Progresívne Slovensko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 48°08′32″S 17°06′51″V / 48,142355°S 17,114207°V / 48.142355; 17.114207

Progresívne Slovensko
Logo of the Progressive Slovakia (2021).svg
Základné informácie
Založenie27. november 2017
PredsedaMichal Šimečka
PodpredsedoviaMartin Hojsík
Tomáš Valášek
Irena Bihariová
Lucia Plaváková
Michal Truban
Poslancov1 (NR SR)[pozn 1]
3 (EP)[1]
Volebný výsledok20,11 % (Voľby do EP 2019) 6,96 % (Voľby do NR SR 2020)
Ideológiesociálny liberalizmus[2][3][4]
progresivizmus[2][3]
pro-europanizmus[2][3]
zelená politika[2][5]
Politické spektrumstred[6][7] až stredoľavica[3][4]
IČO51224836
Počet členov▲ 715 (31. 12. 2019)[8]
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentuObnovme Európu[9]
Európska politická stranaAliancia liberálov a demokratov za Európu
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaMladí progresívci
SídloTallerova 10
811 02 Bratislava
Farby              
Červená, Fialová, Modrá
Webprogresivne.sk
Sídlo na Tallerovej 10 v Bratislave

Progresívne Slovensko (PS) je sociálnoliberálne (ľavicovo liberálne)[3][4] centristické[6][7] mimoparlamentné politické hnutie pôsobiace na Slovensku. Ministerstvo vnútra SR ho zaregistrovalo 27. novembra 2017.[10]

Cieľom PS je prezentovať progresívne riešenia spoločenských problémov a spájať rovnako zmýšľajúcich ľudí.[11][12] Na európskej úrovni je hnutie od novembra 2018 ako jediná slovenská strana súčasťou európskej frakcie liberálov ALDE.

V komunálnych voľbách 2018 PS získalo samostatne 3 starostov a 46 poslancov a v koalíciách 6 starostov a 96 poslancov, vrátane primátora Bratislavy.[13] Po voľbách do EP v roku 2019 má hnutie dvoch poslancov v Európskom parlamente.[14] V roku 2022 do hnutia Progresívne Slovensko vstúpil europoslanec Michal Wiezik, ktorý bol pôvodne zvolený za stranu SPOLU - Občianska demokracia.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik a volebné obdobie 2016 – 2020[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 2016 avizoval podnikateľ v oblasti startupov Ivan Štefunko vznik občianskeho združenia Progresívne Slovensko s možnou budúcou transformáciou na politickú stranu.[15] K projektu sa ešte v septembri pridal aj zakladateľ webhostingovej spoločnosti Websupport Michal Truban.[16] Truban bol zároveň najväčším investorom hnutia. Do hnutia investoval 900 000 EUR s 5 % úrokom a ďalších 20 000 eur s 3 % úrokom.[17] Medzi prvých medializovaných podporovateľov združenia patril spolumajiteľ softvérovej spoločnosti ESET Anton Zajac, zároveň figurujúci ako spolumajiteľ a člen predstavenstva spoločnosti, vydávajúcej Denník N.[18]

20. januára 2018 v Žiline sa konal zakladajúci snem[19], ktorý schválil stanovy, zvolil predsedníctvo a stanovil programové priority hnutia. Jediným zástupcom hnutia v NR SR bol vo volebnom období 2016 – 2020 poslanec Martin Poliačik, ktorý do PS vstúpil v decembri 2017 krátko po odchode z SaS.

