Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 16. 3. 2023

16.2. - 15.5.2023  

Banícke múzeum v Rožňave

Tí, ktorí (ne)prežili

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Múzeom a Kultúrnym centrom južného Zemplína v Trebišove Vás srdečne  pozývajú na otvorenie výstavy o dejinách židovskej komunity na východnom Slovensku s názvom Tí, ktorí (ne)prežili.

Výstava bola pôvodne prezentovaná Múzeom a Kultúrnym centrom južného Zemplína v Trebišove pod názvom -999- Morituri te salutant, a to pri príležitosti 80. výročia prvého transportu židovských žien a dievčat z východného Slovenska do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. Banícke múzeum v Rožňave prevzalo časť uvedenej výstavy, ktorú doplnilo o regionálne informácie a autentické dobové predmety nachádzajúce sa v zbierkovom fonde múzea.

Hlavnou myšlienkou podujatia je priblíženie dejín židovského obyvateľstva na východnom Slovensku, pričom osobitná pozornosť bude venovaná dejinám židovskej komunity v Rožňave, ako aj zmenám viažucim sa na rok 1938, kedy sa postavenie Židov v spoločnosti začalo výraznejšie meniť.

V rámci výstavy budú mať návštevníci možnosť vidieť zreštaurovanú kamennú tabuľu z červeného mramoru tzv. Desatoro, ktorá bola pôvodne umiestnená na vrchole stupňovitého štítu priečelia dnes už neexistujúcej rožňavskej synagógy. Súčasťou podujatia bude aj replika vagóna, ktorý bol používaný pri transportoch židovského obyvateľstva do koncentračných a vyhladzovacích táborov. Vo vagóne budú premietané fotografie zachytávajúce príchody transportov do vyhladzovacieho tábora Osvienčim.

"Oceňujem, že naše múzeá, ktorých zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, úplne spontánne pristúpili k úzkej spolupráci pri príprave tejto výstavy, a to aj napriek rozdielnemu regiónu svojej pôsobnosti. Samotná výstava tak verejnosti priblíži tematiku skutočného i keď smutného osudu židovského spoločenstva so zameraním na Rožňavu", priblížil Mgr. Pavol Lackanič, riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave.

"Tragické udalosti druhej svetovej vojny sa dotkli židovského obyvateľstva na Slovensku nielen ako celku, ale významne ovplyvnili aj osudy jednotlivých väčších či menších komunít vo všetkých kútoch Slovenska, ktorých bolo súčasťou, Rožňavu nevynímajúc. Obzvlášť v dnešnej dobe je nevyhnutné pripomínať hodnotu každého jedného ľudského života", uviedol Mgr. Martin Hajduk, PhD., kurátor Baníckeho múzea v Rožňave, zodpovedný za realizáciu výstavy.

Židovská komunita na východnom Slovensku do roku 1918

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre verejnosť prednášku s názvom Židovská komunita na východnom Slovensku do roku 1918. Prednáška sa uskutoční dňa 20. 04. 2023 o 16:00 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.

„V súčasnosti môžeme dejiny židovskej komunity na Slovensku označiť za pomerne živú tému. Dokladá to nielen výučba dejín Židov na slovenských univerzitách, ale napríklad aj usporadúvanie rozličných vedeckých konferencií či neutíchajúca publikačná činnosť profesionálnych, resp. amatérskych historikov. Cieľom prednášky je preto širokej verejnosti priblížiť dejinný vývoj uvedenej menšiny, a to predovšetkým na území dnešného východného Slovenska, ktoré bolo do roku 1918 integrálnou súčasťou uhorského štátu,“ uviedol prednášajúci Mgr. Martin Hajduk, PhD., kurátor histórie Baníckeho múzea v Rožňave.

Prednáška sa koná ako sprievodné podujatie k výstave o dejinách židovskej komunity na východnom Slovensku s názvom Tí, ktorí (ne)prežili, ktorá je otvorená pre verejnosť do 15. mája 2023 v Galérii na Námestí baníkov 25.

16.3. - 28.5.2023  

Nitrianska galéria, Nitra

Jana Farmanová — Memory

Kurátorka ↘ Barbora Kurek Geržová
Miesto konania ↘ Reprezentačné sály

Komentovaná prehliadka ↘ 16. 4. 2023 o 16:00
Za prítomnosti kurátorky Barbory Kurek Geržovej a autorky Jany Farmanovej.

Sprievodné podujatie ↘ 4. 5. 2023 o 18:00
Večer filmovej lásky a milovania s Petrom Konečným

Monografická výstava maliarky Jany Farmanovej je koncipovaná na základe opakujúcich sa tém a motívov prítomných v celej tvorbe, ku ktorým sa vracia v rôznych obdobiach a kontextoch, atmosférach či náladách. Na výstave sú prezentované maľby v širokom  časovom rozpätí od najstarších až po najaktuálnejšie.

Od konca 90. rokov 20. storočia, keď vstúpila na umeleckú scénu, sa venuje výhradne médiu maľby, predovšetkým figurálnej. Je bytostnou maliarkou, ktorej tvorba splýva s jej každodennosťou. Maľuje to, čo žije, ale žije aj to, čo existuje i mimo obrazového rámu. Venuje sa témam ženy a jej sveta. Reflektuje otázky lásky a medziľudských vzťahov, vrátane vzťahu matky a dcéry. Špecifické miesto patrí jej vzťahu k prírode, koreňom, domovu, identite. Zaujímajú ju premeny života, krehkosť bytia, pominuteľnosť. Tlmočí vlastné pozorovanie a vnímanie sveta, ktoré komentuje cez subjektívny pohľad, cez osobne prežitú skúsenosť či zmyslový zážitok, ktoré sa jej hlboko dotýkajú. Prostredníctvom sebapoznávania, sebauvedomenia, v kontakte so sebou, pomocou introspekcie, poznáva a reflektuje i okolitý svet. Prináša autentickosť, ktorá v sebe nesie silu a odvahu, ale aj zraniteľnosť a krehkosť zároveň.

Jej maliarske výpovede sú intímne, subjektívne a nabité silnými emóciami, ktoré vizualizuje do obrazových príbehov, akýchsi filmových políčok. Príbeh často naznačuje, nedopovedá, úplne neodkryje alebo ho ponechá otvorený. Zaznamenáva okamih, moment zo života, ktorý v maľbe na „chvíľu“ zastaví v čase podobne ako fotografia, ktorá je často maliarkinou skicou. Fascinuje ju film, literatúra, architektúra, tradičné archetypálne maliarske techniky, staré japonské umenie a jeho rýchly ťah štetca – gesto, ktoré vo svojej vizuálnej jednoduchosti, úspornosti vypovedá zložitosť a váhu celého sveta. To vystihuje i autorkin uvoľnený maliarsky rukopis, ktorému však predchádza proces premýšľavého skúmania vlastného prežívania.

Výstava Memory je koncipovaná do niekoľkých tematických častí rozdelených podľa motívov (detail rúk; nôh; ležiaceho tela; spiacich ľudí) a tém (medziľudské vzťahy; láska – srdce; príroda; morská – vodná krajina; výskok – dynamika pohybu). Špecifické miesto patrí novej maliarskej inštalácii, vytvorenej špeciálne pri príležitosti tejto výstavy, ktorou autorka reaguje na tragickú smrť dvoch mladých nevinných ľudí – Jána a Martiny. Jednotlivé miestnosti výstavy sú poprepájané, navzájom komunikujú a podporujú sa. Maliarkina tvorba sa tak stáva živým a neustále sa meniacim organizmom, nabitým emotívnosťou, ľudskosťou a človečinou.

