Portál:Astronómia

Astronómia

Kozmonautika

Slnečná sústava

Hviezda

	Astronomický portál
Astronómia je veda zaoberajúca sa pozorovaním a objasňovaním udalostí odohrávajúcich sa mimo Zeme a jej atmosféry. Študuje pôvod, vývoj, fyzikálne a chemické vlastnosti objektov, ktoré možno pozorovať na oblohe a sú mimo Zeme, ako aj s nimi súvisiace procesy. Slovo astronómia etymologicky znamená „zákon hviezd,“ (z gréčtiny: αστρονομία = άστρον, ástron – hviezda + νόμος, nómos – zákon). Je jednou z mála vied, kde aj amatéri môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov. Astronómia by sa nemala zamieňať s astrológiou.

Astronomický index (22. december - 19073 článkov)

! 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D Ď E É F G H CH I J K L Ľ M N O P Q R S Š T U Ú V W X Y Z Ž

Výročia Aktuálny Juliánsky dátum je 2459958 (2459957.7069444) 13. január 1845 – narodil sa François Félix Tisserand, francúzsky astronóm 1979 – sonda Voyager 1 začala intenzívne snímkovanie Jupitera 1986 – na fotografiách zo sondy Voyager 2 boli objavené tri nové mesiace Uránu – Desdemona, Rosalind a Belinda 2009 – ďalekohľad VLT zaznamenal prvé spektrum exoplanéty ďalšie výročia... Odporúčaný článok Spektrálna klasifikácia je klasifikácia hviezd založená na teplote hviezdneho povrchu – fotosfére. Túto teplotu možno zistiť na základe absorbčných spektrálnych čiar, čo sú tmavé čiary v obraze získanom prístrojom zvaným štrbinový spektrograf. Poloha a intenzita absorbčných spektrálnych čiar závisí od toho, ktoré energetické hladiny atómov rôznych prvkov sú obsadené a obsadenie energetických hladín zase priamo závisí od teploty prostredia, v ktorom sa atómy nachádzajú. V prípade spektrálnej klasifikácie ide o analýzu absorbčných čiar vytvorených atómami v hviezdnej atmosfére, predovšetkým vo fotosfére. Svetlo z fotosféry hviezd sa v prípade mriežkového spektrografu (typ štrbinového spektrografu) analyzuje štiepením optickou mriežkou. Tá svetlo rozdelí na zväzky rôznych vlnových dĺžok, čiže rozličných farieb. Vlnové dĺžky sa odlišujú svojimi smermi. Objektív spektrografu sústredí tieto jednofarebné zväzky do ohniskovej roviny, čím sa vytvoria jednofarebné (monochromatické) obrazy vstupnej štrbiny nazývané spektrum. V spektre každá čiara predstavuje atóm alebo ión chemického prvku. Preskok elektrónu na vyššiu hladinu (excitácia) až úplne odtrhnutie elektrónu od atómu (ionizácia) nastáva u rôznych chemických prvkov pri rôznych teplotách. Nájdenie "otlačku" určitého excitovaného atómu alebo iónu v podobe spektrálnej čiary preto naznačuje, aká teplota panuje na povrchu hviezdy. Ak bola teplota hviezdy určená väčšinou z absorpčných čiar, nezvyčajné absencie čiar alebo širšie čiary môžu znamenať nezvyčajné chemické zloženie časti hviezdnej atmosféry - chromosféry. V súčasnosti sa väčšina hviezd označuje písmenami O, B, A, F, G, K a M, kde trieda O označuje najteplejšie hviezdy a trieda M najchladnejšie. celý článok... ďalšie odporúčané články... Súhvezdie mesiaca Orión je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie, jedno z najznámejších súhvezdí vôbec. Nachádza sa na nebeskom rovníku a je v rôznych častiach roka pozorovateľné z celej Zeme, preto je ho možné jednoducho identifikovať. Jeho nájdenie uľahčuje to, že jeho základný obrazec tvoria jasné a nápadné hviezdy. Toto súhvezdie predstavuje mytologického lovca Orióna. V starých hviezdnych mapách bol znázorňovaný s kyjakom v jednej ruke a v druhej držal štít, ktorým sa bránil pred útočiacim Býkom. Dve jeho najjasnejšie hviezdy, Betelgeuze a Rigel patria medzi desať najjasnejších hviezd oblohy. Vďaka jasným hviezdam a výraznému obrazcu predstavuje Orión dôležitý orientačný bod medzi zimnými súhvezdiami. Cez oblasť súhvezdia prechádza Mliečna cesta a nebeský rovník, ktorý prechádza známym asterizmom troch hviezd zvaným Oriónov pás. V súhvezdí Orión sa nachádza množstvo emisných aj reflexných hmlovín, hviezdotvorných oblastí aj otvorených hviezdokôp, ktoré predstavujú veľmi vďačné pozorovacie objekty pre amatérskych astronómov. Medzi najznámejšie deep-sky objekty patrí Veľká hmlovina v Orióne, oblasť vzniku nových hviezd, ktorá je viditeľná aj voľným okom. Zaujímavosťou je,že keď Orión zapadá za horizont práve vychádza Súhvezdie Škorpión. V mytológii Orióna usmrtil práve škorpión. celý článok... ďalšie súhvezdia... Kategórie Astronómia: Astrofyzika - Kozmológia - Slnečná sústava - Astronómovia - Súhvezdia Astronomické objekty: Zoznamy - Galaxie - Hmloviny - Hviezdokopy - Planéty - Planétky - Kométy - Hviezdy - Kvazary - Čierne diery Astronomické prístroje: ďalekohľady - rádioteleskopy - observatóriá Astronómia na Slovensku: astronómovia - observatóriá - heslá Encyklopédie astronómie všetky kategórie... Zoznamy Hviezdy: Tradičné názvy – Hviezdy podľa súhvezdí – Najjasnejšie hviezdy – Najbližšie hviezdy – Najbližšie jasné hviezdy – Najväčšie hviezdy – Najťažšie hviezdy – Najmenšie hviezdy – Hviezdy s planétami – Premenné hviezdy – Polopravidelné premenné – Pulzary Súhvezdia: Súhvezdia podľa rozlohy – Hviezdy podľa súhvezdí Galaxie: Najbližšie galaxie – Skupiny a kopy galaxií – Kvazary Planétky: 1 – 250 – 251 – 500 – 501 – 750 – 751 – 1000 –  … Kométy: Periodické kométy – Neperiodické kométy – Meteorické roje Astronomické katalógy: Messierove objekty – NGC objekty (1-250 – 251-500 – 501-750 – 751-1000 – 1001-1250 – 1251-1500 – 1501-1750 – 751-1000 – ...) – IC objekty (1 – 250 – 251 – 500 – 501 – 750 – 751 – 1000 – ...) Astronómovia – Astrofyzici Automaticky generovaný zoznam všetkých astročlánkov

