|
|
Vybraný citát
|
|
|
„Ustanovil som rekord v počte dní strávených vo vesmíre. Ale na rekordoch nezáleží, dôležité sú výsledky.“ – Sergej Krikaľov
|
|
|
|
Odporúčaný článok
|
|
|
Kozmodróm Bajkonur (rus. Космодром Байконур) je hlavný ruský kozmodróm, používaný od začiatku kozmickej éry. Jeho stred sa nachádza v bode so zemepisnými súradnicami 46°00' s. š. a 63°40' v. d.
Postavený bol v Kzyl-Ordinskej a Karagandskej oblasti na území Kazašskej SSR (teraz Kazachstan) medzi mestami Kazalinsk a Džusaly na základe rozhodnutia vlády ZSSR č. 292-181 zo dňa 12. februára 1955 ako 5. Naučno-issledovateľskij ispytateľnyj poligon (5-NIIP, 5й Научно-исследовательский испытательный полигон, 5-НИИП) Ministerstva obrany ZSSR pre skúšky balistických rakiet. Organizačná štruktúra vojenskej správy strelnice bola ustanovená direktívou Generálneho štábu ozbrojených síl ZSSR zo dňa 2. mája 1955; tento deň bol neskôr rozkazom ministra obrany ZSSR č. 00105 zo dňa 3. augusta 1960 oficiálne označený za dátum zriadenia kozmodrómu. Správou kozmodrómu boli poverené raketové vojská RVSN (Raketnyje vojska strategičeskogo naznačenija, Ракетные войска стратегического назначения), neskôr rampy pre kozmické nosiče spravovali VKS (Vojenno-kosmičeskie sily, Военно-космические силы), ktoré v roku 1996 prešli naspäť do RVSN. V roku 1999 bolo rozhodnutím ruskej vlády zriadené stredisko FGUP Federaľnyj kosmičeskij centr „Bajkonur“ (ФГУП Федеральный космический центр „Байконур“) a v súvislosti s tým prebrala postupne rampy do svojej opatery ruská kozmická agentúra RAKA (Rossijskoje aviacionno-kosmičeskoje agentstvo, Российское авиационно-космическое агентство, РАКА) alebo skrátene Rosaviakosmos (Росавиакосмос), teraz FKA (Federaľnoje kosmičeskoje agentstvo, Федеральное космическое агентство, ФКА).
|
|
|
|
|
|
Vedeli ste, že...
|
|
- ...systémy na palube ISS dokážu recyklovať až 42 % spotrebovaného kyslíka a 90 % vody?
- ...Werner von Braun sa nazdával, že prvú ľudskú výpravu k Marsu by mala tvoriť flotila desiatich kozmických lodí a dohromady 70 astronautov?
- ...New Horizons je jediná kozmická sonda mieriaca mimo slnečnú sústavu, ktorá nenesie žiadne posolstvo pre prípadné mimozemské civilizácie?
- ...astronaut Jay Apt mal pri výstupe do otvoreného vesmíru pri misii STS-37 dieru v rukavici skafandra, no všimol si to až po návrate do raketoplánu?
- ...kvôli zemskej atmosfére technicky nie je možné zachytiť družicou na Zemi detaily menšie než 5 cm?
- ...keď v rámci testov pristála v sovietskej dedinke Karša figurína kozmonauta v skafandri, miestni ju najprv považovali za amerického špióna, za ktorého chytenie očakávali odmenu, a keď zistili svoj omyl, figurínu od zlosti zmlátili?
|
|
|
|
|
Novinky
|
|
|
16. október 2022
 Sonda Lucy, ktorej cieľom je prieskum Jupiterových Trójanov, urobila gravitačný manéver pri Zemi. Ide o prvý z troch gravitačných manévrov pri Zemi, ktoré má sonda absolvovať. Pri tejto príležitosti zhotovila snímky Zeme a Mesiaca.[1]
14. október 2022
- Kozmická loď Dragon SpaceX Crew-4 so štvorčlennou posádkou, ktorá tvorila časť Expedície 67, sa po necelom polroku strávenom vo vesmíre oddelila od ISS. V ten istý deň pristála v Atlantickom oceáne neďaleko Floridy.[2]
13. október 2022
- Vo veku 93 rokov umrel James Alton McDivitt, americký astronaut, veterán programov Gemini a Apollo. Do oddielu astronautov bol vybraný v rámci druhého výberu. V rokoch 1969-72 pôsobil ako manažér programu Apollo.https://kosmonautix.cz/2022/10/james-alton-mcdivitt-1929-2022/
13. október 2022
- NASA potvrdila, že k ďalšiemu pokusu o premiérový štart rakety SLS so zatiaľ nepilotovanou kozmickou loďou Orion nastane 14. novembra. 7. až 8. novembra by sa zostava mala presunúť na štartovaciu rampu z haly VAB, kam sa ukryla pred hurikánom Ian.[3]
11. október 2022
- NASA usporiadala tlačovú konferenciu, na ktorej predstavila predbežné výsledky zásahu planétky Dimorphos americkou sondou DART. Táto udalosť mala zmeniť obežnú dráhu planétky a výsledná zmena bola napokon oveľa väčšia, ako sa očakávalo. Obežná doba tejto malej planétky okolo väčšej planétky Didymos sa skrátila o 32 minút, pričom očakávaná hodnota bola nahrubo odhadnutá na 10 minút. Zasiahnutú planétku stále skúmajú observatóriá na celom svete, ktoré zaznamenali, že trosky po zrážke vytvorili kométe podobný chvost s dĺžkou vyše 10 000 km.[4]
9. október 2022
