Keď Matúš Vallo pred štyrmi rokmi prvýkrát kandidoval za primátora hlavného mesta, nebolo mu možné uprieť jednu vec – prepracovanosť svojho volebného programu. Pred voľbami vydal publikáciu Plán Bratislava, ktorá bola skôr ideovým dokumentom, akým smerom by sa mala Bratislava uberať a kam by sa mala časom dostať, nie však za jedno volebné obdobie.

Okrem tejto knižky mal Vallo aj štandardný volebný program na štyri roky, ktorý obsahoval množstvo sľubov, ktoré mali byť do roka 2022 splnené.

Pozreli sme sa teda bližšie na to, ako si Vallo za štyri roky vo funkcii počínal, čo sa mu podarilo a čo nie.

V tejto súvislosti však treba v prospech Valla spomenúť jeden nezanedbateľný faktor – pandémiu covid-19, ktorá narušila plány komunálnych politikov po celom svete a hlavné mesto Slovenska, samozrejme, nebolo výnimkou. Je teda pochopiteľné, že nie všetky sľuby bolo možné splniť na sto percent. Rovnako však platí, že ani pandémia nie je univerzálnou výhovorkou, keď sa niečo nepodarilo.

Doprava – najpálčivejší problém Bratislavy

Ako dlhodobo najväčší problém Bratislavy zaiste každý obyvateľ vníma dopravu – od mestskej hromadnej dopravy cez cyklodopravu až po cestnú infraštruktúru a parkovanie. Matúš Vallo v tejto oblasti prišiel s niekoľkými sľubmi. „Bratislavčania sa budú pohybovať po meste rýchlejšie, menej času strávia v zápchach a budú zažívať menej stresu pri parkovaní,“ písal vo svojom programe.

Konkrétne sľúbil napríklad vybudovanie záchytných parkovísk na okraji mesta, jednotnú parkovaciu politiku, lepšiu MHD, 25 kilometrov nových oddelených cyklotrás, dobudovanie električkovej trate v Petržalke a výstavbu ďalších nových tratí, ale i budovanie napojení na budúce železničné zastávky v meste.

Z menovaných sľubov sa podarilo niekoľko vecí v oblasti MHD. Za Vallovho pôsobenia pokračovala obnova vozového parku a vytvorilo sa niekoľko autobusových pruhov, na viacerých zastávkach pribudli elektronické tabule a zaviedla sa doprava do niektorých novoobývaných oblastí mesta.

Vallo sľuboval napríklad aj zavedenie expresných liniek, „ktorými sa obyvatelia dostanú z jednej časti mesta do druhej s nižším počtom prestupov a v špičke rýchlejšie ako autom“, čo sa však nezrealizovalo. Kontroverzne vnímané bolo aj zrušenie 15-minútového lístka či Bratislavskej mestskej karty, vďaka ktorej mali Bratislavčania s trvalým pobytom desaťpercentnú zľavu na električenky.

Mesto sa však rozhodlo všetkým – bez ohľadu na trvalý pobyt – zlacniť ročné električenky, no zdraželi všetky ostatné, teda štvrťročné, mesačné a týždenné.

Čo sa týka záchytných parkovísk na kraji mesta, vybudované boli dve – jedno v Rači so 163 parkovacími miestami a jedno na juhu Petržalky s 53 parkovacími miestami.

Nová parkovacia politika je témou sama osebe. To, či Bratislavčania zažívajú menej stresu pri parkovaní, ako to v programe primátor sľúbil, asi vie každý posúdiť za seba. Pravdepodobne budú súhlasiť obyvatelia z piatich zón, ktoré boli zatiaľ spustené len vo vybraných častiach Bratislavy. V týchto môžu trvalo parkovať len obyvatelia s trvalým pobytom a vzťahom k vozidlu.