Vedeli ste, že... ...najviac sporadických meteorov vídame na jeseň ráno? ...nemecký astronóm Johann Heinrich Mädler veril, že hviezda Alcyone z hviezdokopy Plejády je centrálnou hviezdou Galaxie? ...priemerná vzdialenosť medzi hviezdami v pozorovateľnom vesmíre je až 4 150 svetelných rokov? ...1. januára 2022 bolo ťažisko slnečnej sústavy vzdialené od stredu Slnka najviac od roku 1999? ...mesiac Titan sa od Saturna vzďaľuje, a dokonca výrazne rýchlejšie, než sa predpokladalo? ...nemecký astronóm Julius Schiller chcel v 17. storočí premenovať súhvezdie Lýra na Jasličky Krista Spasiteľa? Archív zaujímavostí... Obrázok týždňa NGC 3521, špirálová galaxia v súhvezdí Leva. Má nepravidelné špirálové ramená pretkávané prachom, kopami mladých modrých hviezd a ružovými hviezdotvornými oblasťami. Galaxia je zahalená do pozoruhodných obrovských bublinových obálok, ktoré sú pravdepodobne prúdmi hviezd vytrhnutých z galaxií, ktoré NGC 3521 v minulosti pohltila. ďalšie obrázky... Články Astronómia: Gama astronómia - Röntgenová astronómia - Optická astronómia - Infračervená astronómia - Rádioastronómia - Astrometria - Nebeská mechanika - Astrofyzika - Kozmológia - Kozmogónia - Dejiny astronómie Sférická astronómia: Nebeská sféra - Nebeský pól - Nebeský rovník - Ekliptika - Zenit - Nadir - Meridián - Prvý vertikál - Súhvezdie Astronomické objekty: Vesmír - Kopa galaxií - Kvazar - Galaxia - Čierna diera - Hmlovina - Hviezda - Hnedý trpaslík - Hviezdna sústava - Hviezdokopa - Medzihviezdna hmota - Tmavá hmota - Planéta - Trpasličia planéta - Mesiac - Planétka - Asteroid - Kométa Planéty: Merkúr - Venuša - Zem - Mars - Jupiter - Saturn - Urán - Neptún - Extrasolárna planéta Trpasličie planéty: Ceres - Pluto - Haumea - Eris - Makemake Galaxia (Mliečna cesta): Jadro Galaxie - Galaktické halo - Miestna sústava hviezd - Slnečná sústava - Slnko Pozri aj: Astronómia:1000 najdôležitejších článkov Najlepšie články Najlepšie články Čierna diera · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Kométa · Mars · Merkúr · Mesiac · Planetárna hmlovina · Saturn · Slnko · Slnečná sústava · Spektrálna klasifikácia · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · Urán (planéta) · Veľká medvedica · Veľký tresk · Venuša Čo je Najlepší článok? Dobré články 134340 Pluto • 136108 Haumea • 1 Ceres • 50000 Quaoar • Atmosféra Marsu • Barnardova hviezda • Časomiera na Marse • Enceladus (mesiac) • Galaxia (Mliečna cesta) • Galileo (kozmická sonda) • GRB 970228 • Halleyho kométa • Herbigov-Harov objekt • Hviezda • Io (mesiac) • Jupiter • Kalisto (mesiac) • Mačacie oko (hmlovina) • Neptún • Oblak • Opportunity • Orión (súhvezdie) • Pásmo planétok • Prstence Saturna • Spektrálna klasifikácia • Titan (mesiac) • Tritón (mesiac) • Voda na Marse • Voyager 2 • Vznik a vývoj slnečnej sústavy Čo je Dobrý článok? Najnovšie články IC 5146 – IC 351 – Hydrid (anión) – Herman z Reichenau – Misia na Mars – EBLM J0555-57 – Mikronova – V606 Aquilae – Koma (optika) – Ortuťovo-mangánová hviezda – Third Cambridge Catalogue of Radio Sources – Cygnus OB2 – 65803 Didymos – Radiačný pás – Tchien-wen-1 – Kozmická stanica Tchien-kung – IC 4997 – Dokovanie a kotvenie kozmickej lode – Stykovací uzol – Planckov vyžarovací zákon – Planetárna ochrana – Impakt astronomického telesa – CubeSat – ISRU – Obývateľná základňa – Projekt DART – Izrael Hiebner – Protimeteorický štít – Perseverance (rover) – Árjabhata – Program Artemis – IC 4191 – Mars 2020 – Hen 3-1357 – Presýpacie hodiny (hmlovina) – ESO 137-001 – IC 43 – Zatmenie slnka 21. augusta 2017 – Alfa Arae – IC 3 Správcovia portálu Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji astronómie na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovnú redaktorku: Eryn Blaireová Príbuzné portály Fyzikálny portál Kozmonautický portál Portál Slnečná sústava Hviezdny portál

	Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Pozri aj: WikiProjekt Astronómia, WikiProjekt Slnečná sústava, 1000 najdôležitejších článkov Vytvoriť: Čínske súhvezdia, David Fabricius, Degenerovaná hviezda, Edwin Salpeter, Galaktická sústava súradníc, Galileiho ďalekohľad, Gama Persei, Globula, Hubblovo ultrahlboké pole, Hviezdna atmosféra, Hviezdna škvrna, Galaktická sústava súradníc, M60-UCD1, Mimozemská obloha (en:Extraterrestrial sky), Neutrínový detektor, Rotačná os, Scintilácia, Slnečné spektrum, Slovenská ústredná hvezdáreň, Superzem, Šerovek vesmíru, Uhlíková hviezda, ... Rozšíriť: 225088 Gonggong, 90482 Orcus, Veľký Magellanov mrak, Malý Magellanov mrak, Giuseppe Piazzi, Very Large Telescope, Friedrich Georg Wilhelm von Struve, 20000 Varuna, 28978 Ixion, Messier 5, Messier 9, Messier 10, Messier 12, Messier 21, Messier 22, Messier 23, Messier 24, Messier 26, Messier 29, a ďalšie deep-sky, hviezdne výhonky... Doladiť: Na Dobrý článok: Hypotéza zriedkavej Zeme (kontrola neutrality a jazyka) - Proxima Centauri – (prekontrolovať, najmä aktuálnosť, doplniť refy aj z cs wiki) - Stratigrafia Marsu (prejsť gramatiku, štylistiku) - Zem (výrazne rozšíriť, doplniť, oreferovať), mesiac (družica) (oreferovať, doplniť prieskum mesiacov, vnútro mesiacov, aktuálny počet mesiacov a vývoj predstáv o mesiacoch) Na Perfektný článok: 134340 Pluto (doplniť o údaje z New Horizons, najmä stať Povrch, rozličné hypotézy) - Hviezda (doplniť históriu pozorovania, mýty, filozofie a kultúrny význam, skontrolovať na preklepy a správnosť prekladu) - Jupiter (rozsiahlo doplniť), Opportunity (doplniť dianie v roku 2017, resp. aj 2016, skontrolovať prítomnosť všetkých významných informácií, doplniť Opportunity v kultúre a ciele misie) Oznam: Ak vytvoríte novú astronomickú kategóriu, zaraďte ju prosím do kategorizácie. V opačnom prípade sa články zaradené len v novej kategórii nezobrazia medzi najnovšími článkami.

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika  Architektúra ·  Astronómia ( Hviezda ·  Slnečná sústava) ·  Biológia ·  Cesty ·  Fyzika ·  Geografia ·  Chémia ·  Informatika  Kozmonautika ·  Letectvo ·  Matematika ·  Medicína ·  Pes ·  Vedy o Zemi Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť  Divadlo ·  Film ·   História ·  Hudba ·  Jazyk ·  Literatúra ·  Ľudia ·  Politika ·  Šport ( Tenis ·  Šach) Krajiny a regióny  Belgicko  Česko  Fínsko  Francúzsko  Luxembursko  Rusko  Samoa  Slovensko  Bratislava  Košice  Žilina  Taliansko  Vatikán  Byzantská ríša