Prezidentské a európske voľby 2019[upraviť | upraviť zdroj]

Kandidátka PS v prezidentských voľbách v roku 2019, Zuzana Čaputová, počas volebnej kampane vo februári 2019

V prezidentských voľbách 2019 sa hnutie rozhodlo nepodporiť žiadneho nezávislého kandidáta, ale postaviť do súboja o post slovenského prezidenta vlastnú kandidátku, vtedajšiu podpredsedníčku strany, Zuzanu Čaputovú. Čaputová v prvom kole získala 40,57 % hlasov a postúpila do druhého kola voľby s Marošom Šefčovičom, podpredsedom Európskej komisie, nad ktorým následne zvíťazila so ziskom 58,40 %. Čaputová pred druhým kolom voľby odstúpila z postu podpredsedníčky PS a avizovala, že v prípade výhry sa vzdá členstva v strane, čo aj urobila v máji 2019.[20][21]

Vo februári 2019 oznámili, že európskych volieb v máji 2019 sa zúčastnia v koalícii so stranou SPOLU. Na spoločnej tlačovej konferencii to oznámili lídri Ivan Štefunko a Miroslav Beblavý. Lídrom za PS do eurovolieb bude Michal Šimečka, za SPOLU Vladimír Bilčík. Podľa prieskumu Focusu z januára 2019 by v koalícii mohli nazbierať 10,4 % hlasov.[22]

Kampaň do parlamentných volieb[upraviť | upraviť zdroj]

Po úspechu v európskych voľbách, v ktorých získala koalícia 20,11 % hlasov, oznámilo PS pokračovanie spolupráce so stranou SPOLU aj do parlamentných volieb v roku 2020. Kreslá na kandidátnej listine si strany podelili pomerom 75:75. Predseda PS Truban sa stal lídrom kandidátky, následne PS obsadilo všetky párne miesta od 4. do 150.[23]

Volebné obdobie 2020 – 2024[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách do Národnej rady vo februári 2020 PS v koalícii so stranou SPOLU dosiahlo prekvapivý neúspech, keďže získalo len 6,96 % hlasov, čo vďaka 7-percentnej hranici na vstup do Národnej rady potrebnej pre koalície znamenalo, že PS-SPOLU sa nedostalo do parlamentu napriek tomu, že v priebehu roka 2019 bolo pokladané za hlavného konkurenta vládneho SMER-SD a v prieskumoch dosahovalo stabilnú podporu nad 10 %.[24] Z dôvodu neúspechu odstúpil 2. marca 2020 z pozície predsedu Michal Truban a oznámil, že na novom sneme strany sa nebude o predsednícke kreslo uchádzať.[25] Záujem o predsednícku funkciu ohlásila podpredsedníčka Irena Bihariová.[26] Nakoniec Truban zmenil postoj a v máji 2020 ohlásil opätovnú kandidatúru aj on.[27] Snem sa kvôli pandémii koronavírusu konal 6. júna 2020 elektronicky. Na ňom tesne zvíťazila Bihariová, ktorá získala 105 hlasov, Truban získal 100.[28]

Do Progresívneho slovenska 9. apríla vstúpil poslanec národnej rady Tomáš Valášek, ktorý pôvodne do parlamentu kandidoval za vládnu stranu Za ľudí, z ktorej odišiel po nákupe ruskej vakcíny Sputnika V.[29]

18. januára 2022 bol za podpredsedu parlamentu Európskeho parlamentu po prvýkrát zvolený Slovák, člen PS Michal Šimečka.[30]

7. mája 2022 bol na sneme strany zvolený za predsedu strany Michal Šimečka. Šimečka bol jediný kandidujúci na post, hlasovalo za neho 152 delegátov zo 156.

Politické postoje[upraviť | upraviť zdroj]

Ideológia[upraviť | upraviť zdroj]

Progresívne Slovensko sa profiluje ako centristické, liberálne a proeurópske hnutie spájajúce umiernenú ľavicu a pravicu. V ekonomickej oblasti hnutie presadzuje „racionálne a pragmatické riešenia“ z oboch táborov politického spektra a v kultúrno-etickej oblasti zastáva liberálne postoje. Základnými hodnotovými východiskami sú „liberálna demokracia, sloboda, ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť, udržateľný rozvoj, európska a medzinárodná spolupráca“, ktoré sú zároveň podľa PS nevyhnutnou podmienkou pre „vybudovanie moderného, otvoreného, solidárneho a európskeho“ Slovenska.[31] Hnutie je často prirovnávané k francúzskemu centristickému hnutiu En Marche!, ktoré založil v roku 2016 francúzsky prezident Emmanuel Macron.