Jana Farmanová (*1970, Nitra). V rokoch 1989 – 1996 študovala ateliér maľby (prof. Ján Berger) na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 2016 je odbornou asistentkou pre maliarske predmety na Katedre maľby Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Vystavuje na Slovensku i v zahraničí. V Nitrianskej galérii sa odprezentovala na prvej samostatnej výstave Nástup (1995) a niekoľkými ďalšími výstavnými projektami. Jej tvorba je zastúpená vo verejných i súkromných zbierkach. Žije a tvorí v Nitre.

16.3. - 31.3.2023  

Novohradské múzeum a galéria, Lučenec

Salón tvorby 2023

– regionálna postupová súťaž a výstava neprofesionálnej výtvarnej tvorby a fotografie členov OŠ pri Novohradskom osvetovom stredisku v Lučenci z okresov Lučenec a Poltár.

Hlavným cieľom súťaže je získavanie vedomostí, rozvíjanie zručností, vizuálnej gramotnosti a umeleckoodborný rast jednotlivcov prostredníctvom poznávania, realizácie a prezentácie výtvarnej a fotografickej tvorby. Základnými hodnotami súťaže sú ľudskosť, rôznorodosť a autentickosť Hlavný vyhlasovateľ a odborný garant: Národné osvetové centrum Bratislava Hlavný organizátor: Novohradské osvetové stredisko Lučenec

Spoluorganizátor: Novohradské múzeum a galéria Lučenec
Termín: 16. – 31. 3. 2023
https://nmg.sk/vystavy_cpt/salon-tvorby/

15.3. - 30.6.2023  

Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota

Život a dielo profesora Štefana Tóbika

15. marca 2023 (streda) sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea o 14:30 uskutoční vernisáž výstavy: „Život a dielo profesora Štefana Tóbika“.

Výstava prezentuje významnú osobnosť Gemera-Malohontu, jazykovedca, profesora Štefana Tóbika (1909 - 1969) a jeho 5-zväzkové dielo: Gemerské nárečia.
Výstavu pripravila profesorka Júlia Dudášová (Prešovská univerzita v Prešove).

Knižnica Gemersko-malohontského múzea pozýva v marci záujemcov a priateľov gemersko-malohontských nárečí a  regionálnej kultúry na dve podujatia. V rámci aktivity „Marec – mesiac knihy“ prostredníctvom nich predstaví významnú osobnosť Gemera-Malohontu, jazykovedca, profesora Štefana Tóbika a jeho 5-zväzkové dielo: Gemerské nárečia.

Profesor Štefan Tóbik (1909 - 1969), rodák z Hnúšte, najlepší znalec gemerských a malohontských nárečí,  patrí k zakladateľskej generácii slovenskej jazykovedy a dialektológie. Je zakladateľom a prvým vedúcim Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave so sídlom v Prešove (1952 - 1969), spoluzakladateľom Filozofickej fakulty Univerzity  Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach so sídlom v Prešove (1959).  Je autorom rozsiahleho päťdielneho dialektologického spisu s názvom Gemerské nárečia, ktorý však počas jeho života zostal len v rukopise. Rukopis z autorovej pozostalosti opravila, doplnila a na vydanie pripravila profesorka Júlia Dudášová z Prešovskej  univerzity v Prešove.  5-zväzkové dielo vyšlo tlačou  v rokoch 2018 – 2021 vo Vydavateľstve Prešovskej univerzity v Prešove. Prezentované vedecké dielo Štefana Tóbika zaplnilo prázdne miesto v univerzitných a akademických knižniciach a stalo sa mocnou inšpiráciou pre seriózny vedecký výskum v rámci slovakistiky, slavistiky a karpatistiky doma i v zahraničí.

15. marca 2023 (streda) sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 9:00 do 10:30 bude konať beseda: „Štefan Tóbik a gemerské nárečia“ s editorkou diela  profesorkou Júliou Dudášovou  z Prešovskej univerzity v Prešove a docentom Gabrielom Rožaiom z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Témou besedy bude aj význam slovenských nárečí pre výskum najstarších dejín slovenského jazyka. Beseda je určená pre žiakov a študentov základných a stredných škôl z Gemera-Malohontu, ale taktiež aj pre širokú verejnosť.

14.3. - 30.4.2023  

Mestské vlastivedné múzeum vo Fiľakove

História na plagáte, plagát v histórii

Hradné múzeum vo Fiľakove pozýva všetkých záujemcov na vernisáž výstavy s názvom „História na plagáte, plagát v histórii“, ktorá sa uskutoční 14. marca v Bebekovej veži. Expozícia  vznikla v spolupráci so SNM – Múzeom Slovenských národných rád, Myjava.

 Dejiny plagátu siahajú do 19. storočia, do obdobia secesie. Za otca moderného plagátu je považovaný Jules Chéret. Vlády využili plagát a techniku reklamy po prvý raz počas 1. svetovej vojny. Na začiatku 20. storočia psychológovia Walter Dill Scott a Gustave Le Bon verili, že masy sú citlivé na iracionálne pohnútky prostredníctvom podvedomia a na opakované príťažlivé heslá. Uvedomovali si, že davy môžu byť náchylné na zneužitie demagógmi, ale výhody efektívneho šírenia informácií prostredníctvom plagátov obavy rozptýlili.

Návštevníci uvidia plagáty a ilustrácie plagátov, ktoré sa v novodobej histórii používali na reklamné, mienkotvorné, protivojnové, ale aj propagandistické účely. Obrazový materiál bude doplnený sprievodnými textami. O hudobné pozadie vernisáže, začínajúcej o 16:00 hodine, sa tentokrát postarajú žiaci fiľakovskej a lučenskej umeleckej školy, ktorí sú zároveň deťmi zamestnancov HMF.

Od 15. marca očakáva hrad návštevníkov každý deň v týždni od 10:00 do 18:00. Aj na tento rok sú pripravené novinky, zaujímavé výstavy, kultúrno-vzdelávacie podujatia a tvorivé dielne, na ktoré sú všetci záujemcovia vítaní!

10.3. - 31.3.2023  

Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra

Cesta z kruhu

Pozývame na vernisáž výstavy Cesta z kruhu, ktorá sa uskutoční 10. marca 2023 o 17:00 v priestoroch Múzea slovenskej keramickej plastiky (Kukučínova 15, Modra).

8.3. - 31.3.2023  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Naša a svetová Klára Jarunková

Výstava slovenskej novinárky, prozaičky a autorky literatúry pre deti a mládež.
V priestoroch IVC na 1. poschodí ŠVK.
Prehliadka výstavy je len na objednanie.

Výstava k 100. výročiu narodenia najprekladanejšej slovenskej autorky kníh pre deti a mládež bude sprístupnená od 8. 3. 2023 do 31. 3. 2023v priestoroch IVC na 1. poschodí ŠVK. Prehliadka výstavy je len na objednanie.

