Portál:Kozmonautika

Astronómia

Kozmonautika

Slnečná sústava

Hviezda

	Kozmonautický portál
Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc. Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (22. máj - 1696 článkov)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž

Obrázok týždňa Najväčšia raketa sveta Saturn V ďalšie obrázky... Výročia 7. jún 1965 – pristátie Gemini 4, prvej viacdňovej misie s americkou posádkou 1971 – do prvej vesmírnej stanice, Saľut 1, vstúpila historicky prvá posádka - lode Sojuz 11 1973 – americký astronaut Pete Conrad počas výstupu do otvoreného vesmíru opravil zaseknutý solárny panel Skylabu 1988 – štart kozmickej lode Sojuz TM-5 1995 – štart misie STS-51G raketoplánu Discovery, v ktorom letel aj Sultan bin Salman bin Abdulaziz al-Saud, prvý kozmonaut zo Saudskej Arábie ďalšie výročia... Vybraný citát „Táto poučka nie je v učebniciach, ale bez nej nie je možné v živote vyriešiť žiadnu úlohu. Pochybuj, že všetky ostrovy, hviezdy a zákony sú už objavené. A ver, že ich musíš objaviť práve ty.“ – Vladimir Džanibekov ďalšie výroky... Odporúčaný článok Apollo je názov kozmickej lode, vyvinutej v rámci programu Apollo, ktorého cieľom, ktorý deklaroval prezident John Fitzgerald Kennedy, bolo pristátie ľudí na Mesiaci pred rokom 1970 a ich bezpečný návrat na Zem. Loď sa skladá troch hlavných častí: veliteľského modulu, servisného modulu a lunárneho modulu. Loď štartovala s raketami Little Joe II, Saturn I, Saturn IB a Saturn V, pričom iba s raketami Saturn IB a Saturn V štartovala s ľudskou posádkou do vesmíru. Počas štartu sa vesmírna loď s celkovou dĺžkou 26 metrov nachádza na vrchole stupňa štartovacej rakety, a na vrchole veliteľského modulu je ešte umiestnená záchranná veža LES (Launch Escape System). Celková hmotnosť troch základných častí bola 44 ton, pri misiách Apollo 15, 16 a 17 dokonca 47 ton. Prevádzkový atmosférický tlak v kabíne bol 0,35 atmosfér. Aby sa astronauti pri takom nízkom tlaku nezadusili, atmosféra sa skladala z čistého 100% kyslíka. celý článok ďalšie odporúčané články... Kategórie Kozmonautika: Kozmické agentúry – Kozmické misie – Kozmonauti – Kozmické programy: Kozmické programy NASA – Ruské kozmické programy – Sovietske kozmické programy Kozmické sondy: Kometárne sondy – Medziplanetárne sondy – Planetárne sondy – Slnečné sondy Prieskum vesmíru: Prieskum Merkúra – Prieskum Venuše – Prieskum Mesiaca – Prieskum Marsu – Prieskum Jupitera – Prieskum Saturna – pozri aj Dejiny prieskumu vesmíru Rakety: Balistické rakety – Nosné rakety – Prieskumné rakety – Raketové stupne Umelé družice Zeme: Kozmické observatóriá – Meteorologické družice – Telekomunikačné družice – Satelitné navigačné systémy Kozmonautika na Slovensku všetky kategórie... Články Hlavné témy: Aktívny let – Astrodynamika – Astronavigácia – Bezváhový stav – Gravitácia – Kozmický let – Kozmický program – Preťaženie – Reaktívny motor – Stredisko riadenia vesmírnych letov – Tiažové zrýchlenie – Výstup do otvoreného vesmíru – Umelé kozmické teleso – Úniková rýchlosť Rakety: Saturn V – Jupiter – Atlas – Thor – V2 – Proton – Sojuz ... Kozmické lode: Mercury – Gemini – Apollo – Space Shuttle – Vostok – Voschod – Sojuz – Orion – Šen-čou – Dragon 2 – Boeing CST-100 Starliner Raketoplány: Buran – Columbia – Challenger – Discovery – Atlantis – Endeavour – Pathfinder Sondy: Pioneer 10 – Pioneer 11 – Voyager 1 – Voyager 2 – Galileo – Cassini – Deep Impact – NEAR Shoemaker – SOHO – Stardust – Mars Pathfinder – Mars Express ... Kozmické observatóriá: Hubbleov vesmírny ďalekohľad – Spitzerov vesmírny ďalekohľad – Chandra – Compton GRO,... Kozmické stanice: Saľut – Skylab – Mir – Medzinárodná vesmírna stanica – Tchien-kung 1 – Tchien-kung 2 – Kozmická stanica Tchien-kung Najlepšie články Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107 Čo je Najlepší článok? Ďalšie dobré články Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2 Čo je Dobrý článok? Príbuzné portály Fyzikálny portál Astronomický portál Portál slnečná sústava Letecký portál Najnovšie články Marsovský rover · Europa Clipper · Jupiter Icy Moons Explorer · Gregory Wiseman · Victor Glover · Christina Kochová · Artemis II · Jessica Watkinsová · Francisco Rubio · Jasmin Moghbeliová · Jonny Kim · Matthew Dominick · Raja Chari · Kayla Barronová · Štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station · Artemis 3 · Ariane 6 · RT-2PM Topol · Slovenská vesmírna kancelária · James Edwin Webb · Čínska aerokozmická spoločnosť pre vedu a technológie · Čínska agentúra pre pilotované kozmické lety · Space Task Group · Robert Rowe Gilruth · Gene Kranz · Astra (satelit) · Astra 19,2°E · Super Heavy (raketový stupeň) · Tchien-wen-1 · Kozmická stanica Tchien-kung · Wen-čchang (kozmodróm) · SpaceX Crew-2 · Dokovanie a kotvenie kozmickej lode · Stykovací uzol · Ingenuity · Planetárna ochrana · Impakt astronomického telesa · CubeSat · ISRU · Obývateľná základňa Zoznamy Kozmonauti: Zoznam lunárnych astronautov – Zoznam základných posádok Medzinárodnej vesmírnej stanice – Zoznam návštevníkov Medzinárodnej vesmírnej stanice – Zoznam kozmonautov podľa mena Lety: Zoznam pilotovaných vesmírnych letov – Zoznam kozmických letov podľa roka – Zoznam pilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – Zoznam nepilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2010 – 2019 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2000 – 2009 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1990 – 1999 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1980 – 1989 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1970 – 1979 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1961 – 1969