18. septembra 2017 hnutie usporiadalo ideovú konferenciu o budúcnosti Slovenska, na ktorej sa zúčastnil predseda Aliancie liberálov a demokratov za Európu a bývalý belgický premiér Guy Verhofstadt a predsedovia liberálnych strán Angelika Mlinar (NEOS – Rakúsko), Ryszard Petru (Nowoczesna – Poľsko) a Tamás Soproni (Momentum – Maďarsko).[32][33]

Vo svojom ideovom manifeste s názvom „Progresívne Slovensko – Vízia jednej krajiny“, ktorý PS predstavilo koncom roku 2016, si hnutie stanovilo 13 konkrétnych cieľov do roku 2030:[34]

  1. Znížiť podiel dlhodobo nezamestnaných pod priemer EÚ.
  2. Zlepšiť výsledky slovenských žiakov v PISA testoch na úroveň najlepších krajín v regióne.
  3. V indexe kvality života OECD sa nachádzať v prvej pätnástke krajín.
  4. Zvýšiť počet patentov zo Slovenska a účasť našich vedeckých tímov na medzinárodných vedeckých projektoch o 500 %.
  5. Znížiť počet predchádzateľných úmrtí minimálne na úroveň Česka a definovať minimálnu sieť zdravotnej starostlivosti.
  6. Skrátiť čas potrebný na založenie obchodnej spoločnosti na Slovensku o 50 %.
  7. Zvýšiť dôveru vo fungovanie polície minimálne o polovicu.
  8. Zlepšiť pozíciu Slovenska v rebríčkoch vnímania korupcie o minimálne 20 priečok.
  9. Dosiahnuť, aby si minimálne dve tretiny rómskych detí (z toho polovica dievčat), ktoré sa narodia v osadách,
    podávali prihlášky na rovnaké stredné školy ako ich nerómski rovesníci z tej istej dediny či mesta.
  10. Znížiť priemernú dĺžku súdnych sporov o polovicu.
  11. Zvýšiť energetickú efektivitu nášho hospodárstva o minimálne 10 priečok v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ.
  12. V indexe miery šťastia OSN (World Happiness Report) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín.
  13. V indexe dobrej krajiny (Good Country Index) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín.

Domáca politika[upraviť | upraviť zdroj]

PS má v politike tri zásadné ciele – zníženie regionálnych rozdielov, zlepšenie zdravotníctva a školstva. Podľa vyjadrení predsedu Ivana Štefunka, majú v pláne tieto ciele dosiahnuť pomocou „zefektívnenia fungovania štátu, odstránenia korupcie a zlepšenia podnikateľského prostredia“.[35] Hnutie kladie veľký dôraz aj na témy akými sú právny štát a spravodlivosť, ochrana životného prostredia či rómska problematika.[32] PS sa dištancovalo od politiky predošlej vládnej koalície, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 2016. Naopak hnutie a jeho predstavitelia vyjadrovali veľkú dôveru k exprezidentovi Andrejovi Kiskovi, o ktorom sa často v médiach objavujú informácie ako o budúcom členovi, resp. novom lídrovi PS.[36] Hnutie vylučuje možnú povolebnú spoluprácu so stranami SMER-SD, SNS a ĽSNS, u ktorých podľa názoru progresívcov vládnu nedemokratické princípy.[37]

LGBTIQA práva[upraviť | upraviť zdroj]

Hnutie sa ku problematike LGBT stavia pozitívne, podporilo Dúhový PRIDE Bratislava v roku 2019 a viacerí politici strany sa ho osobne zúčastnili.[38] Primátor Bratislavy Matúš Vallo (s podporou PS a SPOLU) počas Dúhového pochodu 2019 v Bratislave spolupracoval na otvorení prvého dúhového prechodu pre chodcov na Slovensku. Primátor sa pochodu aj osobne zúčastnil.[39]

