|
|
Zavrieť Schovať lištu | ||||||||||||||
V dnešnom podcaste hovoríme o problematike pestovania zemiakov v prvých štyroch desaťročiach po druhej svetovej vojne. Ešte predtým boli zemiaky všade. V kuchyni, v krmovinárskom priemysle ale aj pri spracovaní napríklad na škrob. Od začiatku kolektivizácie sa výmery pestovania zemiakov začali znižovať.
Samuel Vlčan, minister pôdohospodárstva hovorí v rozhovore pre portál poľnoinfo.sk o projektových podporách, aj o aktuálnom počte podaných žiadosti v prebiehajúcej výzve s alokáciou 110 miliónov eur. Téma priamo nadväzuje na situáciu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre a dôvere Európskej komisie k našim rezortným inštitúciám. V rozhovore s Jurajom Hubom minister neobchádza ani tému pripomienok Bruselu k nášmu strategickému plánu, opisuje situáciu v Slovenskom pozemkovom fonde, ktorá sa priamo dotýka poľnohospodárov či predstavuje novelu zákona o pozemkových úpravách. Schválenie nových štátnych pomocí v Bruseli alebo spájanie nitrianskych rezortných inštitúcií sú ďalšími témami podcastu.
Pravidelná aktualizácia Registra poľnohospodárskych produkčných blokov (LPIS) vyradila podľa prvotných informácií 25 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy z možnosti čerpať podporu. Dôvodom boli údajné nedopasky pasienkov a zárasty stromov a kríkov. Čo sú napríklad nedopasky si vysvetľovali poľnohospodári s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou na minulotýždňovom webinári či v teréne. Na čo si majú dať žiadatelia pozor napríklad aj po aktuálnom podaní žiadostí o priame platby sme sa rozprávali s Martinom Rovašom z Odboru poľnohospodárstva a služieb na Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore.
Hlavným dôvodom, prečo sa majú poľnohospodári združovať je zlepšenie vyjednávacej schopnosti a tým získanie čo najlepšej ceny za svoju produkciu. Uviedol to Anton Pecár, predseda Odbytového družstva západ v podcaste portálu poľnoinfo.sk. V rozhovore s Jurajom Hubom sa dozviete aj to, ako dokázala ich odbytovka strojnásobiť predávanú produkciu, či do budúcnosti pôjdu napríklad cestou výstavby vlastnej kafilérie alebo do akej miery využijú sektorové intervencie, ktoré od budúceho roka podporia z európskych zdrojov spoločný predaj produkcie poľnohospodármi.
Prečo slovenský strakatý dobytok nenazývame jednoducho simentál? Na základe čoho došlo k prehodnoteniu prístupu, že dojniciam už nestaviame uzavreté teplé maštale, no obrovské vzdušné haly? Nemôže dôjsť k tomu, že tak ako za pomoci vedy dnes vyberáme najhodnotnejšie zvieratá, budeme to aplikovať aj na ľudí? Napríklad pri výbere vhodného partnera? Jozefa Bullu, celoživotného výskumníka zameraného na genetiku sa pýtal aj tieto otázky Juraj Huba. V podcaste portálu poľnoinfo.sk však odznie oveľa viac. O histórii našej živočíšnej výroby, či našom prístupe k vedeckým poznatkom a vzťahu štátu k vede a výskumu.
Ceny energií sú niekoľkonásobne vyššie, ako vlani a ceny krmív či hnojív dosahujú historické maximá. Premiér Eduard Heger spolu s ministrom pôdohospodárstva Samuelom Vlčanom naďalej tvrdia, že im na agropotravinárstve záleží a vláda preto prijíma aj opatrenia. Predstavitelia sektora z praxe to až tak ružovo nevidia, keďže mnohé teraz deklarované kroky s vojnou na Ukrajine nesúvisia, hoci vítané sú. Vypočujte si podcast portálu poľnoinfo.sk.
Bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon spomína v rozhovore s Jurajom Hubom na obdobie vstupu Slovenska do Európskej únie. Vysvetľuje, čo natrvalo ovplyvnilo výšku priamych platieb na Slovensku a kto za ich úroveň nesie zodpovednosť. Za jeho pôsobenia na pozícii ministra došlo aj k založeniu Pôdohospodárskej platobnej agentúry. V rozhovore spomína, že vďaka ich nastaveniu podpôr sa poľnohospodári mohli prvým pokusom o vypaľovanie vysmiať. Zmena v PPA nastala podľa Simona neskôr a opisuje, ako sa z obdobia, keď boli žiadatelia zverejnení prehľadne na internete, prešlo k subjektívnym hodnotiteľom alebo sa enormne zvýšila výška samotných oprávnených výdavkov projektov. To malo, podľa bývalého ministra, vniesť do systému prvky korupcie, ktoré vyvrcholili akciou Dobytkár.
