985 až do jeho zániku v roku 1991. Pod jeho vedením sa začala reformná politika prestavby (perestrojka) a otvorenosti (glasnosť). Zaslúžil sa o zmiernenie napätia vo svete, skončenie studenej vojny a rozpad sovietskeho bloku. V roku 1990 získal Nobelovu cenu za mier.

Michail Gorbačov sa narodil v roľníckej rodine v dedine Privoľnoje blízko Stavropoľu. Jeho otec Sergej Andrejevič Gorbačov bol národnosťou Rus, účastník druhej svetovej vojny, ranený počas bojov pri Košiciach. Jeho matka Marija Pantelejevna rodená Gopkalo, bola národnosťou Ukrajinka. V mladosti študoval a pracoval na traktorovej stanici. Neskôr mu vďaka vynikajúcim pracovným výsledkom bolo umožnené študovať na vysokej škole. Študoval právo na Lomonosovej univerzite v Moskve, kde sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Raisou. Oženil sa s ňou v septembri 1953 a po Michailovej promócii v roku 1955 sa presťahovali naspäť do Stavropoľského regiónu v južnom Rusku.

Gorbačov vstúpil do Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) v roku 1952 ako 21 ročný. V roku 1966 diaľkovo vyštudoval Poľnohospodársky inštitút a jeho kariéra začala veľmi prudko stúpať.

celý článok...

ďalšie osobnosti...

Článkyupraviť

Rusko ~ Dejiny Ruska ~ Moskovské veľkokniežatstvo.