Strana tiež podporuje registrované partnerstvá pre osoby rovnakého pohlavia, v parlamente ich chce presadiť pod názvom životné partnerstvá.[40]

Martin Hojsík ostro kritizuje Orbána aj Kaczynského, kvôli obmedzeniam pre prezentáciu LGBTIQ osôb na školách a v médiach. Jednoznačne podporuje vytvorenie "LGBTIQ Freedom Zone" na Slovensku.[chýba zdroj]

Dekriminalizácia ľahkých drog[upraviť | upraviť zdroj]

Hnutie presadzuje menej prísny prístup štátu k užívaniu ľahkých drog. Podľa programu nazvaného Bod Zlomu, hnutie nepovažuje za správny „stav, keď sú mladí ľudia perzekuovaní za marihuanovú cigaretu záznamom v registri trestov, prípadne väzením.“[41]

Bývalý podpredseda hnutia Martin Poliačik zastával názor, že „čistý heroín je pre telo v zásade neškodný“. Problém vidí v nekvalitných zmesiach, ktoré by sa legalizáciou obmedzili. Priznal, že počas štúdia na gymnáziu konzumoval pervitín a heroín.[42]

Bývalý predseda hnutia Michal Truban si cení skúsenosti z tzv. „bad tripu“, ktoré zazneli na prednáške študentom (stav po odznení príjemných účinkov drogy). Podľa Trubana sa to týkalo výlučne ľahkých drog, priznal užívanie marihuany a LSD.

Trubanov výrok o "predaji 5 gramov bieleho userom" údajne nijako nesúvisí s omamnými látkami ani s ich distribúciou. Truban si spomenul, že výrok sa týkal úpravy webovej stránky "blackhole.sk", aby obsahovala viac bielej farby.[43] Reagoval tým na dopyt od návštevníkov webu (angl. user). Vo svojom stanovisku Truban explicitne vyhlásil "Nikdy som drogy nepredával, robotníkom z Kysúc sa ospravedlňujem".[44]

Zahraničná politika[upraviť | upraviť zdroj]

Pre PS je kľúčovým záujmom slovenskej zahraničnej politiky členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. V rámci medzinárodnej politiky sa hlási k hlbšej európskej integrácii, považuje sa za výrazne proeurópsky a prozápadný politický subjekt.[45] V súvislosti s dianím na Ukrajine sa pridržiava európskej línie, podporuje teritoriálnu integritu Ukrajiny a ekonomické sankcie voči Ruskej federácii.

V otázke migrácie dôrazne kritizuje odmietavé postoje predstaviteľov vlád Vyšehradskej štvorky a ich celkové názorové rozdiely so severozápadnými krajinami EÚ. Taktiež netaja obavy z ohrozenia právneho štátu a demokracie v Maďarsku a Poľsku. PS sa jasne stavia proti pravicovému populizmu, extrémizmu, národno-konzervatívnym silám a odporcom liberálnej demokracie, ktorí sa podľa hnutia snažia oslabovať jednotu Európskej únie, jej demokratických hodnôt a inštitúcií.[46] Hodnotovo sa dištancuje aj od politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa či ruského prezidenta Vladimira Putina.

Vedenie strany a organizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Na sneme 8. mája 2019 bolo zvolené predsedníctvo v zložení: Michal Truban, predseda; Irena Bihariová, podpredsedníčka; Zora Jaurová, podpredsedníčka; Martin Poliačik, podpredseda; Michal Šimečka, podpredseda a Ivan Štefunko, podpredseda.[47][48] Za členov predsedníctva boli zvolení: Martin Hojsík, Pavel Sibyla, Milan Ftorek, Martin Dubéci, Matej Petroci a Peter Brozman.[47]

Podpredsedníčkou bola v minulosti aj Zuzana Čaputová, ktorá sa však 19. marca 2019 v súvislosti s kandidatúrou na post prezidentky SR funkcie vzdala.