Výstava Naša a svetová Klára Jarunková predstavuje návštevníkom osobnosť a literárne dielo našej najúspešnejšej autorky, s výberom prekladov do rôznych jazykov, ako aj ilustrácie k jej knihám od známych slovenských umelcov – Miroslava Cipára, Dušana Kállaya, Kamily Štanclovej a dcéry Daniely Zacharovej. Výstavu dopĺňajú rodinné fotografie, diplomy a ocenenia tvorby Kláry Jarunkovej, ako aj jej osobné predmety, také dôležité k písaniu: nezabudnuteľné okuliare, zápisník a ceruzka.

Naša

Prozaička, publicistka a najprekladanejšia slovenská autorka literatúry pre deti a mládež. Narodila sa 28. apríla 1922 v Červenej Skale na Horehroní. Pracovala ako učiteľka v Korytárkach, na bratislavskom magistráte, v Československom rozhlase a 30 rokov ako redaktorka humoristického časopisu Roháč. S manželom Tichomírom vychovali dcéru, akademickú maliarku Danu Zacharovú, ktorá mnohé mamine knihy ilustrovala. Spisovateľka zomrela 11. júla 2005 v Bratislave. V rodnom dome v Červenej Skale sprístupnili jej pamätnú izbu.

Klára Jarunková debutovala v roku 1960 knižkou Hrdinský zápisník. Využívala v ňom (a aj v ďalších knihách) rozprávanie v prvej osobe, čo bolo  v tom čase v literatúre pre deti a mládež novátorské. Jej príbehy, hoci nie vždy idylicky šťastné, sú plné jemného humoru, láskavosti a nechýba im optimizmus. Autorka nemoralizuje, umožňuje detskému hrdinovi byť sebou samým a cez detské vnímanie vykresľuje život aj svet dospelých so všetkými jeho kladnými i zápornými stránkami. Napísala 22 kníh. Za mimoriadne zásluhy o rozvoj slovenskej kultúry získala Pribinov kríž 1. triedy a Rad Ľudovíta Štúra 1. triedy, Cenu Fraňa Kráľa za tvorbu pre deti a mládež a Plaketu Ľudmily Podjavorinskej za šírenie slovenskej literatúry pre deti a mládež v zahraničí.

Svetová

Na knihách Kláry Jarunkovej odrastali celé generácie detí nielen u nás, ale aj v zahraničí. Jej diela vyšli v 32 jazykoch v Európe i vo svete, spolu v 216 vydaniach. Okrem svetových jazykov boli preložené napríklad aj do japončiny, faerčiny, kirgizštiny, tadžičtiny, dánčiny, fínčiny a turečtiny.

Román Jediná a Brat mlčanlivého Vlka sa vďaka početným prekladom stali súčasťou zlatého fondu svetovej literatúry pre deti a mládež. Jediná bola bestsellerom v USA, vyšla aj vo Veľkej Británii a v Austrálii. Jarunková je nositeľkou národnej nemeckej Deutscher Jugendbuch a talianskej Premio nazionale Italiano Bancarellino. Získala európsku cenu Premio Europeo Citta di Caorla a bola zapísaná na medzinárodnú Čestnú listinu Ceny H. Ch. Andersena. Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska ju navrhla na udelenie Nobelovej ceny za literatúru. Československá sekcia IBBY na Cenu H. Ch. Andersena.

Výstavu pripravili: BIBIANA, Centrum detskej literatúry, čítania a SK IBBY v spolupráci s Mestskou knižnicou mesta Piešťany. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

6.3. - 22.12.2023  

Banícke múzeum v Rožňave

Alfa a omega – život vlčej svorky

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v nadchádzajúcom období jarných prázdnin pre školákov a rodiny s deťmi zaujímavú vzdelávaciu aktivitu s názvom Alfa a omega – život vlčej svorky.

Podujatie bude zamerané na prednášku s názvom Alfa a omega – život vlčej svorky,  v rámci ktorej múzejná pedagogička Mgr. Brigita Nagyová predstaví školákom Vlka dravého, ako živočícha, prirodzeného predátora, ktorý má svoje nezastupiteľné miesto v prírode a zaslúži si našu pozornosť a ochranu. Vzdelávanie doplní krížovka a kvíz na tému - ,,Aký si znalec vlkov?“ Pre účastníkov aktivity budú pripravené omaľovánky a puzzle s vlčou tematikou. Spestrením podujatia je aj možnosť vyrobiť si vlastný odznak s vlkom.

Záujem zúčastniť sa na podujatí je potrebné nahlásiť vopred, keďže počet účastníkov je limitovaný. Cieľová skupina vzdelávacej aktivity sú žiaci materských, základných a stredných škôl, a taktiež rodiny s deťmi.

Časový rozsah aktivity: 45 – 90 min. (po dohode) v čase od 8:00 do 14:00.

Trvanie aktivity: od 6.3.2023 do 10.3.2023.

Cena vzdelávacej aktivity sú 2 eurá na účastníka.

Miesto konania: Banícke múzeum v Rožňave – Zážitkové centrum Sentinel, Šafárikova 43, 048 01 Rožňava.

2.3. - 4.6.2023  

Východoslovenské múzeum, Košice

Nomádi Európy

Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Považské múzeum pozývajú na výstavu o drotárstve – slovenskom ľudovom zamestnaní, ktoré je zapísané do reprezentatívnych zoznamov národného a svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Výstava Nomádi Európy prináša neuveriteľný príbeh odriekania, odhodlania, odvahy, šikovnosti a vynaliezavosti jednoduchých roľníkov z najchudobnejších horských regiónov severozápadného Slovenska a Spiša. Títo roľníci obohatili svetovú materiálnu kultúru o nový typ praktických predmetov každodennej potreby a drôt povýšili na klasický remeselný a výtvarný materiál.

Prostredníctvom dobových fotografií a nevšedných starožitných drôtených či plechových výrobkov približuje históriu i materiálne prejavy pôvodného remesla od jeho vandrovných počiatkov až po továrenskú výrobu a úspešné pôsobenie slovenských drotárov v cudzine. Dokumentuje remeselný fortieľ, ktorý ich preslávil po celom svete a tiež unikátnu technológiu, ktorou drôt spracovávali bez použitia spájkovaných či zváraných spojov. Na druhej strane, prostredníctvom pozoruhodných  originálnych prác súčasných drotárskych majstrov – umeleckých remeselníkov a výtvarníkov – naznačuje transformáciu tradičného drotárskeho remesla do moderných umeleckých podôb. Návštevníkom tak ponúka výnimočný zážitok z prehliadky  neobyčajných drôtených výtvarných diel.

Považské múzeum sa tematike venuje od svojho vzniku v roku 1942 a v odbore drotárstva má celosvetovú špecializáciu. Skúma históriu i súčasné prejavy remesla na celom území republiky, aj za jej hranicami a spravuje najväčšiu drotársku zbierku na svete, ktoré obsahuje viac ako 7000 kusov muzeálií. Výstava bude v Košiciach doplnená o viaceré zaujímavé a hodnotné predmety zo zbierkového fondu Východoslovenského múzea v Košiciach.

Výstavu Nomádi Európy slávnostne otvoríme 2. marca 2023 o 16:30 v Historickej účelovej budove a verejnosti bude prístupná do 4. júna.

