Portál:Kozmonautika

Astronómia

Kozmonautika

Slnečná sústava

Hviezda

	Kozmonautický portál
Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc. Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (22. február - 1683 článkov)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž

Obrázok týždňa Sonda Magellan so svojim urýchľovacím stupňom IUS v nákladovom priestore Atlantisu ďalšie obrázky... Výročia 6. marec 1927 – narodil sa Gordon Cooper, jeden z prvých amerických astronautov 1937 – narodila sa Valentina Vladimirovna Tereškovová, ruská kozmonautka a prvá žena vo vesmíre 1946 – narodil sa Patrick Baudry, francúzsky kozmonaut 2003 – uskutočnilo sa prvé verejné zasadnutie vyšetrovacej komisie CAIB (Columbia Accident Investigation Board) 2015 – kozmická sonda Dawn bola navedená na obežnú dráhu okolo trpasličej planéty 1 Ceres ďalšie výročia... Vybraný citát „Zvedavosť je podstatou ľudskej existencie. Kto sme? Kde sme? Odkiaľ pochádzame? Kam vlastne smerujeme? Ja to neviem. Nemám na tieto otázky odpovede. Neviem, čo je za rohom. Ale chcem to zistiť.“ – Eugene Cernan ďalšie výroky... Odporúčaný článok STS-1 bol prvý americký orbitálny kozmický let v rámci programu Space Shuttle. Zároveň išlo o prvú misiu raketoplánu Columbia a prvý let raketoplánu vôbec. Vzhľadom na to, že americký raketoplán nebol koncipovaný na let bez posádky, išlo o prvý prípad, kedy kozmickému letu s ľudskou posádkou nepredchádzali žiadne nepilotované skúšobné misie. Let STS-1 sa tak stal najriskantnejším skúšobným letom v dejinách kozmonautiky a letectva vôbec. Jeden z odhadov dával dvojici astronautov šancu na prežitie 9:1. Columbia vyštartovala 12. apríla 1981 z Kennedyho vesmírneho strediska a naspäť na Zem sa vrátila 14. apríla, kedy po 37 obletoch okolo Zeme pristála na Edwardsovej základni vzdušných síl v Kalifornii. Veliteľom raketoplánu bol veterán kozmických letov, 50-ročný John Young. Vo funkcii pilota letel 43-ročný námorný kapitán Robert Crippen. Cieľom letu bolo dokázať, že myšlienka viacnásobne použiteľného vesmírneho dopravného prostriedku je reálna. Žiadna iná kozmická loď dovtedy nebola schopná vzlietnuť do vesmíru viac než jedenkrát. Zaujímavosťou je, že 12. apríl je dátumom ďalšieho slávneho výročia v histórii kozmonautiky. Presne 20 rokov pred prvým štartom Columbie, 12. apríla 1961, sa dostal do vesmíru prvý človek, sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin. Tento deň bol tiež vyhlásený za svetový deň letectva a kozmonautiky. celý článok... ďalšie odporúčané články... Kategórie Kozmonautika: Kozmické agentúry – Kozmické misie – Kozmonauti – Kozmické programy: Kozmické programy NASA – Ruské kozmické programy – Sovietske kozmické programy Kozmické sondy: Kometárne sondy – Medziplanetárne sondy – Planetárne sondy – Slnečné sondy Prieskum vesmíru: Prieskum Merkúra – Prieskum Venuše – Prieskum Mesiaca – Prieskum Marsu – Prieskum Jupitera – Prieskum Saturna – pozri aj Dejiny prieskumu vesmíru Rakety: Balistické rakety – Nosné rakety – Prieskumné rakety – Raketové stupne Umelé družice Zeme: Kozmické observatóriá – Meteorologické družice – Telekomunikačné družice – Satelitné navigačné systémy Kozmonautika na Slovensku všetky kategórie... Články Hlavné témy: Aktívny let – Astrodynamika – Astronavigácia – Bezváhový stav – Gravitácia – Kozmický let – Kozmický program – Preťaženie – Reaktívny motor – Stredisko riadenia vesmírnych letov – Tiažové zrýchlenie – Výstup do otvoreného vesmíru – Umelé kozmické teleso – Úniková rýchlosť Rakety: Saturn V – Jupiter – Atlas – Thor – V2 – Proton – Sojuz ... Kozmické lode: Mercury – Gemini – Apollo – Space Shuttle – Vostok – Voschod – Sojuz – Orion – Šen-čou – Dragon 2 – Boeing CST-100 Starliner Raketoplány: Buran – Columbia – Challenger – Discovery – Atlantis – Endeavour – Pathfinder Sondy: Pioneer 10 – Pioneer 11 – Voyager 1 – Voyager 2 – Galileo – Cassini – Deep Impact – NEAR Shoemaker – SOHO – Stardust – Mars Pathfinder – Mars Express ... Kozmické observatóriá: Hubbleov vesmírny ďalekohľad – Spitzerov vesmírny ďalekohľad – Chandra – Compton GRO,... Kozmické stanice: Saľut – Skylab – Mir – Medzinárodná vesmírna stanica – Tchien-kung 1 – Tchien-kung 2 – Kozmická stanica Tchien-kung Najlepšie články Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107 Čo je Najlepší článok? Ďalšie dobré články Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2 Čo je Dobrý článok? Príbuzné portály Fyzikálny portál Astronomický portál Portál slnečná sústava Letecký Portál Najnovšie články Štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station · Artemis 3 · Ariane 6 · RT-2PM Topol · Slovenská vesmírna kancelária · James Edwin Webb · Čínska aerokozmická spoločnosť pre vedu a technológie · Čínska agentúra pre pilotované kozmické lety · Space Task Group · Robert Rowe Gilruth · Gene Kranz · Astra (satelit) · Astra 19,2°E · Super Heavy (raketový stupeň) · Tchien-wen-1 · Kozmická stanica Tchien-kung · Wen-čchang (kozmodróm) · SpaceX Crew-2 · Dokovanie a kotvenie kozmickej lode · Stykovací uzol · Ingenuity · Planetárna ochrana · Impakt astronomického telesa · CubeSat · ISRU · Obývateľná základňa · Projekt DART · Protimeteorický štít · Perseverance (rover) · Starship (raketa) · Program Artemis · Mars 2020 · SpaceX Demo-2 · Solar Orbiter · Spektr-RG · Lissajousova obežná dráha · Halo orbita · Dlhý pochod 5 (raketa) · Boeing Orbital Flight Test · Heliosynchronná obežná dráha Zoznamy Kozmonauti: Zoznam lunárnych astronautov – Zoznam základných posádok Medzinárodnej vesmírnej stanice – Zoznam návštevníkov Medzinárodnej vesmírnej stanice – Zoznam kozmonautov podľa mena Lety: Zoznam pilotovaných vesmírnych letov – Zoznam kozmických letov podľa roka – Zoznam pilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – Zoznam nepilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2010 – 2019 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2000 – 2009 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1990 – 1999 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1980 – 1989 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1970 – 1979 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1961 – 1969

