|
Odporúčaný článok
|
|
|
Kozmodróm Bajkonur (rus. Космодром Байконур) je hlavný ruský kozmodróm, používaný od začiatku kozmickej éry. Jeho stred sa nachádza v bode so zemepisnými súradnicami 46°00' s. š. a 63°40' v. d.
Postavený bol v Kzyl-Ordinskej a Karagandskej oblasti na území Kazašskej SSR (teraz Kazachstan) medzi mestami Kazalinsk a Džusaly na základe rozhodnutia vlády ZSSR č. 292-181 zo dňa 12. februára 1955 ako 5. Naučno-issledovateľskij ispytateľnyj poligon (5-NIIP, 5й Научно-исследовательский испытательный полигон, 5-НИИП) Ministerstva obrany ZSSR pre skúšky balistických rakiet. Organizačná štruktúra vojenskej správy strelnice bola ustanovená direktívou Generálneho štábu ozbrojených síl ZSSR zo dňa 2. mája 1955; tento deň bol neskôr rozkazom ministra obrany ZSSR č. 00105 zo dňa 3. augusta 1960 oficiálne označený za dátum zriadenia kozmodrómu. Správou kozmodrómu boli poverené raketové vojská RVSN (Raketnyje vojska strategičeskogo naznačenija, Ракетные войска стратегического назначения), neskôr rampy pre kozmické nosiče spravovali VKS (Vojenno-kosmičeskie sily, Военно-космические силы), ktoré v roku 1996 prešli naspäť do RVSN. V roku 1999 bolo rozhodnutím ruskej vlády zriadené stredisko FGUP Federaľnyj kosmičeskij centr „Bajkonur“ (ФГУП Федеральный космический центр „Байконур“) a v súvislosti s tým prebrala postupne rampy do svojej opatery ruská kozmická agentúra RAKA (Rossijskoje aviacionno-kosmičeskoje agentstvo, Российское авиационно-космическое агентство, РАКА) alebo skrátene Rosaviakosmos (Росавиакосмос), teraz FKA (Federaľnoje kosmičeskoje agentstvo, Федеральное космическое агентство, ФКА).
|
|
|
|
|
|
Vedeli ste, že...
|
|
- ...štart prvého raketoplánu na jeho prvú misiu bol najriskantnejším letom v histórii kozmonautiky a dával šancu na prežitie posádky iba 9:1?
- ...NASA má zákonom zakázané spolupracovať na kozmických aktivitách s Čínou?
- ...prvé sovietske sondy určené na dopad na Mesiac niesli na pamiatku erby Sovietskeho zväzu pospájané do tvare gule, ktoré mala v okamihu neriadeného dopadu vymrštiť trhavina v ich vnútri, aby ich náraz všetky nezničil?
- ...na ISS sa testuje zariadenie, ktoré by bolo schopné vyrábať náplaste na rany z pacientových vlastných buniek?
- ...sovietsky kozmonaut Konstantin Petrovič Feoktistov prežil vlastnú popravu v druhej svetovej vojne a napriek doživotnému zmrzačeniu guľkou, ktorá ho mala zabiť, sa stal prvým civilným kozmonautom sveta?
- ...počet úspešných štartov v roku 2021 je najvyšší v dejinách kozmonautiky?
|
|
|
|
|
Novinky
|
|
|
16. apríl 2022
 Návratový modul čínskej kozmickej lode Shenzhou-13 s troma astronautmi na palube úspešne pristál na území Mongolska. Misia trvala 182 dní, 9 hodín, 32 minút, čo je rekordná dĺžka misie k stanici Tchien-kung.[1]
8. apríl 2022
 Z rampy 39A Kennedyho vesmírneho strediska odštartovala raketa Falcon 9 s kozmickou loďou Crew Dragon. S výnimkou veliteľa sú všetci členovia posádky vesmírni turisti. Na ISS tak po prvý raz zamierila väčšia skupina kozmických turistov naraz. Jeden z nich, palubný špecialista Eytan Stibbe, je iba druhým izraelským astronautom vo vesmíre po Ilanovi Ramonovi, ktorý zahynul pri havárii raketoplánu Columbia.[2]
18. marec 2022
 Z kozmodrómu Bajkonur odštartovala kozmická loď Sojuz MS-21 s trojčlennou ruskou posádkou. Zhruba tri hodiny po štarte sa pripojila k Medzinárodnej vesmírnej stanici, po prvý raz na jej nový modul Pričal. Jeho posádka sa stane dlhodobými členmi Expedície 67.[3]
17. marec 2022
- Nová superraketa Space Launch System vyvíjaná pre návrat ľudí na Mesiac po prvýkrát vyrazila na štartovaciu rampu 39B Kennedyho vesmírneho strediska. Presun zostavy zabezpečil Crawler transporter, ktorý vozil aj predchodkyne SLS, rakety Saturn V, či raketoplány.[4]