Na sneme strany 6. júna 2020 bola za predsedníčku zvolená Irena Bihariová. Získala 105 hlasov, protikandidát Michal Truban získal 100.[49] Za podpredsedov boli zvolení: Michal Truban, Ivan Štefunko, Zora Jaurová, Michal Šimečka a Martin Hojsík.[28]

Na sneme strany 7. mája 2022 bol za predsedu zvolený Michal Šimečka. Jediný kanditát, získal 152 zo 156 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: Irena Bihariová, Tomáš Valášek, Martin Hojsík, Michal Truban a Lucia Plaváková.

Predsedovia PS[upraviť | upraviť zdroj]

Platformy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zelená platforma
  • PSF (ženská platforma)
  • Mladí progresívci
  • Progresívni veriaci
  • Progresívne vzdelaní

Volebné výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Volebné výsledky z volieb, na ktorých sa zúčastnilo hnutie Progresívne Slovensko. Progresívne Slovensko a strana SPOLU občianska demokracia spoločne kandidovali prvýkrát vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 ako názvom Koalícia PS SPOLU. Túto predvolebnú koalíciu politických strán pre parlamentné voľby 2020 potvrdili jednotlivé strany v júni 2019.[51]

Voľby do Národnej rady SR[upraviť | upraviť zdroj]

Rok volieb Voľby do počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie
2020 Národnej rady 200 780 6,96 %
1 / 150
 5. miesto

So ziskom 6,96 % sa nepodarilo dosiahnuť hranica zvoliteľnosti pre koalíciu (7%). Nezískali teda priamo miesta poslancov. Na vstup do parlamentu im chýbali stovky hlasov. Už bezprostredne po hlasovaní sa objavili na sociálnych sieťach výhrady viacerých voličov proti nesprávnemu započítaniu preferenčných hlasov a tiež informácie o problémoch pri hlasovaní zo zahraničia. Prípady začalo PS-Spolu zbierať prostredníctvom špeciálneho formulára a po tom čo získali 1200 podnetov od voličov rôznych politických strán Koalícia Progresívne Slovensko a Spolu podala na Ústavnom súde sťažnosť na výsledok parlamentných volieb.[52]

  • Poslanec Martin Poliačik zvolený ako kandidát strany SaS, vo volebnom období 2016 – 2020, vstúpil do mimoparlamentného PS v decembri 2017, čím hnutie získalo 1 poslanca.
  • Poslanec Tomáš Valášek zvolený ako kandidát strany Za ľudí, v marci 2021 opustil svoju stranu na protest proti vítaniu vakcíny Sputnik vtedajším premiérom Igorom Matovičom a v apríli 2021 sa prihlásil k mimoparlamentnému PS, čím hnutie získalo 1 poslanca.[53]

Prezidentské voľby[upraviť | upraviť zdroj]

Voľby Kandidát Výsledok v prvom kole Výsledok v druhom kole
Počet hlasov Počet hlasov % Výsledok Počet hlasov Počet hlasov % Výsledok
2019 Zuzana Čaputová 870 415 40,57 % 1. miesto 1 056 582 58,40 % zvolená

Voľby do Európskeho parlamentu[upraviť | upraviť zdroj]

Rok volieb Voľby do počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie
2019 Európsky parlament 198 255 20,11 %*
2 / 14
 1. miesto účasť vo frakcií ALDE
  • Spoločne hnutie Progresívne Slovensko v koalícii so stranou SPOLU získali 4 mandáty.[1] Poslanci za stranu Spolu sa následne umiestnili v európskej frakcií EPP.

