Meniny má Oxana a Xénia.
- 193 – rímsky cisár Didius Julianus bol zavraždený vo svojom paláci (* 133/137)
- 1848 – v Prahe sa začal Slovanský kongres, zjazd slovanských predstaviteľov snažiaci sa zjednotiť všetkých Slovanov žijúcich v rakúskej monarchii
- 1882 – zomrel Giuseppe Garibaldi, taliansky revolucionár (* 1807)
- 1923 – narodil sa Lloyd Shapley, americký ekonóm, laureát Ceny za ekonómiu na pamiatku Alfreda Nobela († 2016)
- 1924 – americký prezident Calvin Coolidge podpísal Indian Citizenship Act, ktorým sa udelilo americké občianstvo všetkým Indiánom narodeným na území USA
- 1941 – narodil sa Charlie Watts, anglický rockový bubeník a hudobný producent, známy svojím pôsobením v skupine The Rolling Stones († 2021)
- 1953 – uskutočnila sa korunovácia Alžbety II., kráľovnej Spojeného kráľovstva a ostatných území Commonwealthu
- 1970 – zomrel Bruce McLaren, novozélandský automobilový pretekár, zakladateľ stajne McLaren (* 1937)
|
|
|
Aktuality
- 16. máj – ocenenie Vedec roka SR 2022 v hl. kategórii získal teoretický informatik Martin Škoviera, pôsobiaci v oblasti teórie grafov na FMFI UK. Ocenenými v ďalších kat. boli Michal Májek, Vladimír Cviklovič, Marek Vrabeľ a Mária Bieliková.
- 15. máj – prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala úradnícku vládu, ktorej predsedom je Ľudovít Ódor, doterajší viceguvernér Národnej banky Slovenska.
- 13. máj – švédska speváčka Loreen zvíťazila v 67. ročníku súťaže Eurovision Song Contest s piesňou „Tattoo“ a stala sa prvou ženou, ktorá vyhrala súťaž dvakrát.
- 07. máj – Eduard Heger požiadal prezidentku Zuzanu Čaputovú o zbavenie poverenia viesť vládu. Prezidentke predtým navrhol nekoľko alternatív k úradníckej vláde, ktoré však odmietla.
- 06. máj – vo Westminsterskom opátstve korunovali Karola III. za kráľa Spojeného kráľovstva. Udialo sa tak 70 rokov po korunovácii jeho matky, zosnulej kráľovnej Alžbety II.
- 03. máj – Slovensko sa vrátilo na 17. miesto v rebríčku slobody tlače mimovládnej organizácie Reportéri bez hraníc, kde bolo pred vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, no následne sa prepadlo až na 35. miesto.
|
|
|
Odporúčaný článok
Baroková architektúra je obdobie architektúry 17. až 18. storočia. Barok bol predovšetkým obdobím monumentálnych stavieb, ktoré porušovali všetky dovtedajšie pravidlá. Vzniklo množstvo cirkevných stavieb (kostoly, kláštory) a takmer rovnaké množstvo svetských stavieb (mestské domy pre vidieckych šľachticov, nazývané „hotely“, paláce, letohrádky, kaštiele, zámky, školy a radnice).
Ak porovnáme barokovú architektúru s predchádzajúcimi obdobiami (gotika a renesancia), zistíme, že sa snažila o porušovanie dovtedajšej pravidelnosti a striedmosti. Budovy boli stavané na nepravidelných a komplikovaných pôdorysoch, mali množstvo oblúkov a elíps, no na druhej strane architekti stavali budovy symetrické, pretože hlavný dôraz kládli na vonkajší dojem a nie na funkčnosť; a to aj za cenu toho, že niekde vznikla falošná brána, okno či dvere. Pre symetrickosť budovy sa často stávalo, že jedna jej časť bola využívaná ako obytná budova, pokým druhá – hoci vyzerala úplne identicky – bola využívaná ako hospodárska budova.
celý článok...
|
|
|
Vedeli ste, že...
|
|
|
Obrázok týždňa
|
|
|
foto: Pascal HenryVeľkosti planét slnečnej sústavy v porovnaní so Slnkom. Najmenšie v spodnom rade sú terestriálne planéty, podľa veľkosti zľava Zem, Venuša, Mars, Merkúr. Rovníkový priemer Zeme, 12 756 km, predstavuje približne 1/11 (8,9 %) priemeru Jupitera (142 984 km) a 1/109 (0,9 %) priemeru Slnka (1 392 000 km). V mierke na tomto náhľade renderovaného obrázku, kde má Slnko priemer 225 px, je priemer Zeme ~2 px, tzn. na hranici rozoznateľnosti. V plnom rozlíšení je pomer približne 950 : 9 px. |
|
|
|
|
_(cropped)_(3-to-4_aspect_ratio).jpg)
.jpg)