Prečo Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie nedotuje produkciu, ale podporený je každý hektár obrábanej poľnohospodárskej pôdy? Ide o častú výčitku, ktorú poľnohospodári adresujú európskemu dotačnému systému. Podporou produkcie by množstvo poľnohospodárov riešilo zvrátenie napríklad negatívnej obchodnej bilancie Slovenska s agrokomoditami. To tu však už raz bolo! História odpovedá na mnohé otázky, ktoré si pravdepodobne so spoločnou agrárnou politikou kladieme.
Jozef Šumichrast je predsedom Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu, ale aj členom predstavenstva Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. V rozhovore s Jurajom Hubom pre portál poľnoinfo.sk hovorí o sektorových intervenciách. Do poľnohospodárskych podnikov prinesú nemalé európske zdroje určené na investície a svojim nastavením priamo podporujú produkciu vybraných komodít. O desiatky miliónov eur sa budú môcť uchádzať subjekty, ktoré produkujú ovocie, zeleninu, zemiaky, mlieko a mliečne výrobky alebo bravčové, ovčie či kozie mäso. V rozhovore Jozef Šumichrast hovorí o detailoch, ktoré dokážu poľnohospodárom zabezpečiť dodatočné a pritom pravidelné zdroje v období rokov 2023 - 2027.
Laura Kellöová, investigatívna novinárka portálu aktuality.sk, sleduje korupčnú kauzu Dobytkár od jej začiatku. V rozhovore s Jurajom Hubom hovorí o tom, kedy a na základe čoho začalo odhaľovanie korupcie v pôdohospodárstve, kto podľa obvinení stál na jednotlivých poschodiach korupčnej pyramídy alebo aké sú dôkazy voči obvineným. Rozhovor pripomína celú dvojročnú cestu, ktorá viedla od začiatku vyšetrovania až k súdnemu procesu, ktorý začne už v piatok (25.2.2022) na Špecializovanom trestnom súde.
Daniel Nádaský, riaditeľ PD Krupá v Dolnej Krupej hovorí v rozhovore pre portál poľnoinfo.sk o biopásoch, ktoré založili pred takmer dvoma rokmi. Biopásy sú pre splnenie podmienok na čerpanie ekoschém v programovom období 2023 – 2027 povinné. Na celofarmovú ekoschému je v strategickom pláne vyčlenená suma 513 miliónov eur ročne, čo predstavuje 25 percent celkovej alokácie I. piliera. Poľnohospodári môžu využiť biopásy aj na rozčlenenie parciel, ktoré majú viac ako 50 hektárov a v prípade chránených území viac ako 20 hektárov. V rozhovore s Jurajom Hubom hovorí riaditeľ družstva o skúsenostiach so založením biopásov, starostlivosťou o ne, ale aj o tom, aké ďalšie efekty môžu pre poľnohospodárov priniesť.
Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka hovorí v rozhovore pre portál poľnoinfo.sk o Strategickom pláne, v ktorom sa náhle stratilo sedem miliónov eur určených pre prvovýrobu mlieka, aby sa následne objavili v podpore kráv bez trhovej produkcie mlieka. SZPM sa uvedených prostriedkov pre svojich členov vzdať nechce, pretože peniaze mali už raz sľúbené. V rozhovore s Jurajom Hubom predseda SZPM hovorí aj požiadavke získať mimoriadnu podporu zo štátneho rozpočtu alebo o navýšení normatívov na Zelenú naftu. Rozhovor sa zameriava aj na avizovanú výzvu určenú na investície, či to, kde sa slovenská prvovýroba mlieka nachádza v porovnaní so štátmi Európskej únie.
Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory hovorí v rozhovore pre portál poľnoinfo.sk o pripomienkach k novému strategickému plánu, ktorého medzirezortné pripomienkové konanie skončilo v utorok (11. januára 2022). Šéf SPPK v rozhovore s Jurajom Hubom neobchádza ani otázku, prečo nebolo schválené zaradenie strategického plánu do programu pondelkovej tripartity a naplnenie ktorej pripomienky, v návrhu strategického plánu, považuje SPPK za kľúčové. Vypočujte si náš podcast, ktorý sme nahrávali v utorok.
Jozef Kiss, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry hovorí v rozhovore pre portál poľnoinfo.sk o pripravovanej výzve 4.1 pre poľnohospodárov a o novinkách, ktoré prinesie. K najzásadnejším patrí posudzovanie bonity agrosubjektov a najmä využitie normatívov na jednotlivé podporované položky, čo má zjednodušiť celý systém podávania a vyhodnocovania žiadostí. V rozhovore s Jurajom Hubom šéf PPA neobchádza ani otázku vyhodnotenia takzvanej šesťdesiattisícovej výzvy. Jozef Kiss prvý raz verejne priznáva, že výzva v ktorej evidujú 1200 žiadostí môže byť zrušená. V podcaste portálu poľnoinfo.sk vysvetľuje, prečo je to jednou z alternatív. Rozhovor sa zameriava aj na krátenie priamych platieb z II. piliera zo strany Európskej komisie, vyplácanie pozdržaných platieb vo výške 60 miliónov eur či postavením šéfa PPA vo vzťahu k ministrovi pôdohospodárstva.
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Najkomentovanejšie za 7 dní