Voľby do orgánov samosprávy obcí[upraviť | upraviť zdroj]

Rok volieb Voľby do počet starostov počet hlasov % umiestnenie počet poslancov počet hlasov % umiestnenie
2018[54] Orgánov samosprávy obcí na Slovensku
3 / 2904
 0,10 % 32. miesto
46 / 20646
 0,22 % 29. miesto

Volebné preferencie[upraviť | upraviť zdroj]

Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry Focus [55][upraviť | upraviť zdroj]

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2018 1,9 1,4 3,6 3,9 4,2 4,4 5,3 5,1
2019 4,9 9,5 9,1 13,4 15,7* 14,9* 13,4* 11,0* 11,7* 10,3*
2020 10,5/9,8* 9,3* 5,9* 7,6* 6,5 6,21/5,92 . . 5,9 5,4 5,9 6,0
2021 5,2 6,7 6,2 6,1 6,3 7,0 6,6 7,7
2022 8,3 8,1 7,3 9,1 9,6

1 prieskum vykonaný bez zaradenia strany Petra Pellegriniho

2 prieskum vykonaný so stranou Petra Pellegriniho

Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry AKO [56][upraviť | upraviť zdroj]

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2018 1,6 3,8 3,9 4,0 4,1 4,6 4,9 5 5,3
2019 . 7,5 . 14,4 13,7 18* . . 14,5* 12,7* 12,4* .
2020 10,2* 9,1* . 6,5 . . 5,2 . . 6,2 . 6,5
2021 . 7,2 8,0 8,3 8,5 8,3 8,4 8,9 8,7 8,6 8,7 8,6
2022 8,5 8,7 8,9 8,7 9,7 9,9 9,8 9,9 10,0
  • Preferencie od júna 2019 do apríla 2020 (s *) zobrazujú podporu koalície PS/SPOLU, nie strany PS.

Pozn.: Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do NR SR.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Žiaden poslanec Národnej rady SR z volieb 2020, ale od apríla 2021 Tomáš Valášek, pôvodne zvolený Za ľudí

