„Gratulujem vám k úspešnému prekročeniu hranice Ruskej federácie,“ zahlási vodič. Odpoveďou mu je ironické frknutie. O osem hodín budeme v Moskve. Pre mojich ukrajinských spolucestujúcich to je iba začiatok strastiplnej cesty.

Rozprával som sa s Moskovčanom, ktorý utiekol pred mobilizáciou do Kazachstanu. Stále dúfa, že sa do Ruska bude môcť vrátiť.

Prinášame našim čitateľom exkluzívnu ukážku z knihy 15 rokov v Rusku – zo Zápisníka spravodajcu Jiřího Justa, českého novinára a nášho spolupracovníka.

Na čo narážajú v Rusku sny o likvidácii Putina, nová ústava a nádej na lepšie zajtrajšky.

Čo tu robím? To je dobrá otázka, ktorú v konkrétnej chvíli kladiem sám sebe a od ruského vpádu na Ukrajinu mi ju kladie čoraz viac ľudí. Nielen Rusi, ktorí by si priali, aby som im „nekazil“ ovzdušie, ale aj Česi a Slováci, kolegovia a čitatelia.

Osobne nemám pochybnosti o tom, že Vladimir Putin je pripravený odpáliť jadrové zbrane. O akékoľvek ilúzie o racionálnom a logickom konaní ruského režimu som prišiel 24. februára.

Putin už nie je nádejou. Rusi s ním už nespájajú šťastnú budúcnosť. Je symbolom minulosti. Po dvadsiatich dvoch rokoch pri moci, v deň svojich sedemdesiatych narodenín sa Putin stal Ruskom.

„Referendum na území, na ktorom prebieha ozbrojený konflikt a nachádzajú sa tam vojská, je nelegitímne,“ hovorí Anatolij z Donecka.

Narazil som na názor, že vyhlásením mobilizácie Putin vojnu prehral. Obávam sa, že je to zbytočný optimizmus. Táto vojna bude ešte dlhá. Pre Ukrajincov, pre Rusov, ale, bohužiaľ, aj pre nás.

Pre ruskú vojnu na Ukrajine platí zásadné pravidlo: buď ruská armáda víťazí, alebo sa o vojne mlčí.