25.2. - 9.4.2023  

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Koldo Chamorro. El Santo Christo Ibérico

Koldo Chamorro (1949, Vitoria-Gasteiz, Španielsko – 2009, Pamplona-Iruña, Španielsko) je významnou osobnosťou dejín španielskej fotografie poslednej štvrtiny 20. storočia. Doménou jeho tvorby bola fotografická reportáž ako najkomplexnejší, najriskantnejší a najrelevantnejší spôsob rozprávania o živote človeka. V priebehu svojej viac ako štyridsaťročnej profesionálnej kariéry sa Koldo Chamorro v nespočetných dielach zaoberal problematikou spoločenských štruktúr, náboženstva, ľudových slávností, býčích zápasov, ľudského tela, sexu... 

Detstvo a dospievanie Chamorro prežil v španielskej kolónii Rovníková Guinea. Ako samouk v oblasti fotografie patril do avantgardnej fotografickej skupiny Alabern (Barcelona) a Minority Photographers v New Yorku. Od 70. rokov, spolu s ďalšími fotografmi svojej generácie, dokumentoval Španielsko počas posledných rokov Francovej diktatúry. Posolstvo jeho fotografií nemožno plne uchopiť po prvom zhliadnutí. Nastoľuje totiž otázky, vyvádza nás z miery i znepokojuje. Ide o malé labyrinty, kde je akákoľvek cesta možná, kde vládne nejednoznačnosť a hra, kde je veľa otázok a málo odpovedí a kde – ako sám autor cituje z knihy Tao-Te-ťing – „viditeľné vytvára formu, ale neviditeľné jej dáva hodnotu“.

Chamorro bol rozprávačom príbehov. Zvedavý, empatický, nepredvídateľný, neľútostný kritik, skúmavý, veľkorysý, húževnatý, vášnivý, pedantný, nekonformný, zhovorčivý, živý, dynamický, náročný ale aj veľmi láskavý. Ako fotograf si slobodne lietal aj v časoch, keď sa ťažoby, ktoré spútavali krajinu, zdali byť večné. Jeho zložitý pohľad na svet hovorí o nás samých. Koldo Chamorro začal v roku 1974 práce na rozsiahlom monografickom projekte El Santo Christo Ibérico, ktorého cieľom bola vizuálna úvaha o rôznych aspektoch liturgických a náboženských zvykov na Pyrenejskom polostrove, ako aj o prítomnosti kresťanského kríža v spoločenskom prostredí.

Koldo Chamorro v posledných rokoch Francovho režimu pochopil, že istým náboženským prejavom, ľudovým slávnostiam a rituálom hrozí zánik z dôvodu zabudnutia počas agónie obdobia diktatúry, ako aj pod vplyvom nových technológií a nadchádzajúcej globalizácie. Nesnažil sa však o fotografické uchovanie tohto zdanlivo odumierajúceho dedičstva, ale skôr o hlbokú sociálnu analýzu, kde by prostredníctvom osobného a nezameniteľného rukopisu ukázal rozpory Španielska zaťaženého zaostalosťou a tmárstvom a zároveň poháňaného smerom k modernosti.

Výstavný projekt El Santo Christo Ibérico, symbolicky usporiadaný podľa jednotlivých zastavení krížovej cesty, ktoré predstavujú rytmus starobylej naratívnej štruktúry, autor dokončil pri príležitosti katolíckeho jubilea v roku 2000.

23.2. - 8.4.2023  

Horehronské múzeum, Brezno

Nespútané živly – oheň, zem, voda vzduch

Environmentálna výstava s názvom NESPÚTANÉ ŽIVLY je zapožičaná zo Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Prostredníctvom 12 panelov predstavuje základné prírodné javy, ktoré od vzniku planéty Zem zásadnou mierou ovplyvňujú život na planéte.

Pri počiatku vzniku našej planéty približne pred 4,6 miliardami rokov bola Zem len veľkou žeravou guľou, teda OHŇOM. Postupným chladnutím začal jej povrch tuhnúť a objavila sa pevná ZEM. Z unikajúcich plynov vznikala atmosféra teda VZDUCH a kondenzáciou pár napokon vznikla VODA. Iba vďaka rovnováhe všetkých živlov sa mohol vyvinúť život na našej planéte do takej formy, ako ho poznáme dnes. Výstava sa zameriava na vysvetlenie týchto štyroch prírodných živlov, ktoré „vytvárajú všetko, čo tvorí Zem“. Zároveň poukazuje na niektoré dlhodobé ľudské činnosti na planéte, ktoré vyústili do globálnych problémov životného prostredia. Výstavu pútavo dotváranú trojrozmerné modely sopky, zemegule, stupňov atmosféry či kolobehu vody. Komplexnosť informácií dopĺňa edukatívny pracovný list a tvorivé dielne.

23.2. - 27.4.2023  

Kaštieľ Stropkov

Skameneliny

Na výstave budú prezentované skamenelé odtlačky rastlín , amonity, lastúrniky, skamenelé odtlačky rýb, kosti a zuby z mamuta.

23.2. - 13.5.2023  

Turčianska galéria v Martine

Jozef Vongrej: Krajina detstva

Kurátorka: Jarmila Kováčová

Jozef Vongrej: Krajina detstva, retrospektívna výstava v Turčianskej galérii v Martine venovaná autorovým nedožitým 90-tinám

Krajiny sú. O túto požiadaj
iba vo sne. A nestúp nohou, padneš.
...
Tu kameň nie je kameň,
je myšlienka. Tak postoj.

A potom choď a ži.

/Milan Rúfus: Krajina detstva, úryvok z básne/

Prieniky

Prečo Jozef Vongrej a Milan Rúfus?... Oboch majstrov totiž spájal nielen kumšt, ktorým nesporne vládli, ale i hlboký vzťah k spoločnému rodisku na Liptove. Závažná Poruba predstavovala pre výnimočné osobnosti návraty ku svojim koreňom, stelesnenými rodičmi, priateľmi, susedmi, jednoducho spolurodákmi. Bola obom studnicou permanentnej inšpirácie a výzvou pre hľadanie nových tvorivých výziev. Krajina detstva bola nielen návratom do čias, kedy sa formoval ich názor na svet a svoje miesto v ňom, ale jej genius loci natrvalo poznamenal ich kultúrnu či dokonca duchovnú identitu. S náruživosťou vlastnou jednému i druhému, zaznamenávali krásu i trvalé hodnoty dôverne známeho prostredia, ktoré obsadili „krajinu ich srdca“, lebo odtiaľ pramenila energia tvoriť. Jozef Vongrej „prerozprával štetcom“ obraz, ktorý Milan Rúfus „namaľoval slovom“ a platí to i naopak.

„Liptov, môj milený podtatranský kvet“

26. marca uplynie 90 rokov, kedy sa narodil Jozef Vongrej, talentovaný výtvarný  umelec a pedagóg. Jeho profesionálny život sprevádzal elán vital spojený so systematickou, dlhoročnou prácou invenčného a váženého pedagóga, ktorý problematike umeleckého vzdelávania detí a mládeže zasvätil tri desaťročia, prakticky až do svojho predčasného odchodu. Ako výtvarný umelec čerpal z námetov, ktoré nachádzal v prostredí rodnej obce a prírodných scenérií kraja, jeho „mileného, podtatranského kvetu“, krajiny detstva i dospelosti, kam sa vracal nadýchnuť sa a načerpať nielen hľadanú duševnú rovnováhu, ale rovnako novú silu a tvorivé podnety, ktoré pretavil do stoviek kresbových štúdií a  malieb zaznamenávajúcich premeny krajiny z okolia Závažnej Poruby, ale i dobových pohľadov na architektúru dreveníc a zákutí obce tak, ako šiel čas.