Ostatní motoristi tak boli zatiaľ vytlačení mimo týchto zón, kde parkovacia politika ešte zavedená nie je. Zaberajú tak miesto aj rezidentom, ktorým sa situácia s parkovaním značne zhoršila. Je preto otázne, či bolo vhodné parkovaciu politiku spúšťať po kúskoch a nie radšej naraz pre celé mesto.

Električkové trate predĺžené neboli

Čo primátor zo svojho programu nesplnil, je budovanie nových električkových tratí. Sľúbená bola nielen električka na koniec Petržalky, ale aj predĺženie trate v Dúbravke, Ružinove a zavedenie električky do Podunajských Biskupíc.

Dnes je už jasné, že električka na koniec Petržalky sa nestihne postaviť do konca roka 2023, čo bolo potrebné, aby mohla byť zaplatená z eurofondov z tohto volebného obdobia. Ministerka pre investície Veronika Remišová sa vyjadrila, že zodpovednosť za to nesie jednoznačne magistrát, ten však vinu odmieta.

Podobný názor ako Remišová však má aj Martin Kugla z iniciatívy Za efektívnu a ekologickú dopravu, ktorý sa dlhodobo venuje dopravnému systému v Bratislave. „Vedenie mesta dnes tvrdí, že omeškanie výstavby má na svedomí pandémia a následná ekonomická kríza. Je to polopravda (až lož). Leví podiel na oneskorení projektu má totiž súčasné vedenie mesta,“ píše Kugla.

Svoje tvrdenie dokladuje napríklad tým, že zmluva na výstavbu električkovej trate mala byť podpísaná v marci 2021, no stalo sa tak až o osem mesiacov neskôr. Na vine je podľa neho zlyhanie administratívy projektu.

Ako ďalší dôkaz viny na strane magistrátu Kugla uvádza, že v danej zmluve je termín odovzdania hotovej stavby až dva mesiace po termíne, ktorý stanovila Európska únia, pričom ďalšie zdržanie nastalo, „lebo mesto nebolo schopné odovzdať stavenisko zhotoviteľovi“.

Kugla spochybňuje aj tvrdenie mesta, že eurofondy neprepadnú, lebo sa skrátka presmerujú na iné projekty v zálohe. Podľa Kuglu je však veľmi pravdepodobné, že Bratislava o tieto peniaze príde, keďže v zásobníku projektov nie sú žiadne náhradné projekty a je vysoko nepravdepodobné, že by sa načas stihol nejaký obstarať.

Výstavba predĺženia trate petržalskej električky výrazne mešká, električky tak zatiaľ končia na dočasnej konečnej na začiatku Petržalky. Foto: TASR/Dano Veselský

Ako ďalšie veľké zlyhanie magistrátu Kugla vníma to, že do projektu predĺženia Saratovskej ulice na Bory, kde bude vybudovaný TIOP (terminál integrovanej osobnej dopravy), sa nedostala električková trať. Pritom pointou tohto terminálu mal byť práve prestupný bod medzi vlakom a električkou.

Matúš Vallo pritom vo svojom programe sľúbil predĺženie električkovej trate v Dúbravke, ako aj kroky smerujúce k využívaniu vlakovej infraštruktúry. Druhý dôležitý TIOP bude v Ružinove na Súhvezdnej, pričom aj sem mala byť o malý kúsok predĺžená električka. Projektová dokumentácia pre tento projekt sa mala vypracovať do leta 2021, no termín bol predĺžený do decembra 2022 a, ako uvádza portál imhd.sk, „samotná realizácia stavby bola posunutá predbežne na obdobie 3/2024 – 10/2025, čo však bude závisieť od dostupnosti prostriedkov z eurofondov“.

Cyklodoprava nedopadla podľa predstáv

V oblasti cyklodopravy Matúš Vallo sľúbil výstavbu 25 kilometrov nových oddelených cyklotrás. Tu Vallo priznal, že sa mu sľub nepodarilo splniť – vybudovaných bolo len 4,5 kilometra. Podľa vedenia mesta za to môže pandémia, ale aj neusporiadané pozemky či neexistujúci odborný útvar venujúci sa cyklistike.

