V dnešnej dobe sa niekedy vyjadrenie nesúhlasu stotožňuje s fóbiou či nenávisťou. Ak s niečím či niekým nesúhlasíš, si označený za netolerantného a nenávistného človeka. Zmätok v tom, čo je súhlas a čo je tolerancia (rešpekt) vedie k unáhlenému nálepkovaniu druhého. Napr. si „homofób či transfób“. Tento spôsob uvažovania vedie až k nezmyselným anketám založených na zopár citátoch (pán biskup by vedel vyprávať).

Je tu však zádrhel. Ak chce byť človek tolerantný, potrebuje najprv s niekým (s niečím) nesúhlasiť. Ak by sme sa vo všetkom zhodli, tolerancia by nebola potrebná. Samotná tolerancia teda vyžaduje istý nesúhlas a nezhodu v názoroch.

Každý máme isté presvedčenie a prijímame to, čo považujeme za dobré a pravdivé. Ak je niečo pravdivé, potom opak toho pravda byť nemôže. To znamená, že každý z nás niektoré veci prijíma a akceptuje, kým iné odmieta a neprijíma. To však neznamená, že sme všetci netolerantní či arogantní.

Zmiešava sa tu „súhlas“ a „tolerancia“. Tolerancia neznamená, že všetky tvrdenia budeme považovať za rovnocenné, rovnako pravdivé či správne, a že žiadne nebudeme viac vyzdvihovať. Takéto poňatie tolerancie by viedlo k tomu, že by sme museli akceptovať aj protirečivé stanoviská.

My môžeme byť tolerantní a pritom s niekým či niečím nesúhlasiť. Môžeme niekoho rešpektovať, a to aj vtedy, keď s ním nesúhlasíme. Nemá význam hovoriť o tolerancii, keď sa v niečom zhodujeme. Tolerancia je o zhovievavosti voči tomu, s čím nesúhlasíme. Preto, aby sme boli tolerantní, potrebujeme najprv pripustiť, že sa niekto mýli. Myslieť si, že sa niekto mýli je teda v samotnej podstate tolerancie.

Ako teda môže byť človek netolerantný, ak tvrdí, že sa niekto mýli, keď nemôže byť tolerantný, ak najprv nepripustí, že niekto iný sa mýli? Zdieľať

Človek s istým presvedčením sa nestáva arogantným len preto, lebo má presvedčenie, ktoré sa vylučuje s inými. Stále môže ľudí, ktorý majú iný názor milovať, prijať a akceptovať. Arogancia viac súvisí s postojom ako s vierou. Aj keď nie je dobré byť arogantným, je dobré byť presným a pravdivým.

Ak si niekto myslí, že povedať, že sa niekto iný mýli, je netolerantné, potom on sám je netolerantný, pretože tvrdí, že daný človek sa mýli, ak akceptuje objektívne pravdivé fakty.

Stáť si za svojim presvedčením z nás nerobí automaticky netolerantných ľudí s nejakou fóbiou. Tolerantné by skôr bolo vyhýbať sa únáhleným útokom na osobu a vzájomnému nálepkovaniu sa. 

Viac som o tejto téme hovoril v podcaste Rozumná viera č. 31. Projekt nájdeš na rôznych sociálnych sieťach (FB, YT, Spotify, IG).

Čo si Ty o tom myslíš? Je netolerantné mať na niečo iný názor?