„Obraz je stopa toho, čo prešlo cez autora“

Maliarska tvorba Jozefa Vongreja je príznačná hľadaním vlastnej  imaginácie uzavretej  do dynamického, expresívneho formoslovia, s odkazom na klasikov slovenskej výtvarnej moderny, ktorý ho predchádzali /Ľ. Fulla, M.A. Bazovský, M. Benka a ďalší/ a povojnovej  moderny reprezentovanej Skupinou Mikuláša Galandu. Ranú tvorbu Jozefa Vongreja formoval realistický rukopis, neskôr, zvlášť v uvoľnených 60. rokoch 20. storočia sa jeho kresliarska i maliarska tvorba sústredila na experimentovanie s moderným výrazivom, ktoré vyústilo do vzniku kaligraficky tvarovaných, ale i farebných geometrizujúcich kompozícií  prírodných scenérií či ženských figúr. V uvedenom období vznikali  kresby a maliarske plátna inšpirované malebným prírodným prostredím milovaného Liptova so zákutiami či výhľadmi na bezprostredné okolie Závažnej Poruby i samotnej obce. Pozornosť si zaslúžia kresby so snovými námetmi vzdialene pripomínajúcimi poetiku nadrealizmu. Iná poloha jeho štylizovaných malieb je pokusom o kompozičné vrstvenie jednotlivých naratívnych plánov obrazu s odkazom na ľudovú ornamentálnu maľbu, ktorú tvoria znaky a symboly inšpirované slovenskou ľudovou ikonografiou. Podobné symboly sa objavujú i v jeho grafickej úžitkovej tvorbe, ktorej venoval  celý čas systematickú pozornosť, zvlášť „pé efká“, pozvánky, návrhy plagátov a ocenení. Výstava predstaví aj úsilie maliara o zachytenie farebného koloritu liptovskej prírody v rôznych ročných obdobiach a tvorby atmosféry jej krásy vytvorených technikou pastelu a akvarelu, ku ktorým sa Jozef Vongrej vracal aj v 80. rokoch 20. storočia.

Výstava zachytáva nielen procesy tvorivého hľadania umelca, ale upozorňuje na jeho celoživotné úsilie výtvarného pedagóga a otca myšlienky detských výtvarných projektov, ktoré prežili i svojho zakladateľa.

„V deťoch je strom, v deťoch je kvet, detstvo, to je túžba zostať večne mladý“

Život výtvarného pedagóga je spätý s mestom Martin a ľudovou umeleckou školou v tomto meste. Je faktom, že v r. 1959 zakladal výtvarnú školu a od r. 1960 až do svojej predčasnej smrti bol riaditeľom Ľudovej školy umenia. Bol nadšeným propagátorom a iniciátorom medzinárodne akceptovanej súťažnej prehliadky a výstavy detskej výtvarnej tvorivosti Bienále fantázie pre deti od 4 do 15, neskôr 17 rokov. Kresba na ceste a čiastočne i Bienále fantázie boli outdoorovými akciami v centre mesta v čase, kedy podobné podujatia ukrývali prevažne kamenné múry vzdelávacích inštitúcií. Dôkazom dlhoročného úspechu Bienále fantázie bolo systematické úsilie o jeho progres, zo strany Turčianskej galérie v Martine po predčasnom odchode Jozefa Vongreja (1988). Výstava si pripomína vznik a vývoj Bienále fantázie prostredníctvom archívnych dokumentov z pozostalosti Jozefa Vongreja a videozáznamov a fotografií z produkcie Turčianskej galérie od začiatkov  BF (1969) až do druhej dekády 21. storočia.

Komentovaná prehliadka výstavy Jozef Vongrej - Krajina detstva s Jarmilou Kováčovou
5.4.2023, 17:00

17.2. - 21.5.2023  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Kristína Rambousek – Herbár imaginácií

Kurátorka: Dagmar Adamusová

Kristína Rambousek sa vo svojej tvorbe, pevne naviazanej na teritórium, v ktorom žije, zaoberá vzťahom medzi krajinou a ľudskou podstatou. Už počas štúdia na Akadémii umení v Banskej Bystrici, ktoré ukončila v minulom roku, začala v maľbe osobitým spôsobom tematizovať rodinnú bylinkársku tradíciu a hodnoty odovzdávané v ženskej rodovej línii. Experimentuje s prírodnými pigmentmi, ktoré získava z miestnych rastlín a vlastnoručne z nich vyrába prírodné tuše. Tie potom akvarelovým spôsobom nanáša na papier alebo maliarske plátno. Ich vzájomným prelínaním vzniká  príťažlivý koktail farieb, ktoré komunikujú autorkine vizuálne podnety, myšlienky a emócie. Samotný proces výroby prírodných tušov vrátane zberu rastlín, považuje Kristína Rambousek za rituálnu súčasť svojej tvorby. Poznatky, sprostredkované starou mamou, ktorá bola bylinkárkou, neformovali len jej záujem o rastliny, ale aj vzťah k prírode, krajine a ekológii. Do svojich obrazov prenáša vnímavosť voči životnému prostrediu a akcentuje vlastnú ženskú emocionálnu povahu.

Odkazy na osobnú pamäť a rodovú identitu sú prítomné aj v najpočetnejšie zastúpenej sérii Materina duša. Autorka farebnou stopou rastlinných výťažkov vykresľuje ženské torzá a premieta do svojich diel mágiu a tajomnosť bylinných rituálov, ktoré sa spájajú s jej spomienkami na detstvo. Zároveň je v nich zakódovaný cyklický kolobeh prírody, ktorú stotožňuje so ženskou bytosťou.

V cykle Herbár imaginácií, podľa ktorého je výstava pomenovaná, autorka archivuje vnemy a pocity zozbierané v prírode spolu s liečivými bylinami, podobne ako botanik zakladá rastliny do herbára. Krajina, abstrahovaná z ich esencie, prerastá do koloristicky bohatých imaginatívnych obrazov maliarkinho vnútorného mikrosveta. Popri reflexii krajiny a väzby k miestu svojho pôvodu, kontemplatívnym spôsobom prehodnocuje potrebu harmonickej koexistencie človeka a prírody.

V cykle Časozberné telo zobrazuje detaily ľudského tela - materské znamienka, pigmentové škvrny, vrásky a prebiehajúce biologické deje, vrátane starnutia. Zameriava sa na zdôraznenie vizuality ukrytej v detaile a poukazuje tiež na procesy vzniku, transformácie a zániku, ktoré platia rovnako pre ľudský aj rastlinný organizmus. Nestálosť akvarelovej techniky je tak ideovo previazaná s plynutím času a témou vanitas.

Fluidný charakter maľby a stieranie hranice medzi konkrétnym a abstraktným sú prítomné aj v ďalšej sérii, ktorá vznikla počas rezidencie na sympóziu Prameň (pô)vodu v kúpeľoch Sliač. Spontánny spôsob práce s farbou, v ktorom sa prejavuje autorkin temperament, možno prirovnať k živelnosti vody, obsiahnutej v akvarelovej technike, a zároveň v ňom vidieť katarzný spôsob návratu k svojej prirodzenej podstate.