Napriek tomu vníma národný cyklokoordinátor Peter Klučka snahu vedenia mesta o podporu rozvoja cyklistickej dopravy pozitívne. „Nie je to totiž iba o dĺžke novovybudovaných cyklistických komunikácií, ale predovšetkým o viditeľnom zvýšení počtu cyklistov v bratislavských uliciach,“ hovorí Klučka pre Postoj.

Pozitívne vníma aj to, že novovybudované cyklotrasy smerujú z okrajových štvrtí mesta do centra, sú podľa neho budované s citlivým a bezpečným usporiadaním verejného priestoru a upokojovaním ostatnej dopravy. „Nie kvantita, ale kvalita,“ dodáva Klučka.

Chýba súčasný územný plán

V téme urbanizmu Vallo sľúbil napríklad zriadiť Kanceláriu ombudsmana pre stavebnú činnosť či Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), ktorý mal byť tvorcom novej kvality mesta. Tieto inštitúcie aj boli zriadené.

No Peter Žalman, architekt, urbanista a autor Urbanistického atlasu Bratislavy, počínanie mesta v tejto oblasti vníma rozpačito. „Nové vedenie mesta pred štyrmi rokmi začalo veľmi ambiciózne meniť proces prípravy výstavby v meste. Dôležitým nástrojom mal a má byť novovytvorený metropolitný inštitút MIB. Po roku hľadania sa skutočne začala situácia meniť, ale niektoré témy sa vydarili viac, iné menej,“ tvrdí Žalman pre Postoj.

Ako veľmi potrebný vníma Žalman nový územný plán mesta. Ten súčasný bol spracovaný v roku 1996, schválený bol v 2007. „Mesto venovalo enormne veľa času a prostriedkov na spracovávanie cirka štyroch doplnkov územného plánu, piatich územných plánov zón, šiestich urbanistických štúdií a šiestich generelov rozvoja mesta. Výsledkom je rozdrobenosť, neprehľadnosť, nestíhanie informovať širšiu verejnosť,“ myslí si Žalman.

Kritizuje aj spôsob práce na týchto materiáloch: „Osobitou témou je kvalita podkladov, logicky mladší spracovatelia za pochodu v priebehu prác získavajú potrebné skúsenosti. Zapojenie starších skúsených projektantov je minimálne.“

Metropolitný inštitút má otázniky

Peter Žalman nie je spokojný ani s činnosťou Metropolitného inštitútu Bratislava. „Činnosť pracovníkov MIB je pre mnohých ,neviditeľná‘. V Prahe už dlho existuje CAMP – verejné miesto na prízemí budovy, kde sú prezentované výsledky práce podobnej inštitúcie, usporadúvajú sa stretnutia, besedy. Verejnosť je oveľa lepšie informovaná o práci ľudí okolo prípravy výstavby v meste ako v Bratislave. Je to zásadná téma, potom by nevznikali otázky, či je MIB vôbec potrebný, ale aké kvalitné sú výsledky jeho práce. To, či mesto skutočne smeruje v rozvoji predpokladaným smerom,“ dodáva Žalman.

MIB kritizuje aj ochranárka a staromestská poslankyňa Soňa Párnická. „Projekty mesta prostredníctvom MIB vyzerajú skôr ako vymýšľanie práce pre vysúťažené architektonické štúdiá. Vyberajú sa lokality podľa neidentifikovateľného kľúča a to spôsobilo, že ľudia veľakrát vyjadrovali nesúhlas s týmito návrhmi na zmeny, respektíve revitalizácie. Väčšinou chýbala aj participácia s občanmi,“ tvrdí Párnická pre Postoj. Proti niekoľkým projektom sa objavili aj petície.

