Alexandr Alexandrovič Volkov (kozmonaut)
| Alexandr Alexandrovič Volkov | |
|---|---|
 |
|
| sovietsko-ukrajinský kozmonaut | |
| Št. príslušnosť |  Sovietsky zväz Rusko |
| Stav | neaktívny |
| Dátum narodenia | 27. máj 1948 (67 rokov) Gorlovka (dnes Horlivka), Donecká oblasť, Ukrajinská SSR, Sovietsky zväz (dnešná Ukrajina) |
| Iné zamestnanie | testovací pilot |
| Hodnosť | plukovník Ruských leteckých síl |
| Čas vo vesmíre | 391d 11h 52m |
| Kozmonaut od | 1976 |
| Misie | Sojuz T-14, Sojuz TM-7, Sojuz TM-13, Mir |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Alexandr Alexandrovič Volkov (rus. Александр Александрович Волков, ukr. Олександр Олександрович Волков – Olexandr Olexandrovyč Volkov; * 27. máj 1948, Gorlovka (dnes Horlivka), Donecká oblasť, Ukrajinská SSR, Sovietsky zväz, dnes Ukrajina) je sovietsky letec pôvodom z Ukrajiny, kozmonaut zo Sojuzov a orbitálnych staníc Saľut a Mir.
Obsah
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Mladosť a výcvik[upraviť | upraviť zdroj]
Úspešne absolvoval Charkovské vyššie letecké učilište a potom tam zostal pracovať ďalších šesť rokov ako letec – inštruktor. V roku 1976 bol prijatý do oddielu kozmonautov, avšak aj naďalej pokračoval vo zvyšovaní kvalifikácie testovacieho armádneho pilota. Do kozmu letel až o 9 rokov.
Lety do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]
Po prvýkrát letel z kozmodrómu Bajkonur na jeseň 1985. V Sojuze T-14 na orbitálnu stanici Saľut 7 s ním leteli Vladimir Vasiutin a Georgij Grečko. Stali piatou základnou posádkou. Po 64 dňoch pobytu sa predčasne vracal s chorým Vasiutinom na Zem.
Druhý, naozaj dlhodobý let sa uskutočnil na palube Sojuzu TM-7, kde bol Volkov veliteľom. Spolu s ním leteli Sergej Krikaľov a francúzsky kozmonaut Jean-Loup Chrétien. Na štarte z Bajkonuru bol prítomný aj francúzsky prezident François Mitterand. Na stanici Mir ich privítala 3. základná posádka Vladimir Titov a Musa Manarov. Po mesiaci spoločného pobytu kozmonauti Titov, Manarov a Chrétién odleteli na Zem, Volkov zostal na Mire ako člen 4. základnej posádky. Na Zem sa vrátil po 151 dňoch.
Tretí pobyt bol pre neho rekordne dlhý, trval 175 dní. Loď, na ktorej štartovali niesla označenie Sojuz TM-14 a Volkov bol jej kapitánom, v posádke mal kozmonautov Toktara Aubakirova z Kazachstanu a Franca Viehböcka z Rakúska. Na štarte z Bajkonuru bolo prítomných 14 hláv štátov Európy. Na obežnej dráhe sa pripojili k stanici Mir, kde pôsobila 9. základná posádka Anatolij Arcebarskij a Sergej Krikaľov. Po týždni sa pätica rozdelila, v lodi Sojuz TM-12 na Zem odleteli Arcebarskij, Aubikarov a Viehböck, Volkov zostal ako člen 10. základnej posádky s Krikaľovom. Počas pobytu prijali niekoľko zásobovacích lodí Progress a tiež Sojuzy s medzinárodnými posádkami. Krikaľov s Volkovom pristáli na území Kazachstanu v lodi Sojuz TM-13.
Je zaregistrovaný ako 183 kozmonaut Zeme s 391 dňami strávenými v kozme.
- Sojuz T-14, Saľut 7 (17. september 1985 – 21. november 1985)
- Sojuz TM-7, Mir (26. november 1988 – 27. apríl 1989)
- Sojuz TM-14 , Mir, Sojuz TM-13 (2. október 1991 – 25. marec 1992)
Po letoch[upraviť | upraviť zdroj]
Na druhý deň po úspešnom pristáti bolo oznámené, že obaja kozmonauti dostali za odmenu osobné auto a finančnú odmenu (Volkov 75000 SUR). Jeho syn Sergej Alexandrovič Volkov sa tiež stal kozmonautom, štartoval v roku 2008 na lodi Sojuz TMA-12.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Milan Codr (1987). O kosmických dnech a nocích. Práce.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Biografia v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
- Biografia na stránkach Space40 (po česky)
