Od konca 4. st. pr. Kr. prichádza na Slovensko vo viacerých vlnách prvé menovite známe etnikum – Kelti. O ich prítomnosti existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1. st. pr. Kr prichádzajú na Slovensko Dákovia, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry.
Ku kostolu postupne pristavali tri kaplnky. Architektonicky najcennejšia je kaplnka sv. Jána evanjelistu ktorá bola postavená v gotickom slohu v druhej polovici 14. storočia. Kaplnku dal postaviť syn richtára Jakuba Ján. Kaplnka je dvojpodlažná s kryptou Jakubovcov v suteréne podľa vzoru parížskejSainte Chapelle.
Vnútorné zariadenie pochádza prevažne z 18. storočia. Na južnom oltári je obraz Narodenia Krista a alegorické postavy Vedy a Umenia. Dominantou severného oltára je gotické súsošie piety z 15. storočia. Po stranách stoja dve sochy smútiacich anjelov pravdepodobne od Ľudovíta Godeho.
Pochádzal z roľnícko-mlynárskej slobodníckej rodiny. Študoval v Rakši, Mošovciach, na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rožňave, potom v rokoch 1829 – 1832 pokračoval štúdiom teológie na evanjelickom kolégiu v Prešove a v rokoch 1832 – 1834 študoval teológiu na evanjelickom lýceu v Bratislave. Počas štúdia v Bratislave začal pracovať v Spoločnosti reči a literatúry československej, pričom v rokoch 1833 – 1834 bol taktiež zástupcom predsedu spoločnosti (podpredseda). V rokoch 1834 - 1836 pôsobil ako vychovávateľ v Rakši a Podrečanoch. V rokoch 1834 - 1837 pokračoval v štúdiu teológie vo Viedni, kde bol v roku 1837 vysvätený za kňaza a až do roku 1866 pôsobil ako evanjelický farár v Liptovskom Mikuláši. Koncom 30. rokov navrhol vydávať poučné a náučné časopisy (Krasomil, Vedomil tatranský, Slovenské noviny, Slovenská včela). Bol spolutvorca Prosbopisu liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. V roku 1840 bol dekanom liptovského seniorátu a vyslancom na dištriktuálne konventy, o rok neskôr člen redakcie evanjelického Spěvníka.