Vedeli ste, že... ...pri štarte misie Artemis 1 boli použité komponenty z 83 letov raketoplánov? ...na vykonanie rovnakého množstva práce, na aké marťanské vozidlá Mars Exploration Rover potrebovali celý marťanský deň (sol), by astronautovi na povrchu Marsu stačila zhruba jedna minúta? ...na Floride stojí okrem presláveného Kennedyho kozmického strediska aj vojenský kozmodróm Cape Canaveral Space Force Station? ...najnovší modul ISS, Nauka, má ešte komponenty z programu kozmickej stanice Mir? ...najriskantnejšie misie raketoplánov boli servisné misie k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu, pretože v prípade úniku paliva z raketoplánu by sa z nich nevedeli včas vrátiť naspäť? ...tri z vyrobených letuschopných exemplárov kozmickej lode Apollo nikdy nevzlietli? ďalšie zaujímavostí... Novinky 2. marec 2023 Z Kennedyho vesmírneho strediska odštartovala raketa Falcon 9 s kozmickou loďou Crew Dragon na misiu Crew-6. Na jej palube je štvorčlenná posádka v zložení Stephen Bowen, Warren Hoburg, Sultán AlNejadí a Andrej Feďajev. Štvorica sa stala súčasťou dlhodobej posádky ISS.Štart mal prebehnúť už 27. 2., ale odložil sa kvôli technickému problému na rampe.[1] [2] 24. február 2023 Z kozmodrómu Bajkonur odštartovala raketa Sojuz s nepilotovanou kozmickou loďou Sojuz MS-23. Táto neobyčajná misia bez posádky bola vyslaná ako náhrada za loď Sojuz, ktorá je pripojená k ISS a z ktorej unikla chladiaca kvapalina. Novým Sojuzom sa má vrátiť na Zem posádka Sergej Prokopjev, Dmitrij Petelin a Frank Rubio, ktorá priletela v súčasnosti poškodeným Sojuzom. Pripojenie k stanici sa očakáva o dva dni.[3][4] 21. február 2023 Podľa vyjadrenia agentúry Roskosmos je príčinou poškodenia lode Progress, z ktorej unikla chladiaca kvapalina, zásah cudzím telesom. Opiera sa o fotografiu, na ktorej v servisnej sekcii lode vidieť dieru s priemerom 12 mm. Vyšetrovanie ešte nie je uzavreté.[5] 18. február 2023 Poškodený Progress naložený odpadkami sa oddelil od ISS. Bezpilotná kozmická loď, z ktorej týždeň predtým unikla chladiaca kvapalina, bola po oddelení dôkladne vyfotografovaná, čo malo pomôcť v hľadaní príčiny poškodenia. Žiadne vonkajšie poškodenie však nie je po tejto inšpekcii zjavné. Po zvažovaní, či sa loď opäť nepripojí k stanici, aby mohla byť lepšie preskúmaná, však bol vydaný súhlas s jej stiahnutím z orbity a zhorením v atmosfére, ako je pre odpútané Progressy bežné.[6] 11. február 2023 Z bezpilotnej zásobovacej lode Progress pripojenej k ISS uniklo chladiace médium. Nie je známe, či to súvisí v podobným problémom na lodi Sojuz, ktorá vychádza z rovnakej konštrukcie, ani čo je príčinou tohto problému. Táto anomália odložila pripravovaný štart bezpilotnej lode Sojuz, ktorá má nahradiť podobne poškodený Sojuz pripojený k ISS.[7] 29. január 2023 Rover Perseverance vyložil poslednú, desiatu vzorku, ktorú odobral z marťanského povrchu. Ukončil tak zhruba 1,5-ročné obdobie zbierania vzoriek zo zaujímavých lokalít. Z každého miesta odobrala sonda vzorku dvojmo, pričom jednu ampulku z páru vyložila na Mars a jednu si ponechala, aby sa ju sama pokúsila priniesť k návratovej sonde, ktorá sa plánuje vyslať na marťanský povrch. Vyložené vzorky umiestnené päť až pätnásť metrov od seba slúžia ako záloha pre prípad zlyhania rovera a k návratovému modulu by ich mali priniesť marťanské helikoptéry.[8] 11. január 2023 Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba objavil svoju prvú exoplanétu, LHS 475 b, ktorá sa nachádza v súhvezdí Oktant vo vzdialenosti 41 svetelných rokov a má takmer rovnakú veľkosť ako Zem. 11. január 2023 Po zhodnotení poškodenia kozmickej lode Sojuz, z ktorej uniklo chladiace médium, sa Roskosmos rozhodol vyslať pre návrat posádky náhradný Sojuz. Ten by mal štartovať 20. februára kompletne bez posádky. Po pripojení sa k ISS sa v ňom vráti na Zem dlhodobá posádka v zložení Prokopjev, Petelin a Rubio.[9] 10. január 2023 Pokus americkej firmy Virgin Orbit vyniesť do vesmíru prvé družice z územia Veľkej Británie skončil neúspechom. Štart lietadla, ktoré vynieslo raketu LauncherOne, prebehol dobre, ale raketa samotná zlyhala. Zanikol tak celý náklad prinajmenšom deviatich malých družíc.