„Každá vojna je prejavom zlyhania človeka ako mysliaceho živočícha.“ (John Steinbeck)

„Nádhernejšia je nad slnko, prevyšuje celý hviezdny svet. V prirovnaní k svetlu prislúcha jej prednosť, lebo za ním nasleduje noc, ale proti múdrosti zloba nič nezmôže.“ (Múd 7,29-30)

Myslíme si, že na smerovanie spoločnosti máme väčší vplyv než ozaj máme. To sa obracia proti nám.

Najlepším dôvodom na oživenie filozofie je to, že ak človek nemá filozofiu, stanú sa mu isté hrozné veci. Bude praktický, bude progresívny, bude konať efektívne, bude dôverovať vývoju a bude robiť prácu, ktorá mu je najbližšia, odovzdá sa skutkom a nie slovám.

Veľké impériá boli zvyčajne založené veľkými národmi. Rímska ríša je jedinečná v tom, že sa na najrozhľahlejší štát svojej doby (3. stor. po Kr.) vyvinula z malého mestečka na periférii civilizovaného sveta. Keď sa ale bližšie pozrieme na starú rímsku spoločnosť v období ranej republiky, je jasné, prečo to tak bolo. Vládla v nej prísnosť a praktickosť, najväčšie hodnoty boli rodina a štát, nepriateľmi citlivosť, luxus a umenie. „Národné príbehy“, na spôsob našich Svätoplukových prútov, boli plné mužov, ktorí pre štát neváhali zabiť seba alebo dokonca svoje deti.

„Dobrý kôň i na maštali kupca nájde a zlého po jarmokoch vodia.“ (slovenské príslovie)

Viac v mojom filme o spore, ktorý môže zmeniť budúcnosť kresťanstva. https://www.youtube.com/watch?v=UpEEU7V4Niw

… a nielen Rusku, ale aj Ukrajine a ďalším tzv. postsovietskym štátom.

16. nedeľa v cykle C nám počas liturgie servíruje druhú porciu z Listu Kolosanom. Po minulotýždňovom hymne „o vyvýšenom Mesiášovi“ (1,12-20 + 21-23), ktorý v liste nasleduje hneď po úvode (1,1-11), nadväzujeme hneď na časť, ktorá vzbudzuje mnohé prekvapivé otázky ale aj odpovede. Jej téma by sa dala zhrnúť do nadpisu „O trpiacom apoštolovi“.

Katolícke chápanie eucharistie je fascinujúce a zároveň vyrušujúce.