„Obyvatelia nepovažujú za správne, ak inštitúcie mesta uprednostňujú návrhy účelovo založených záujmových skupín pred participatívnym zapojením priamych obyvateľov dotknutých lokalít, poslancov a príslušných komisií dotknutej mestskej časti. Snahy mesta vylúčiť dotknutých obyvateľov a ich požiadavky zo zapojenia do opodstatnenosti a plánovania mestských priestorov sú v rozpore s vyhlasovanou transparentnosťou mesta,“ myslí si Párnická.

Kontroverzná električka pred SND

V programe sa písalo aj o tom, že „rozvoj mesta a tvorbu infraštruktúry bude mať v rukách mesto a Bratislavčania, nie developeri“. Paradoxne, jeden z významných dopravno-urbanistických projektov, ktorý Vallo za štyri roky vo funkcii presadzoval, hoci ho ani nespomínal vo volebnom programe, prebral od developera J&T Real Estate – reč je o električkovej trati po Pribinovej ulici popred SND, pokračujúcej po Košickej až na Miletičovu.

Mesto dokonca so spoločnosťou J&T Real Estate podpísalo v tejto veci memorandum o spolupráci, ktoré pre obavy z nezákonnosti napadol mestský kontrolór Marián Miškanin na prokuratúre. Tá sa však podnetom odmietla zaoberať, keďže podľa nej má memorandum charakter iba džentlmenskej dohody.

Napriek odporu odbornej verejnosti, ministerstva kultúry i samotného národného divadla vedenie mesta neochvejne presadzuje vedenie trate popred budovu divadla, ponad jeho podzemné garáže. Odporcovia argumentujú nielen narušením urbanistického konceptu, zabratím nástupného priestoru pred SND, ktoré sa využíva napríklad na open air podujatia, či faktickou likvidáciou nerušenej a pokojnej pešej zóny. Ale majú aj oprávnené obavy z rušenia divadla hlukom a vibráciami, ktoré spôsobuje prechod električiek.

Podľa informácií denníka Postoj tieto obavy už potvrdila aj zatiaľ nezverejnená vibroakustická štúdia, z ktorej vyplýva, že prejazd električiek v danom úseku pred budovou SND vybudí kmitania konštrukcií budovy a tým aj nízkofrekvenčné akustické vlnenie v divadelných sálach. Inými slovami, dunivý hluk. Takýto hluk by mal zásadný negatívny vplyv na umeleckú tvorbu Slovenského národného divadla.

Úspechy v sociálnej oblasti

Čo sa týka sociálnej oblasti, Vallo sľúbil napríklad výrazné zvýšenie počtu dostupných nájomných bytov či zlepšenie kvality a dostupnosti opatrovateľskej služby pre starších ľudí. Medzi sľubmi sa napríklad nachádza aj osadenie tisícky „originálnych bratislavských lavičiek“ či aktívna spolupráca s mestskými časťami pri výstavbe nových škôlok.

Oslovení odborníci vnímajú kroky magistrátu v sociálnej oblasti pozitívne. Podľa riaditeľky občianskeho združenia Proti prúdu (vydavateľ Nota bene) Niny Beňovej síce nie je možné výrazne zvýšiť počet nájomných bytov na počkanie, no urobilo sa podľa nej dôkladné zmapovanie pozemkov a budov vhodných na vybudovanie takýchto bytov. Naplánované boli aj viaceré výstavby, začala sa spolupráca s investormi, uvádza Beňová pre Postoj.

„To všetko sú dobré kroky, ktoré je potrebné podporiť ďalšími. Na zvyšovanie počtu nájomných bytov v meste je dôležité udržať tento trend, dodržať naplánované výstavby, ale hľadať aj ďalšie výrazne podporné riešenia, aby sa výstavba zintenzívnila,“ myslí si Beňová.