[10] 21. december 2022 Misia sondy InSight bola vyhlásená za ukončenú potom, čo sa sonda neozvala riadiacemu stredisku v dvoch komunikačných oknách za sebou. Stacionárny pristávací modul na povrchu Marsu, ktorý dvojnásobne prekonal svoju pôvodne plánovanú životnosť, doslúžil z dôvodu zaprášenia jeho fotovoltaických panelov.[11] 21. december 2022 Európska raketa Vega-C havarovala pri pokuse dopraviť na obežnú dráhu dve družice Pléiades Neo. Raketa štartovala z Francúzskej Guyany v čase 2:47 SEČ. Raketa pracovala dobre až do času zhruba 2,5 minúty po štarte. Potom sa zrútila späť do atmosféry.[12] 21. december 2022 Rover Perseverance začal vykladanie nazbieraných vzoriek do prvého úložiska na marťanskom povrchu. Desať trubičiek so vzorkami pochádza z rozličných lokalít krátera Jezero. Vyložené vzorky súžia len ako záloha. Identické vzorky z každej lokality si rover nechá a pokúsi sa ich k budúcej rakete určenej na ich prepravu dopraviť sám. Po záložné vzorky b sa v prípade zlyhania rovera mali vybrať marťanské vrtuľníky.[13] Staršie správy Zdroje Osobnosť mesiaca Robert Hutchings Goddard (* 5. október 1882, Worcester – † 10. august 1945, Baltimore) bol americký inžinier a jeden zo zakladateľov raketovej techniky. Počas svojho dospievania začal byť fascinovaný všetkými vecami okolo pyrotechniky a onedlho mladý Robert začal sám rozoberať, miešať zmesi a vypúšťať svoje vlastné pyrotechnické hračky, ktoré mali až prekvapivo dobré výsledky po stránke pohonných zmesí. Okolo šestnásteho roku sa v jeho živote objavil ďalší malý podnet, ktorý ho priviedol pravdepodobne k tomu, čo počas svojho života bude robiť. V tejto dobe sa mu do ruky dostala kniha legendárneho sci-fi autora H. G. Wellsa Vojna svetov. Po jej prečítaní začal snívať o možnostiach letov k iným planétam. Roku 1902 sa mu potom na South High School vo Worcesteru do rúk dostal článok Vesmírna navigácia (The Navigation Of Space). Roku 1908 Goddard zakončil štúdium na Worcester Polytechnic Institute a rozhodol sa ísť študovať na Clark Univerzity vo Worcesteri, kde o tri roky neskôr dostal doktorát z fyziky a po skončení začal na univerzite aj vyučovať. V roku 1912 dokončil svoju matematickú teóriu raketových pohonov na tuhé palivá nezávisle od ďalšieho skvelého odborníka K. E. Ciolkovského. Dospel k rovnakým záverom ako on, a tak sa vrhol na ďalšiu prácu. Ňou bola teória kvapalinových rakiet a motorov, od ktorých si sľuboval, že jedného dňa by mohli človeka dopraviť až do vesmírneho priestoru. celý článok... ďalšie osobnosti... Prebiehajúce misie Nepilotované: Čchang-e 4 vo vesmíre 4 roky a 89 dní Parker Solar Probe vo vesmíre 4 roky a 200 dní Hajabusa 2 vo vesmíre 8 rokov a 93 dní Čchang-e 3 vo vesmíre 9 rokov a 95 dní ExoMars vo vesmíre 6 rokov a 357 dní Hubblov vesmírny ďalekohľad vo vesmíre 32 rokov a 316 dní Chandra vo vesmíre 23 rokov a 226 dní Juno vo vesmíre 11 rokov a 213 dní Lunar Reconnaissance Orbiter‎ vo vesmíre 13 rokov a 261 dní Mars Odyssey vo vesmíre 21 rokov a 333 dní Mars Reconnaissance Orbiter vo vesmíre 17 rokov a 206 dní Mars Science Laboratory vo vesmíre 11 rokov a 100 dní New Horizons vo vesmíre 17 rokov a 46 dní OSIRIS-REx vo vesmíre 6 rokov a 179 dní STEREO vo vesmíre 16 rokov a 131 dní Voyager 1 vo vesmíre 45 rokov a 182 dní Voyager 2 vo vesmíre 45 rokov a 198 dní ďalšie Pilotované: Medzinárodná vesmírna stanica Expedícia 68 Sergej Prokopiev (2), veliteľ, Roskosmos (CPK) Dmitrij Petelin (1), palubný inžinier 1, Roskosmos (CPK) Francisco Rubio (1), palubný inžinier 2, NASA Nicole Mannová (1), palubný inžinier 3, NASA Josh Cassada (1), palubný inžinier 4, NASA Kóiči Wakata (5), palubný inžinier 5, JAXA Anna Kikinová (1), palubný inžinier 6, Roskosmos (CPK) Stephen Bowen (4), palubný inžinier 7, NASA Warren Hoburg (1), palubný inžinier 8, NASA Sultán al-Nejádí (1), palubný inžinier 9, MBRSC Andrej Feďajev (1), palubný inžinier 10, Roskosmos (CPK) Čínska vesmírna stanica Expedícia 4 Fej Ťün-lung (2), veliteľ, PLAAC Teng Čching-ming (1), operátor 1, PLAAC Čang Lu (1), operátor 2, PLAAC (V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.) Správcovia portálu Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov: Eryn Blaireová Andrej-airliner

	Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Vytvoriť: Black Arrow, Blue Origin, CAPSTONE, Cyclon, Dekompresia, Dmitrij Olegovič Rogozin, Dnepr, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Hinode, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, Gaia (satelit), Gateway (stanica), Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Lambda 4S, Luca Parmitano, Lucy (sonda), Luna 18, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Ohsumi, Ptička (raketoplán), Rokot, New Shepard, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Shuttle Landing Facility, Solar Dynamics Observatory, Starliner, Vega (raketa), Venera-16, Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie... Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Luna 9, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, MAVEN, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa) a ďalšie kozmonautické výhonky... Upraviť: Centaur (raketový stupeň) Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika  Architektúra ·  Astronómia ( Hviezda ·  Slnečná sústava) ·  Biológia ·  Cesty ·  Fyzika ·  Geografia ·  Chémia ·  Informatika  Kozmonautika ·  Letectvo ·  Matematika ·  Medicína ·  Pes ·  Vedy o Zemi Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť  Divadlo ·  Film ·   História ·  Hudba ·  Jazyk ·  Literatúra ·  Ľudia ·  Politika ·  Šport ( Tenis ·  Šach) Krajiny a regióny  Belgicko  Česko  Fínsko  Francúzsko  Luxembursko  Rusko  Samoa  Slovensko  Bratislava  Košice  Žilina  Taliansko  Vatikán  Byzantská ríša