11. marec 2022
 Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba ukončil fázu zaostrovania. Overilo sa, že všetko funguje podľa predpokladov a očakávaní, prípadne dokonca o niečo lepšie.[5]
5. marec 2022
- Začiatok budovania novej čínskej 5G komunikačnej siete družíc Yinhe, ktorá bude vo výsledku tvorená 144 družicami. V čase 07:01 SEČ vzlietla z čínskeho kozmodrómu Si-čchang nosná raketa CZ-2C s prvými šiestimi družicami tejto siete. Tie budú najprv preverovať celý komunikačný systém. Raketa tiež vyniesla jednu družicu Xuanming Xingyuan na snímkovanie Zeme.[6]
4. marec 2022
- Bol odvolaný štart z Bajkonuru naplánovaný na tento deň, pri ktorom mala raketa Sojuz vyniesť za Bajkonuru telekomunikačné družice OneWeb. Dôvodom je vojna na Ukrajine. Rusko požaduje, aby z projektu OneWeb odstúpila Veľká Británia a ostatní zákazníci sa musia zaviazať, že družice nepoužijú na vojenské účely. Spoločnosť OneWeb pozastavila všetky svoje štarty z Bajkonuru.kosmonautix.cz
3. marec 2022
- Dmitrij Rogozin, šéf ruského Roskosmosu, oznámil, že Rusko už nebude do USA dodávať žiadne raketové motory, ani opravovať tie, ktoré sú už dodané. Zároveň vyhlásil ukončenie spolupráce s Nemeckom na spoločných projektoch na ISS.kosmonautix.cz
26. február 2022
- Šéf ruského Roskosmosu, Dmitrij Rogozin, vyhlásil z dôvodu vojenského konfliktu na Ukrajine ukončenie s spolupráce s európskym kozmodrómom v Kourou. Rogozin avizoval stiahnutie ruských pracovníkov z tohto kozmodrómu. Z tohto tôvodu nedôjde k posledným dvom štartom európskych družíc Galileo, ktoré chýbajú do plnej prevádzky tohto navigačného systému.kosmonautix.cz
Staršie správy
Zdroje
|
|
|
Osobnosť mesiaca
|
|
|
Jurij Alexejevič Gagarin (rus. Юрий Алексеевич Гагарин; * 9. marec 1934, Gžatsk – † 27. marec 1968, neďaleko obce Novosiolovo) bol sovietsky letec a kozmonaut, prvý človek, ktorý vyletel do kozmického priestoru. Svoj kozmický let odštartoval 12. apríla 1961 v kabíne kozmickej lode Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Obletel Zem a po 106 minútach pristál.
Po návrate z letu do vesmíru sa stal Hrdinom Sovietskeho zväzu a oslavovanou svetovou celebritou. Značnú časť nasledujúcich rokov jeho života predstavovali stretnutia s ľuďmi v Sovietskom zväze aj vo svete. Napriek záťaži plynúcej z verejných povinností od roku 1961 študoval na Žukovského akadémii a súčasne stál na čele oddielu kozmonautov. Na ďalší kozmický let sa nedostal, bol len náhradníkom Vladimira Komarova pre let Sojuzu 1 v apríli 1967. V marci 1968 dokončil štúdium na akadémii a vrátil sa k lietaniu na lietadlách, ale už 27. marca 1968 zahynul pri cvičnom lete.
Hoci oficiálne dokumenty a viaceré zdroje uvádzajú, že Jurij Gagarin sa narodil v dedine Klušino, skutočným miestom jeho narodenia je pôrodnica v neďalekom meste Gžatsk (od roku 1968 pod názvom Gagarin) v Západnej (dnes Smolenskej) oblasti Ruska, ktoré bolo vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu.
|
|
|
|
|
Prebiehajúce misie
|
|
|
Nepilotované:
Pilotované:
 Medzinárodná vesmírna stanica
 Expedícia 67
- Thomas Marshburn (3), veliteľ, NASA
- Raja Chari (1), palubný inžinier 1, NASA
 Matthias Maurer (1), palubný inžinier 2, ESA- Kayla Barronová (1), palubný inžinier 3, NASA
- Oleg Artemiev (3), palubný inžinier 4, Roskosmos (CPK)
- Denis Matvejev (1), palubný inžinier 5, Roskosmos (CPK)
- Sergej Korsakov (1), palubný inžinier 6, Roskosmos (CPK)
 Axiom Mission 1
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
|
|
|
Správcovia portálu
|
|
|
Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:
|
|
Astronómia
Slnečná sústava
Hviezda
_rocket_with_Deep_Impact.jpg)