Sociálnu politiku hlavného mesta chváli aj Martin Freund, český psychológ a bývalý komunálny politik, ktorý pôsobil na magistráte ako vedúci oddelenia dostupného bývania a pomoci ľuďom bez domova. Ako úspešný uvádza projekt Housing first, v rámci ktorého mesto získalo dvadsať bytov pre bezdomovcov, ale aj založenie sekcie nájomného bývania či vznik kvalitnej stratégie bývania. „Súčasnému vedeniu magistrátu treba bez debát uznať, že urobilo pre sociálnu politiku viac než akákoľvek iná administratíva pred nimi, hoci vstupné podmienky boli zložité,“ myslí si Freund.

Hoci téma bezdomovectva sa vo Vallovom programe výslovne nespomínala, prístup mesta k jej riešeniu vníma kladne aj Beňová. „Zmeny sú pomalšie, než by sme chceli, ale systémovo sme sa priblížili k efektívnym riešeniam bezdomovectva, ktoré už roky fungujú v zahraničí,“ tvrdí Beňová.

„Nastavilo sa pravidelné financovanie sociálnych služieb vyplývajúce zo zákona, čo dovtedy pri predchádzajúcich vedeniach vôbec nebolo samozrejmosťou. Do budúcna je potrebné udržať túto finančnú stabilitu pre poskytovateľov, ale aj zabezpečiť výraznejší rozvoj služieb a bývania pre ľudí bez domova a aj ľudí, ktorým strata domova hrozí,“ pokračuje Beňová.

„Dostupné nájomné bývanie s podporou je kľúčovým nástrojom na ukončovanie bezdomovectva. Vallo sa k cieľu ukončovania bezdomovectva v meste hlási, na naplnenie tohto cieľa je však potrebné urobiť ešte viaceré konkrétne kroky,“ uzatvára.

Starostlivosť o zeleň skôr sklamala

Ďalším okruhom, na ktorý sa Vallo zameral vo svojom programe, bola zeleň a životné prostredie. V programe sa napríklad uvádza, že o zeleň v meste bude kvalitne postarané. Sabina Barborjak, predsedníčka ochranárskeho občianskeho združenia Hrad – Slavín, však starostlivosť o zeleň v Bratislave vidí kriticky. „Po zvolení nového primátora pred štyrmi rokmi a zamestnaním niekoľkých mojich známych z oblasti ochrany prírody a aktivizmu som mala nádej, že starostlivosť o zeleň v Bratislave skočí míľovým krokom dopredu,“ uvádza Barborjak pre Postoj.

„So zdesením sme v združení začali pozorovať mohutné výruby vzrastlých stromov bez výrubových konaní, odvolávajúc sa na výnimku v zákone, ktorá má byť používaná iba pri výnimočných situáciách, napríklad po smršti. Ďalej mohutné a neodborné orezy starých stromov nielen nad cestami, ale bez ošetrenia od imela. Ako keby si zodpovední neuvedomovali dôležitosť vzrastlých stromov a chceli mať všetko pekné, nové,“ pokračuje Barborjak.

Predsedníčka OZ Hrad – Slavín tiež kritizuje, akým spôsobom sa magistrát stará o Horský park. Nepáči sa jej, že mesto nemá urobenú pasportizáciu, a tvrdí, že starostlivosť v Horskom parku porušuje zákon o ochrane prírody a krajiny, čo má aj písomne potvrdené od Štátnej ochrany prírody.

Sabina Barborjak dodáva: „Nestarostlivosťou o časť Horského parku s honosným názvom bezzásahová prichádza k jeho degradácii a máme obavy o jeho budúcnosť. Na druhej strane v jeho severnej časti nechal magistrát obyvateľom a dobrovoľníkom vysádzať za podpory obrovského marketingu malé stromčeky, ktoré sú, samozrejme, vo veľkej miere vyschnuté.“

Desaťtisíc stromov vysadených nebolo

Výsadba v Horskom parku bola súčasťou kampane hlavného mesta vysadiť do roku 2022 desaťtisíc stromov. Podľa stránky 10000stromov.sk ich bolo dosiaľ vysadených 3 620, no zároveň stránka dodáva, že vysadených bolo aj vyše 17-tisíc kríkov. Ak sa teda posudzujú čisto stromy, cieľ nebol splnený, no ak rátame dreviny všeobecne, tak bol dokonca prekročený.