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b ŠÚ SR. Definitívne výsledky hlasovania [online]. ŠÚ SR, 2019-05-27, [cit. 2019-05-31]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d Progresívne Slovensko. Naše hodnoty : Desatoro Progresívneho Slovenska [online]. Bratislava: 2019, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e MRVOVÁ, Iva. Progresívne a Spolu. Kde sú dnes a akú rolu zohrajú na politickej mape?. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-05-28. Dostupné online [cit. 2019-05-31].
  4. ↑ a b c MRVOVÁ, Iva. Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-06-04. Dostupné online [cit. 2019-05-31].
  5. ↑ TASR. Hnutie Progresívne Slovensko žiada ukončiť ťažbu na hornej Nitre. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2018-05-04. Dostupné online [cit. 2019-05-31]. ISSN 1336-197X.
  6. ↑ a b Progresívne Slovensko. Zvolili sme si predsedníctvo a schválili víziu [online]. Bratislava: 2019-01-20, [cit. 2019-05-09]. Dostupné online.
  7. ↑ a b KRIVOŠÍK, Lukáš. Dobýjanie politického stredu. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2017-09-23. Dostupné online [cit. 2019-05-31]. ISSN 1336-653X.
  8. ↑ Progresívne Slovensko. Výročná správa politického hnutia Progresívne Slovensko za rok 2018 [online]. PS, 2019-04-16, [cit. 2019-06-03]. Dostupné online.
  9. ↑ TASR. Európski liberáli a demokrati v europarlamente budú vystupovať pod názvom Obnoviť Európu. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-06-12. Dostupné online [cit. 2019-06-30]. ISSN 1336-197X.
  10. ↑ Register politických strán a politických hnutí : Progresívne Slovensko [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2018-03-15]. Dostupné online.
  11. ↑ O nás [online]. Bratislava: Progresívne Slovensko, [cit. 2018-12-23]. Dostupné online.
  12. ↑ Progresivizmus [online]. Bratislava: Progresívne Slovensko, [cit. 2018-03-15]. Dostupné online.
  13. ↑ LEHUTA, Michal. Čo hovoria komunálne voľby o potenciáli Progresívneho Slovenska a Spolu. etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2018-11-14. Dostupné online [cit. 2019-04-05]. ISSN 1336-2674.
  14. ↑ Michal Šimečka a Martin Hojsík z PS budú v europarlamente členmi Obnovme Európu, spoločnej frakcie strany Emmanuela Macrona a liberálov z ALDE."Na európskej úrovni sa však názov politickej rodiny nemení. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-06-12. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 1339-844X.
  15. ↑ sme.sk. Vzniká združenie Progresívne Slovensko, základ pre politickú stranu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-09-13. Dostupné online [cit. 2018-12-25]. ISSN 1335-4418.
  16. ↑ KOSNO, Lukáš. Do projektu startupistu Štefunka ide zakladateľ Websupportu. Živé.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer SK), 2016-09-23. Dostupné online [cit. 2018-12-25].
  17. ↑ https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/09/pozicky_28082019.pdf
  18. ↑ KOSNO, Lukáš. Združenie s Trubanom a Štefunkom už má web. Podporil ich Zajac z Esetu. Živé.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer SK), 2016-11-28. Dostupné online [cit. 2018-12-25].
  19. ↑ TASR. Progresívne Slovensko si zvolilo vedenie strany. Predsedom sa stal Ivan Štefunko [online]. tvnoviny.sk, 2018-01-20, [cit. 2018-03-15]. Dostupné online.
  20. ↑ Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR. Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva [online]. noviny.sk, [cit. 2020-06-06]. Dostupné online.
  21. ↑ Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR. Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva [online]. noviny.sk, [cit. 2020-06-06]. Dostupné online.
  22. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Progresívci a Spolu vytvárajú koalíciu do eurovolieb, spoločne by chceli ísť aj do parlamentných. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-02-05. Dostupné online [cit. 2019-03-10]. ISSN 1339-844X.
  23. ↑ MINICH, Filip; BEDNÁROVÁ, Martina. PS a Spolu sa dohodli, kandidátku do NR SR si rozdelia na polovicu. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2019-06-12. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 1336-653X.
  24. ↑ Parlamentné voľby 2020 na Slovensku [online]. vysledkyvolieb.sk, [cit. 2020-03-03]. Dostupné online.
  25. ↑ TA3 TASR SITA. Truban a Beblavý po volebnej tragédii PS/Spolu končia. ta3.com (Bratislava: C.E.N.), 2020-03-02. Dostupné online [cit. 2020-06-06].
  26. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Beblavý a Truban končia. Bihariová o líderstve PS: Otázka je na mieste, odpoveď ešte nie. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-03-02. Dostupné online [cit. 2020-03-03]. ISSN 1339-844X.
  27. ↑ TASR. M. Truban bude kandidovať na predsedu Progresívneho Slovenska. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-05-15. Dostupné online [cit. 2020-06-06].