Experimentovanie s prírodnými tušmi rozšírilo maliarsku tvorbu Kristíny Rambousek o ďalší rozmer – procesuálnosť, založenú na nestálosti pigmentov. Tá spôsobuje, že niektoré z nich vplyvom svetla po čase menia svoju farebnosť a dielo tak nadobúda nové podoby, prekvapivé i pre samotnú autorku.

Kristína Rambousek
(* 1996 Trstená)

V rokoch 2016 – 2022 študovala na Akadémii umení v Banskej Bystrici (Ateliér kresby a klasických maliarskych disciplín - prof. Ľudovít Hološka, akad. mal.; Ateliér STARTUP - doc. Mgr. Art. Ján Triaška, ArtD.) V roku 2019 absolvovala v rámci programu Erasmus+ štúdijný pobyt na Miguel Hernandez University of Elche v Španielsku. V roku 2021 sa stala finalistkou súťaže Maľba – Cena Nadácie VÚB. Prvú samostatnú výstavu mala v Topoľčanoch (2022, Dúš(k)a materina, Galéria Topoľčany) a participovala tiež na niekoľkých kolektívnych výstavách. Jej maliarska tvorba je zastúpená v zbierke Galérie Nedbalka v Bratislave. Žije a pracuje v Dolnom Kubíne.

17.2. - 2.4.2023  

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Peter Decheť – Roman Ďurček: neMOC

Výstava tematickej maliarskej tvorby absolventov Otvoreného ateliéru maľby doc. Rastislava Podobu a Ateliéru klasických maliarskych disciplín prof. Ľudovíta Hološku na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Kurátor: Filip Krutek

Po spoločnom výstavnom projekte s názvom MOCNÍ z roku 2021 prichádzajú Peter Decheť a Roman Ďurček s voľným pokračovaním a prepracovaním témy moci, vládnutia a skúmania vzťahu predstaviteľov moci voči zvyšku spoločnosti. Názov výstavného projektu v priestoroch Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici neMOC súvisí s odklonom kurzu témy od reflexie inštitucionálnej moci smerom k osobnej výpovedi. Tá sa zameriava na povahu individuálnej moci nad sebou samým po tom, čo naše každodenné prežívanie zmenila globálna kríza na začiatku roku 2019.

Tá priniesla do bežného prežívania nový rozmer – zintenzívnenie pocitu vlastnej pominuteľnosti a nestálosti. Predzvesť konca má v sebe niečo očistné. Vízia vlastného konca v ľuďoch vyvoláva pocit absolútnej pokory a odovzdanosti. Vo filme Melanchólia od dánskeho režiséra Larsa Von Triera sú hostia svadobnej oslavy svedkami úkazu, počas ktorého sa planéta (vesmírne teleso) približuje k Zemi a hrozí jej zánik. V tomto bode je zbytočný akýkoľvek spoločenský nános, nie je potrebná akákoľvek maska, hra, či póza. Jediné, čo zostáva je autentické jadro človeka, snáď jeho čistá esencia – negatívna, alebo pozitívna. Snáď len melanchólia (zo) života. Ide o moment, v ktorom ľudský jedinec stráca nad sebou racionálnu kontrolu. Chová sa pudovo, nad svojimi činmi a myšlienkami už nemá absolútnu moc – zostáva iba roztrieštený mentálny záznam vlastnej integrity, časozberná mapa, v ktorej sa jednotlivé vrstvy prelínajú, pričom chronológia, či postupnosť už nezohrávajú svoju pôvodnú úlohu.

S rovnomenným plátnom sa na výstave prezentuje aj Peter Decheť (Melanchólia, 2023). Fragment architektonického motívu panoptikonu ako ideálnej stavby určenej na dozor a kontrolu nad uzavretou skupinou ľudí je zredukovaný do fluidnej, takmer nečitateľnej formy. Pripomína vesmírne teleso zachytené v momente dopadu na zemský povrch. Fragment autokratickej formy architektúry panoptikonu deštruuje unifikovanú panelovú zástavbu. Je to výpoveď o tom, že cudzia predstava o tom ako má vyzerať moc rozmetáva náš koncept komfortnej zóny v teple panelového bytu? Alebo iba o tom, že akákoľvek forma riadenej moci je zhubná?

Séria malieb Romana Ďurčeka uvažuje nad povahou a stratou personálnej moci odlišným spôsobom. Ťažiskovou je séria malieb s názvom Reimaginácia (2022). Ide o “kolaborácie“ návštevníkov galérie s autorom. Procesuálne diela vznikli na podklade rôznorodých kresieb, čmáraníc a nápisov participantov, do ktorých autor vstupoval otláčaním starých hrdzavých predmetov, či rôznymi druhmi pigmentu a oxidáciou. Výsledná kompozícia definuje samostatnú mentálnu mapu zakonzervovaných osobných zážitkov a pocitov ako priama, takmer reportážna reflexia zo strany participantov (návštevníkov galérie vyzvaných k zásahu do plátna). Vznikol tak hutný vizuálny záznam plný explicitných, ale aj menej čitateľných odkazov na pop-kultúru (fragment pokémonov), sociálno-politické reálie (elektráreň Mochovce), alebo len intuitívny záznam emócii v podobe odtlačkov rúk, či detských kresieb. V dialógu so štylizovanými a heroizovanými figurálnymi kompozíciami, či odkazmi ku klasickému umeniu, ktoré autor postprodukčne doplnil, fungujú časozberné kresby návštevníkov ako výtvarná jazyková hra bez explicitnej vnútornej logiky, pri ktorej nie je jasné, kto pravidlá hry udáva – autor, alebo participant?

Toto nie je výstava o moci. Toto je výstava o strate (hľadaní?) individuálnej moci. Vzájomný dialóg medzi obomi autormi nie je založený na formálnej podobnosti, ale skôr na vzájomnom rozpore. Obaja predstavujú odlišný maliarsky prístup – Decheť pracuje s mierkou architektúry, ktorú transformuje do ľudskej mierky postavou nositeľa vlády/moci zbaveného individuálnych čŕt. Ten je v pozícii unifikovaného arogantného trpaslíka, jeho forma sa vlastnou repetíciou stáva vykastrovaná a zameniteľná, sublimuje do architektonickej schémy – podobne ako sa problémy jednotlivca generalizujú do schémy celospoločenského problému. Ďurček si naopak kladie otázku do akej miery má autor moc nad vlastnou tvorbou a myšlienkami. Do akej miery determinujú očakávania spoločnosti naše vlastné počínanie a či má zmysel bojovať o vlastný názor. Nie je niekedy lepšie poddať sa a o vlastný názor prísť ? Existuje vôbec ešte autentický individuálny názor, alebo sa okolitý svet scvrkáva do spleti kompromisov a kompilátov cudzích názorov? A nie je táto interpretačná rovina iba prejavom moci kurátora nad návštevníkmi?

Pozývame vás na komentovanú prehliadku výstavy neMOC.
Výstavou vás prevedie riaditeľ galérie Roman Popelár a tiež autori Peter Decheť a Roman Ďurček.
2.4. (nedeľa) 2023 o 15:00

 

17.2. - 28.4.2023  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

V tej Prievidzi...

Ako ďalší príspevok k tohtoročným významným výročiam mesta Prievidza sa Hornonitrianske múzeum v Prievidzi rozhodlo zreprízovať panelovú výstavu o hlavnom prievidzskom námestí a jeho obyvateľoch v premenách 20. storočia.