Vedeli ste, že... ...konštrukcia Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu vychádzala zo špionážnych družíc KH-11 KENNEN? ...prezident John Fitzgerald Kennedy bol po nástupe do úradu spočiatku odporcom kozmonautiky a chcel zrušiť NASA? ...výšková hranica, v ktorej vplyvom nízkeho tlaku klesne bod varu vody na teplotu ľudského tela, sa volá Armstrongov limit, nie je však nazvaná podľa Armstronga, ktorý bol prvým človekom na Mesiaci? ...prvá predstava o kozmickej stanici pochádza od amerického sci-fi autora Edwarda Haleyho z roku 1869 v jeho poviedke The Brick Moon? ...raketa R-7 s prvou umelou družicou sveta Sputnik 1 štartovala vinou menších technických problémov našikmo a nie kolmo? ...najvyššiu obežnú dráhu okolo Zeme dosiahla posádka kozmickej lode Gemini 11? ďalšie zaujímavostí... Novinky 4. jún 2023 Kozmická loď Shenzhou 15 úspešne pristála vo Vnútornom Mongolsku. Po 185 dňoch v kozme sa tak vrátila dlhodobá posádka stanice Tiangong. Vytvorila tak čínsky rekord v dĺžke pobytu vo vesmíre.[1] 31. máj 2023 Súkromná pilotovaná misia Axiom-2 skončila úspešným pristátím na hladine Mexického zálivu. Štvorčlenná posádka strávila vo vesmíre na palube kozmickej lode Crew Dragon Freedom necelých desať dní.[2] 30. máj 2023 Pokus o štart novej severokórejskej rakety Chollima 1 s vojenskou družicou Malligyong-1 skončil neúspechom. Druhý stupeň nedosiahol očakávaný ťah a štartovací komplex sa zrútil do mora. Raketa vzlietla zo strelnice Sohae.[3] 30. máj 2023 Z kozmodrómu Ťiou-čchüan odštartovala nosná raketa CZ-2F s kozmickou loďou Shenzhou-16. Na palube mala trojčlennú posádku v zložení Jing Haipeng, Zhu Yangzhu a Gui Haichao. Posádka absolvuje zhruba polročný pobyt na čínskej kozmickej stanici Tiangong.[4] 25. máj 2023 Inšpekcia vydala záverečnú správu o príčinách havárie prvého pokusu o pristátie komerčného mesačného pristávacieho modulu HAKUTO-R. Ako príčinu označila softvérovú chybu. V čase 18:43 SELČ, čo bol predpokladaný čas pristátia, lander chybne usúdil, že sa nachádza na mesačnom povrchu, no v skutočnosti bol ešte zhruba 5 km nad ním. Po tomto okamihu modul pokračoval v brzdení pristávacím motorom, až kým mu nedošlo palivo a on sa zrútil na mesačný povrch.[5] 21. máj 2023 S raketou Falcon 9 odštartovala misia Axiom-2. Ide o druhú súkromnú misiu na ISS. Kozmická loď Crew Dragon má štvorčlennú posádku, ktorej velí Peggy Whitsonová, bývalá astronautka NASA. Plánovaná dĺžka letu je 12 dní.[6] 5. máj 2023 Začala sa výstavba prvého kozmodrómu v Škótsku a vôbec prvého kozmodrómu na území Britských ostrovov. Tento kozmodróm by zároveň mal byť prvým uhlíkovo neutrálnym kozmodrómom na svete. Kozmodróm má meno Sutherland Spaceport a buduje ho spoločnosť Orbex.[7] 30. apríl 2023 ESA ukončila prevádzku svojej meteorologickej družice Aeolus. Družica vypustená v roku 2018 prekonala o rok a pol svoju plánovanú životnosť, no už si vyčerpala takmer všetky zásoby pohonných hmôt. Družica riadene zanikne v zemskej atmosfére a jej trosky by mali dopadnúť do oceánu.[8] 25. apríl 2023 Japonský lander HAKUTO-R se pokusil pristáť na Mesiaci, ale havaroval. S pristávacím modulom, ktorý niesol dva mesačné rovery, sa po dobe očakávaného dosadnutia na povrch už nepodarilo nadviazať spojenie. Sonda štartovala 11. decembra 2022 a na obežnej dráhe okolo Mesiaca bola od 21. marca 2023.[9][10] 20. apríl 2023 Najväčšia, najhmotnejšia a najvýkonnejšia raketa sveta, Superheavy Starship od spoločnosti SpaceX, absolvovala prvý štart v plnej zostave, ktorý mal dosiahnuť obežnú dráhu. Raketa neniesla ľudskú posádku ani náklad. Test skončil haváriou, lebo niektoré z motorov nefungovali správne. Vo výške asi 39 km sa aktivoval autodeštrukčný systém a zostavu zničil.