  28. ↑ a b Pravda. Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska sa stala Bihariová. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2020-06-06. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 1336-197X.
  29. ↑ SITA. Valášek po odchode zo Za ľudí vstupuje do Progresívneho Slovenska. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2021-04-09. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 1335-4418.
  30. ↑ Europoslanec Michal Šimečka sa stal podpredsedom Európskeho parlamentu. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2022-01-18. Dostupné online [cit. 2022-01-23]. ISSN 1339-844X.
  31. ↑ Stanovy politického hnutia Progresívne Slovensko : schválené prípravným výborom dňa 13. novembra 2017 v Bratislave [online]. Bratislava: Progresívne Slovensko, [cit. 2019-04-05]. Dostupné online.
  32. ↑ a b Ideová konferencia [online]. Bratislava: Progresívne Slovensko, [cit. 2018-03-15]. Dostupné online.
  33. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Progresívne Slovensko sa ukázalo s Verhofstadtom a presviedča, že to s politikou myslí vážne. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2017-09-18. Dostupné online [cit. 2018-03-15]. ISSN 1339-844X.
  34. ↑ Vízia jednej krajiny [online]. Bratislava: Progresívne Slovensko, [cit. 2019-04-05]. Dostupné online.
  35. ↑ BARIAK, Ladislav, ml.; DEDINSKÝ, Matej. Progresívne Slovensko povedie Ivan Štefunko, zvolilo si lídrov. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-01-20. Dostupné online [cit. 2019-04-05].
  36. ↑ FILOVÁ, Katarína. Kiska chce vládnuť, stranu však skrýva. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2018-07-09. Dostupné online [cit. 2019-04-05]. ISSN 1336-197X.
  37. ↑ Progresívne Slovensko bude rokovať so SaS o možnej spolupráci po voľbách, má však podmienku. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2018-03-15. Dostupné online [cit. 2019-04-05].
  38. ↑ Pochody za LGBT a za rodinu rozdeľujú ľudí aj politickú scénu. Ostrý odkaz Danka diplomatom [online]. glob.zoznam.sk, 2019-07-19, [cit. 2019-10-25]. Dostupné online.
  39. ↑ DÚHOVÝ PRECHOD PRE CHODCOV UŽ AJ V BRATISLAVE. PREJSŤ SA PO ŇOM MÔŽETE AJ VY. NACHÁDZA SA NA KAMENNOM NÁMESTÍ.. [[1]] (Bratislava), 2019-07-21. Dostupné online [cit. 2019-07-21].
  40. ↑ ĽUDSKÉ PRÁVA A OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ [online]. progresivnespolu.sk, [cit. 2019-10-25]. Dostupné online.
  41. ↑ Bod zlomu [online]. [Cit. 2022-05-31]. Dostupné online.
  42. ↑ Matoviča rozčúlil heroín, Poliačika útok zozadu. [[2]] (Bratislava: Perex a.s.), 2012-09-11. Dostupné online [cit. 2019-08-15].
  43. ↑ https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/522102-truban-vysvetluje-5-gramov-bieleho/
  44. ↑ https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/522043-truban-nikdy-som-drogy-nepredaval-robotnikom-z-kysuc-sa-ospravedlnujem/
  45. ↑ Vízia jednej krajiny [online]. Bratislava: Progresívne Slovensko, január 2018, [cit. 2019-04-05]. Dostupné online.
  46. ↑ TASR. Progresívne Slovensko predstavilo kandidátov do eurovolieb. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-11-19. Dostupné online [cit. 2019-04-05]. ISSN 1335-4418.
  47. ↑ a b ONDREJKOVIČ, Ľuboš. Lídrom PS sa dnes stal Michal Truban [online]. Bratislava: Progresívne Slovensko, 2019-05-08, [cit. 2019-05-08]. Dostupné online.
  48. ↑ a b KRBATOVÁ, Lucia. Snem progresívcov bol rozlúčkou Čaputovej, hnutie povedie Truban. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-05-08. Dostupné online [cit. 2019-05-08]. ISSN 1335-4418.
  49. ↑ Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska je Irena Bihariová. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-06-06. Dostupné online [cit. 2020-06-06]. ISSN 1339-844X.
  50. ↑ KOVÁČ, Peter. Progresívne Slovensko neprekvapilo, povedie ho Štefunko. Trúfa si na 15 percent. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-01-20. Dostupné online [cit. 2018-03-15]. ISSN 1335-4418.
  51. ↑ AKTUALITY.SK. VOĽBY 2020: strana Koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska demokracia - volebný program | Aktuality [online]. Aktuality.sk, [cit. 2022-09-22]. Dostupné online.
  52. ↑ JAKUB, Filo. PS-Spolu podáva sťažnosť proti výsledku volieb na Ústavný súd [online]. Petit Press, [cit. 2022-09-22]. Dostupné online.
  53. ↑ aktuality.sk. Progresívne Slovensko bude mať poslanca. Do strany vstupuje Tomáš Valášek [online]. 2021-04-09, [cit. 2021-08-06]. Dostupné online.
  54. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Súhrnné výsledky hlasovania [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018, [cit. 2019-04-05]. Dostupné online.
  55. ↑ Tlačové správy [online]. Bratislava: Agentúra FOCUS, [cit. 2018-03-15]. Dostupné online.
  56. ↑ O agentúre [online]. Bratislava: AKO, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Portal Slovenský portál
Politický portál


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Progresívne_Slovensko&oldid=7513017“