Novinkou je bonus v podobe dvojíc zhodných dobových a súčasných záberov námestia,  ktoré názorne ukazujú odlišnosť dneška od minulosti. Autorom všetkých súčasných  fotopohľadov je múzejný fotograf Mgr. art. Norbert Bíreš.

Možnosť nahliadnuť do minulosti srdca Prievidze budú mať návštevníci Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi v jeho priestoroch na Košovskej ceste 9.

17.2. - 29.4.2023  

Múzeum mincí a medailí v Kremnici

Veronika Bílková - Ilustrácia a maľba

Termín vernisáže: 17. 2. 2023 o 16:00
Miesto konania: NBS – Múzeum mincí a medailí, galéria

Veronika Bílková, maliarka a ilustrátorka, študovala odbor Ilustrácia a grafika na Fakulte dizajnu a umenia na Západočeskej univerzite v Plzni. Už od detstva sa venuje hudbe, ktorá je v jej výtvarnej tvorbe najväčšou inšpiráciou. Štúdium v roku 2019 ukončila diplomovou prácou - didaktickou non-fiction knihou Ludwig van Beethoven. Kniha bola v roku 2020 vydaná vo vydavateľstve Verzone, bola nominovaná na Zlatú stuhu ako výtvarný počin a zaradená do katalógu Najlepšie knihy deťom 2020. V roku 2021 reprezentovala českú ilustráciu na medzinárodnom Bienále ilustrácií v Bratislave, kde získala Čestné uznanie za vydavateľský počin. Žije v Litomyšli, kde posledné dva roky písala a ilustrovala knihu o Bedřichovi Smetanovi. Kniha pokračuje vo voľnom edičnom pokračovaní o hudobných skladateľoch a vyšla v decembri minulého roku. Autorka maľuje aj obrazy v plenéri a tiež sa venuje vedeniu súkromných výtvarných kurzov ilustrácie a maľby pre dospelých.

Výstavnú sezónu v roku 2023 zahajuje NBS - Múzeum mincí a medailí vo svojich galerijných priestoroch výstavou Veronika Bílková: ILUSTRÁCIA a MAĽBA.

Doteraz ešte nemali priaznivci výtvarného umenia, ale aj široká verejnosť na Slovensku príležitosť uvidieť tvorbu Veroniky Bílkovej. Svoje diela vystaví prvýkrát na Slovensku výnimočne na výstave v Kremnici.

Hlavnou časťou výstavy sú originály ilustrácií ku knihám Ludwig van Beethoven a Bedřich Smetana. Kniha o Beethovenovi zasväcuje čitateľa do najpodstatnejších udalostí jeho života, do základov hudobnej teórie a popisuje skladateľov vzťah k českému prostrediu, ktoré mu bolo veľkou inšpiráciou v niekoľkých jeho slávnych dielach. V druhej Knihe o Smetanovi sa autorka naopak rozhodla zamerať na omnoho náročnejšiu hudobnú formu – operu. Tak obsiahlu tému chcela vysvetliť mladému čitateľovi zrozumiteľne, ale zároveň chcela vyzdvihnúť najzásadnejšie a najzaujímavejšie fakty o Smetanovom opernom diele.
Výpravnú funkciou obidvoch kníh má predovšetkým ich obrazová časť. Pre svoje ilustrácie i obrazy využíva autorka najčastejšie techniku maľby špachtľou, ktorá umožňuje nanášať väčšie množstvo farby a docieli tak dynamické tvary a reliéfny efekt všetkých motívov.

Forma ilustrácií v knihe o Smetanovi nasleduje hlavné skladateľove hudobné výrazové prostriedky. Smetana sa snažil svojou hudbou dovysvetľovať a obohacovať text libreta a autorka sa rozhodla ponechať tuto úlohu maľbe. Kapitoly sú vždy tematicky, kompozične a farebne prepojené, aby pôsobili jednotne, rovnako ako nechal Smetana svoju hudbu vždy nerušene plynúť od predohry až do konca opery. V grafickej úprave knihy autorka technicky a kompozične vychádzala zo Smetanových skíc, partitúr a pôvodných plagátov k premiéram opier.

Výstava okrem ilustrácií predstavuje tiež niekoľko autorkiných obrazov. Je to ukážka z najnovších obrazov z Litomyšle, ktoré maľovala v auguste minulého roku. Tieto maľby boli jej oddychom v priebehu práce na knihe o Smetanovi, ktorý sa v Litomyšli narodil.

16.2. - 2.7.2023  

Východoslovenské múzeum, Košice

Havrany a ich príbuzní

Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja otvorí v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom výstavu Havrany a ich príbuzní.

Výstava predstaví krkavcovité vtáky žijúce na území Slovenska, ich život, inteligenciu, miesto v prírode, vzťah s človekom, či mýty a legendy, ktoré ich obklopujú.

Krkavcovité vtáky sú naše najväčšie spevavce. Niektoré druhy sú sfarbené do čierna, mnohé sú pestrofarebné a ich spoločným znakom je silný zobák. Do čeľade krkavcovitých patrí približne 120 vtáčích druhov, z nich na Slovensku hniezdi osem. Vtáky tejto čeľade patria k najinteligentnejším vtákom a živočíchom vôbec. Pomer hmotnosti mozgu k hmotnosti tela je u nich veľmi vysoký, porovnateľný s primátmi a veľrybami.

Výstava Havrany a ich príbuzní prináša prostredníctvom fotografií a dermoplastických preparátov fakty a zaujímavosti zo života týchto prehliadaných vtáčích druhov. Výstavu dotvárajú interaktívne hry a návštevníci budú mať možnosť vyskúšať si sedenie v havraňom hniezde.

Autorkou výstavy je RNDr. Monika Gálffyová, biologička z Gemersko-malohontského múzea. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Výstava bude pre verejnosť sprístupnená 16. februára 2023 (štvrtok) popoludní v Historickej účelovej budove a potrvá do 2. júla 2023. K výstave je pripravený cyklus prednášok a rozšíreného výkladu k vstave pre školské skupiny aj verejnosť, o ktorom budeme bližšie informovať na našom webe aj sociálnych sieťach.

15.2. - 30.4.2023  

Považské múzeum v Žiline

Na dvoch kolesách

V kaplnke Budatínskeho hradu bude od polovice februára unikátna výstava modelov bicyklov. Jej autorom je Žilinčan Ján Trulík, ktorý na začiatku 90. rokov 20. storočia založil firmu venujúcu sa výrobe invalidných vozíkov, vrátane elektrických. V tom čase to bola novinka na trhu a zákazky ho priviedli na mnohé miesta po celom svete. Tu sa prejavila jeho druhá vášeň: zberateľstvo modelov bicyklov. Z každého štátu si priniesol nejaký model a dnes jeho zbierka obsahuje 126 kusov. Dokonca sa dostala aj do slovenskej Guinnessovej knihy rekordov. Modely nemajú konkrétnu mierku, sú dielom rôznych výrobcov – od firiem až po domorodcov v kubánskom pralese. Každý z nich skrýva originálny príbeh, niektoré sú doslova umeleckými dielami a predstavami ich autorov.