Kampaň so stromami však vníma kriticky Soňa Párnická. Tá uvádza, že to mestu nevyšlo, lebo nemalo vopred zmapované miesta, kam stromy vysadiť, ani zabezpečené podmienky na ich starostlivosť. „Stromy boli sadené na veľa miestach iba tak, aby boli. Veľa stromov bolo nasadených bez uvedených podmienok a neprežili bez starostlivosti tohtoročné horúce leto,“ tvrdí Párnická.

Vallo vo svojom programe sľúbil zrealizovať pasportizáciu mestskej zelene, čo znamená, že každý strom by mal mať svoj štítok s údajmi o danom strome. Ako uvádza Párnická, mesto však nemá ani len prehľad o zelených plochách, kde by mohla prebiehať náhradná výsadba. „Veľmi dôležitú pasportizáciu zelene si robia mestské časti, ale myslím, že táto dôležitá dokumentácia vo väčšine chýba, respektíve ich majú rozrobené a nedokončené. Ale aj mesto má vo vlastníctve množstvo zelene a tiež neexistuje pasportizácia jeho zelene,“ dodáva.

Na chýbajúcu pasportizáciu zelene upozorňuje aj Katarína Šimončičová, ružinovská nezávislá poslankyňa, ochranárka a aktivistka iniciatívy Bratislava otvorene. „Chýba mi väčšia starostlivosť o stromoradia, chýba mi otvorený postoj hlavného mesta ku klimatickým zmenám – mesto nevyhlásilo, že v dnešnej a blízkej budúcej dobe má zdravý strom prednosť pred stavbou, čiže akési moratórium na výrub zdravých stromov,“ tvrdí Šimončičová pre Postoj.

Soňa Párnická zdôrazňuje aj potrebu strategického dokumentu – generelu zelene –, ktorého cieľom by mal byť rozvoj a kultivácia existujúcich plôch zelene a zlepšenie ich priestorového prepojenia. Tento dokument je momentálne v stave rozpracovanosti.

Párnická kritizuje aj zelené projekty Metropolitného inštitútu Bratislava. „Máme vlastné živé skúsenosti s návrhmi na revitalizáciu parčíkov na Žilinskej, Radlinského a Justičnej. Projekty sa navrhujú so značnou redukciou existujúcej výmery zelených plôch, ich nahrádzaním kamenným mlatovým povrchom, ako i výrubom a odstránením viacerých životaschopných stromov a kríkov. Čiže menej zelených plôch a výsadba nových stromov, ktoré nedokážu nahradiť tie vzrastlé,“ uvádza.

Soňa Párnická i Sabina Barborjak kritizujú aj dočasné úpravy, ktoré sú iba na efekt a stoja veľa peňazí, ako napríklad stromy v črepníkoch na Hodžovom námestí.

O niečo pozitívnejšie vníma starostlivosť mesta o zeleň Šimončičová. „Zdá sa, že sa zlepšila,“ tvrdí. „Okolo kmeňov stromov sú zavlažovacie vaky, začali sa konečne vytvárať zelené pásy na chodníkoch a zábrany na ochranu kmeňov.“ Ako však dodáva, viaceré novovysadené stromy vyschli a budú musieť byť nahradené.