 Množstvo kozmických observatórií, mimo iných aj slovenský CubeSat GRBAlpha, pozorovali záblesk gama žiarenia. Pozorovania slovenského satelitu pravdepodobne umožnia určiť jasnosť záblesku aj na vrchole jasnosti na rozdiel od detektoru na družici Fermi, ktorý bol týmto zábleskom saturovaný.[5]
7. október 2022
- Problémy so sondou CAPSTONE sú vyriešené. Experti na ňu vyslali sériu pokynov, vďaka ktorým sa zastavila jej neočakávaná rotácia.[6]
5. október 2022
  Kozmická loď Crew Dragon s nosnou raketou Falcon 9 úspešne odštartovali na misiu Crew 5. Nasledujúceho dňa sa kozmická loď pripojila k ISS a členovia jej posádky - Nicole Mannová, Josh Cassada, Kóiči Wakata a Anna Kikina - sa stali členmi dlhodobej posádky ISS. na obežnej dráhe sa zároveń nachádzal rekordný počet žien - 5.[7][8]
3. október 2022
 Indická kozmická agentúra Indian Space Research Organisation ohlásila koniec misie svojej marťanskej sondy Mangalyaan známej aj pod označením MOM (Mars Orbiter Mission). Sonda pracovala na orbite okolo planéty osem rokov, čím mnohonásobne prevýšila plánovanú životnosť. Išlo o prvú indickú sondu k Marsu.[9][10]
30. september 2022
 Na čínskej kozmickej stanici Tiangong došlo k presunu laboratórneho modulu Wen-tchien na iný port základného bloku stanice. Presun uskutočnila robotická ruka. Udialo sa tak z dôvodu očakávaného príletu druhého laboratórneho modulu.[11]
27. september 2022
- Americká sonda DART úspešne kolidovala s mesiacom Dimorfos dvojplanétky Didymos s cieľom zmeniť jeho obežnú dráhu.[12]
26. september 2022
- Z dôvodu blížiacej sa tropickej búrky NASA zrušila aj tretí pokus o premiérový štart rakety SLS k Mesiacu. Z technického hľadiska pritom plánovanému štartu v deň 27. septembra 2022 zatiaľ nič nebránilo. Kvôli prudkému vetru sa ale zostava namiesto do vesmíru vydala v tento deň naspäť do haly VAB.[13]
Staršie správy
Zdroje
|
|
|
Osobnosť mesiaca
|
|
|
Konstantin Petrovič Feoktistov (rus. Константин Петрович Феоктистов; * 7. február 1926, Voronež – † 21. november 2009, Moskva) bol sovietsky kozmonaut, vedec a vedúci konštruktér kozmických lodí (Vostok, Voschod a Sojuz) a kozmických staníc Saľut. V roku 1964 sa ako vedecký pracovník zúčastnil spolu s Vladimirom Komarovom a Borisom Jegorovom prvého kozmického letu trojčlennej posádky v kozmickej lodi Voschod 1. Spolu s lekárom Jegorovom boli prvými sovietskymi civilnými kozmonautmi. Feoktistov bol tiež jediný zo sovietskych kozmonautov, ktorý nebol členom komunistickej strany (KSSZ). V rokoch 1974 až 1990 bol námestníkom generálneho konštruktéra NPO Energija, popredného podniku sovietskeho pilotovaného kozmického programu. Je po ňom pomenovaný aj kráter Feoktistov na odvrátenej strane Mesiaca.
Narodil sa 7. februára 1926 v meste Voronež v úradníckej rodine ruskej národnosti. Otec Piotr Pavlovič Feoktistov (1890 – 1984) bol účtovníkom, matka Marija Fiodorovna (1890 – 1957) zdravotnou sestrou, neskôr pokladníčkou sporiteľne. So začiatkom Veľkej vlasteneckej vojny rodina stratila jeho staršieho brata Borisa, nezvestného od roku 1941. V lete 1942 dokončil deviatu triedu a dobrovoľne sa prihlásil do armády. Vo vojsku strávil len necelé dva mesiace od 7. júla do 28. augusta 1942, lebo bol poslaný k prieskumnej jednotke voronežskej posádky. Pri šiestej prieskumnej akcii padol do rúk nemeckých jednotiek v oblasti Voroneže. Nemci sa ho rozhodli za špionáž na mieste popraviť. Privliekli ho k zákopu a zasiahli ho z pištole do hlavy. Keďže po páde do zákopu ležal na bruchu, si jeho popravcovia nevšimli, že ešte žije a odišli. Strela mu vnikla do tela v oblasti sánky a vyletela krkom. Feoktistov stratil vedomie, ale po ich odchode sa v noci prebral a ťažko ranený došiel späť k svojej jednotke. Po vyliečení bol z armády prepustený.
|
|
|
|
|
Prebiehajúce misie
|
|
|
Nepilotované:
Pilotované:
 Medzinárodná vesmírna stanica
 Expedícia 68
- Sergej Prokopiev (2), veliteľ, Roskosmos (CPK)
- Dmitrij Petelin (1), palubný inžinier 1, Roskosmos (CPK)
- Francisco Rubio (1), palubný inžinier 2, NASA
- Nicole Mannová (1), palubný inžinier 3, NASA
- Josh Cassada (1), palubný inžinier 4, NASA
- Kóiči Wakata (5), palubný inžinier 5, JAXA
- Anna Kikina (1), palubný inžinier 6, Roskosmos (CPK)
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
|
|
|
Správcovia portálu
|
|
|
Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:
|
|
Astronómia
Slnečná sústava
Hviezda
_rocket_with_Deep_Impact.jpg)