[11] 14. apríl 2023 Po jednodennom odklade spôsobenom nepriazňou počasia z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane odštartovala raketa Ariane 5 s európskou sondou Jupiter Icy Moons Explorer (JUICE) na prieskum ľadových mesiacov Jupitera. Na jej prístrojovom vybavení sa podieľala aj SAV. 13. apríl 2023 Marťanský vrtulník Ingenuity vykonal už 50. let nad povrchom Marsu. Let trval takmer 2,5 minúty a stroj počas neho prekonal vzdialenosť 322,2 metrov. Zároveň dosiahol svoj výškový rekord 18 metrov nad terénom. Vrtuľník sa pohybuje v náročnejšom teréne ako na začiatku misie.[12] Staršie správy Zdroje Osobnosť mesiaca Valentina Vladimirovna Tereškovová (rus. Валентина Владимировна Терешкова; * 6. marec 1937, Maslennikovo) je bývalá ruská kozmonautka a súčasná politička, prvá žena, ktorá vyletela do kozmického priestoru. Svoj kozmický let odštartovala 16. júna 1963 v kabíne kozmickej lode Vostok 6 z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Zotrvala na obežnej dráhe Zeme takmer tri dni a potom pristála. Valentina Tereškovová sa narodila v západnom Rusku (vtedy súčasť Sovietskeho zväzu) v Jaroslavlianskej oblasti ako druhé z troch detí v rodine pochádzajúcej z Bieloruska. Jej otec bol traktorista, zomrel v sovietsko-fínskej vojne v roku 1940, a matka pracovala v textilnom podniku. Valentina začala chodiť do školy v roku 1945 po skončení druhej svetovej vojny, keď mala deväť rokov. Po skončení základnej školskej dochádzky v roku 1953 okamžite nastúpila do práce, a to tiež do textilného podniku ako jej matka. Ani práca nezabránila Valentine ďalej študovať a to aspoň prostredníctvom korešpondenčných kurzov. V roku 1960 dokončila štúdiá na strednej priemyselnej škole textilnej, ale profesiu skoro opustila a bola oficiálne uvoľnenou tajomníčkou závodnej organizácie Komsomolu. celý článok... ďalšie osobnosti... Prebiehajúce misie Nepilotované: Čchang-e 4 vo vesmíre 4 roky a 182 dní Parker Solar Probe vo vesmíre 4 roky a 293 dní Hajabusa 2 vo vesmíre 8 rokov a 186 dní Čchang-e 3 vo vesmíre 9 rokov a 188 dní ExoMars vo vesmíre 7 rokov a 85 dní Hubblov vesmírny ďalekohľad vo vesmíre 33 rokov a 44 dní Chandra vo vesmíre 23 rokov a 319 dní Juno vo vesmíre 11 rokov a 306 dní Lunar Reconnaissance Orbiter‎ vo vesmíre 13 rokov a 354 dní Mars Odyssey vo vesmíre 22 rokov a 61 dní Mars Reconnaissance Orbiter vo vesmíre 17 rokov a 299 dní Mars Science Laboratory vo vesmíre 11 rokov a 193 dní New Horizons vo vesmíre 17 rokov a 139 dní OSIRIS-REx vo vesmíre 6 rokov a 272 dní STEREO vo vesmíre 16 rokov a 224 dní Voyager 1 vo vesmíre 45 rokov a 275 dní Voyager 2 vo vesmíre 45 rokov a 291 dní ďalšie Pilotované: Medzinárodná vesmírna stanica Expedícia 69 Sergej Prokopiev (2), veliteľ, Roskosmos (CPK) Dmitrij Petelin (1), palubný inžinier 1, Roskosmos (CPK) Francisco Rubio (1), palubný inžinier 2, NASA Stephen Bowen (4), palubný inžinier 3, NASA Warren Hoburg (1), palubný inžinier 4, NASA Sultán an-Nijádí (1), palubný inžinier 5, MBRSC Andrej Feďajev (1), palubný inžinier 6, Roskosmos (CPK) Čínska vesmírna stanica Expedícia 5 Ťing Chaj-pcheng (4), veliteľ, PLAAC Ču Jang-ču (1), operátor 1, PLAAC Kuej Chaj-čchao (1), operátor 2, CMSA (V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.) Správcovia portálu Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov: Eryn Blaireová

	Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Vytvoriť: Black Arrow, Blue Origin, CAPSTONE, Cyclon, Dekompresia, Dmitrij Olegovič Rogozin, Dnepr, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Hinode, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, Gaia (satelit), Gateway (stanica), Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Lambda 4S, Luca Parmitano, Lucy (sonda), Luna 18, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Ohsumi, Ptička (raketoplán), Rokot, New Shepard, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Shuttle Landing Facility, Solar Dynamics Observatory, Starliner, Vega (raketa), Venera-16, Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie... Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Luna 9, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, MAVEN, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa) a ďalšie kozmonautické výhonky... Upraviť: Centaur (raketový stupeň) Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika  Architektúra ·  Astronómia ( Hviezda ·  Slnečná sústava) ·  Biológia ·  Cesty ·  Fyzika ·  Geografia ·  Chémia ·  Informatika  Kozmonautika ·  Letectvo ·  Matematika ·  Medicína ·  Pes ·  Vedy o Zemi Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť  Divadlo ·  Film ·   História ·  Hudba ·  Jazyk ·  Literatúra ·  Ľudia ·  Politika ·  Šport ( Tenis ·  Šach) Krajiny a regióny  Belgicko  Česko  Fínsko  Francúzsko  Luxembursko  Rusko  Samoa  Slovensko  Bratislava  Košice  Žilina  Taliansko  Vatikán  Byzantská ríša