Mesto vytvára zelené ostrovčeky s kvetinovými a trávnatými záhonmi. Foto: Metropolitný inštitút Bratislavy

Vallo sľúbil aj zonáciu bratislavského lesoparku, ktorá bola zrealizovaná ešte v roku 2019. Zavedené boli tri zóny podľa využitia a stupňa ochrany prírody. Taktiež sľúbil skvalitnenie systému zberu a triedenia odpadu.

Zavedený bol napríklad nový systém zberu vianočných stromčekov, pre ktoré mesto po Vianociach vytvára drevené ohrádky, kam ich možno umiestniť. Zaviedol sa taktiež zber biologicky rozložiteľného odpadu.

Kontroverziu však vyvolal zámer mesta na vybudovanie kompostárne kúsok od Slovnaftu v lokalite hon Vekňa. Ako upozornil aktivista a nezávislý kandidát na ružinovského starostu Ivor Švihran, táto kompostáreň by mala vyrásť na zalesnenom pozemku, kde by za obeť padlo okolo jeden a pol tisíc drevín, pričom ide o približne päťdesiatročné stromy. Podľa Švihrana mesto argumentovalo, že ide o náletovú zeleň.

Mesto malo možnosť kompostáreň vybudovať aj v inej lokalite, kde by k takémuto výrubu nemuselo dôjsť – na Žabom majeri. Švihran tak voči projektu podal pripomienky v rámci konania EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie), o ktorých bude rozhodovať ministerstvo životného prostredia.

Pár úspechov, ale aj dosť sklamaní

Za sľuby, ktoré sa Vallovi podarilo splniť, možno rozhodne označiť vytváranie nových funkcií či inštitúcií. Pokrok nastal aj v oblasti vytvárania manuálov či strategických dokumentov a za viditeľné zmeny k lepšiemu možno bez pochýb označiť aj niektoré zásahy vo verejnom priestore. Napríklad výsadbu kvetov či umiestňovanie dlažby na niektorých miestach, čo sú často projekty metropolitného inštitútu.

Najúspešnejšou oblasťou politiky Matúša Valla je sociálna oblasť. Odborníci sa zhodli najmä na tom, že mesto podniklo správne kroky v téme sociálneho bývania a malo úspechy v téme problému bezdomovectva.

Komplexné zhodnotenie primátorského mandátu Matúša Valla však nie je také priaznivé. V oblasti dopravy sa podarili iba drobné, priam až kozmetické úspechy. Naopak, vo veľkých projektoch mesto zlyhávalo. Namiesto toho, aby sa koncentrovalo na projekty, ktoré primátor sľúbil vo volebnom programe, sa zameriavalo na lokálne mikroprojekty či aj na megaprojekt s električkou pred národným divadlom.

Spoločným menovateľom takmer všetkých projektov, ktoré mesto realizovalo, bola nedostatočná komunikácia a participácia s obyvateľmi, ale často i s odborníkmi, ktorí mali iný názor ako vedenie mesta. To malo za následok rôzne protestné akcie, petície a podobne. Viaceré tieto projekty pritom boli nehospodárne a predražené a neraz i v rozpore so zásadami boja proti klimatickej zmene, čo pritom partia okolo Matúša Valla považuje za dôležitú tému.

V starostlivosti o zeleň sa ukázala chýbajúca koncepčnosť mesta pod súčasným vedením. Namiesto systematického prístupu o vzrastlú zeleň sa často zvolil prístup ich nahrádzania masovým sadením mladých stromčekov, no pre nedostatočnú prípravu, ktorá by mala predchádzať výsadbe, mnohé uhynuli.

Matúš Vallo mal za štyri roky vo funkcii zopár úspechov, ktoré sa mu podarilo prezentovať vďaka naozaj štedrej marketingovej kampani, ktorej boli Bratislavčania neustále vystavovaní. V celkovom pohľade a pri zohľadnení všetkých projektov, ktoré neboli rozbehnuté alebo boli dokončené len sčasti či celkom inak, než bolo plánované, prípadne výrazne neskoro, ide o značne veľký nepomer.