História bicykla ako dopravného prostriedku je vcelku zaujímavá. „Prvý drevený bicykel bez pedálov skonštruoval Carl von Drais v Nemecku začiatkom 19. storočia a jeden jeho výrobok používal aj slovenský básnik Ján Kolár, ktorý tam študoval. Potom nastala éra kostitrasov a bicyklov s veľkým a malým kolesom. Na Slovensku sa v 19. storočí snažili pre bicykel zaviesť názov rýchlonôžka. Po vynáleze reťaze a pneumatiky sa koncom storočia začali vyrábať takzvané bezpečníky, v podstate dnešné typy bicyklov. Tie sa potom  rozšírili po celom svete a vývojom prešli ako materiály, z ktorých sú vyrobené, tak aj ich tvar a dizajn,“ priblížil kurátor výstavy a historik dopravy Považského múzea Peter Šimko.

Výstava Na dvoch kolesách ponúkne pohľad do sveta mini bicyklov, ktoré sú výnimočné svojou rôznorodosťou. Návštevníci ich uvidia v kaplnke Budatínskeho hradu od 15. februára do 30. apríla v čase otváracích hodín.

10.2. - 6.4.2023  

Nitrianska galéria, Nitra

Štvrtá dimenzia

Vystavujúci autori: Zuzana Baková, Patrícia Čechová, Ján Faltin, Beáta Jevčiková, Oleksandra Melnychuk, Barbora Mézešová, Tereza Pešková, Denisa  Saboviková, Jakub Staš
Kurátor: Omar Mirza
Miesto konania: Galéria mladých
Vernisáž: 9. 2. 2023 o 18:00
Komentovaná prehliadka: 8. 3. 2023 o 17:00

www.ask3d.wz.sk /  www.kvuai.sk /  www.fu.tuke.sk

Výstava Štvrtá dimenzia predstavuje výber aktuálnej tvorby deviatich študentiek a študentov  Ateliéru slobodnej kreativity 3D na Katedre výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach.

Ateliér slobodnej kreativity 3D, ktorý v roku 1999 založil prof. Juraj Bartusz, akad. soch., je jedným zo štyroch ateliérov voľného výtvarného umenia v rámci Fakulty umení. Východiskovým zameraním tohto „sochárskeho“ ateliéru sú rôzne prejavy priestorovo 
orientovanej tvorby, no študentom je umožnená sloboda pohybu v širokej škále médií od klasických sochárskych disciplín cez maľbu, kresbu, intermédiá, video až po akčné umenie. Výstupy študentského bádania sú teda veľmi rozmanité, no pedagogicky bývajú smerované hlavne k reflexii aktuálnych spoločenských javov či k subjektívnemu uvažovaniu o vlastnej existencii. Študentky a študenti majú okrem školy možnosť prezentovať svoje práce aj na kolektívnych výstavách v galerijných inštitúciách, participujú na rôznych projektoch, odohrávajúcich sa mimo univerzitnej pôdy (sympóziá, exkurzie). Ich prehľad o súčasnom vizuálnom umení je prehlbovaný diskusiami s pozvanými umelcami a teoretikmi.

Výstava v Galérii mladých je výberom semestrálnych prác vytvorených v časovom rozmedzí približne dvoch rokov (do aktuálneho zimného semestra 2022/2023), doplneným o niekoľko dokumentácií exteriérových intervencií zo školských plenérov na Gemeri. Diela reagujú na rôzne zadania alebo na študentmi voľne rozpracované témy, ako napríklad ekologická problematika, úskalia súčasnej komunikácie na sociálnych sieťach, alkoholizmus, pandémia či vojna na Ukrajine. Výstava je kurátorskou sondou do aktuálneho diania v ateliéri a nie jeho komplexnou prezentáciou – je teda akýmsi prieskumom z prieskumov.

A čo je to tá štvrtá dimenzia? Trojrozmerný priestor (3D) je matematicky definovaný dĺžkou, šírkou a výškou, ktoré sú na seba kolmé. V štvorrozmernom priestore (4D) je štvrtý rozmer kolmý na všetky ostatné. Keďže žijeme v trojrozmernom priestore, štvrtú dimenziu si vieme predstaviť len s ťažkosťami, pozorovať ju nedokážeme vôbec. Štvorrozmerný priestor môžeme chápať aj ako trojrozmerný priestor plus čas, ktorý sa vo fyzike nazýva časopriestor. Niektorí ľudia vnímajú štvrtú dimenziu aj ako duchovný či metafyzický priestor. V súvislosti s touto výstavou môže byť našou štvrtou dimenziou sloboda. 

9.2. - 24.3.2023  

Múzeum v Kežmarku

Stratené v čase, Kaplnky v okrese Kežmarok

V čase pôstu sa príďte stíšiť do Výstavnej siene múzea, kde objavíte zabudnuté miesta v Kežmarku a jeho okolí, vyžarujúce energiu duchovna a minulosti v podobe kaplniek.

- vernisáž výstavy 9. februára o 15:00

Odkaz na krátky film o kaplnkách, ktorý bude súčasťou výstavy

9.2. - 14.5.2023  

Poštové múzeum, Banská Bystrica

Peter Uchnár: Plocha – Priestor – Príbeh

Slovenská pošta a.s., Poštové múzeum v Banskej Bystrici v spolupráci so Stredoslovenským múzeom, kultúrnou inštitúciou Banskobystrického samosprávneho kraja pripravili vo svojich priestoroch výstavu mimoriadneho a výnimočného maliara, grafika a ilustrátora s názvom Peter Uchnár: PLOCHA – PRIESTOR – PRÍBEH.

Srdečne Vás pozývame na vernisáž výstavy, ktorá sa koná vo štvrtok 09. februára 2023 o 16:00 hodine v priestoroch Thurzovho domu. Pri tejto príležitosti bude pre záujemcov zriadená príležitostná poštová priehradka, kde bude k dispozícii okrem príležitostného poštového lístka aj príležitostná poštová pečiatka.

Výstava bude pre verejnosť otvorená od 10. 2. 2023 do 14. 5. 2023 a to na dvoch miestach v Banskej Bystrici. Ilustrácie, maľby, grafiky a voľnú tvorbu si môžete pozrieť vo výstavných priestoroch Thurzovho domu a známkovú tvorbu budete mať možnosť vidieť v priestoroch Poštového múzea.

8.2. - 4.6.2023  

Múzeum Slovenských národných rád SNM, Myjava

Historická streda so spisovateľom Antonom Balážom: Ján Lajčiak

Slovenské národné múzeum – Múzeum Slovenských národných rád pozýva na ďalší z večerov z cyklu Historické stredy. Tentokrát sa zameriame na osobnosť Jána Lajčiaka, ev. farára, Štefánikovho priateľa a jedného z najväčších slovenských vzdelancov svojej doby. Jeho životom nás bude sprevádzať spisovateľ Anton Baláž, autor knihy o Jánovi Lajčiakovi Prehovor Ezechiel, ktorú si návštevník bude môcť kúpiť za zvýhodnenú cenu. Podujatie sa uskutoční v stredu 26. apríla o 17:00 v priestoroch SNM – Múzea SNR v Myjave.

Prozaik, publicista, autor filmových scenárov a rozhlasových hier Anton Baláž knižne debutoval v roku 1971 prózou Bohovia ročných období (dielo bolo následne skartované). Vo svojej tvorbe sa, okrem iného, zaoberá životmi osobností našich dejín, k akým patrí Ladislav Hanus, Štefan Krčméry či Ján Lajčiak. Od roku 2008 je držiteľom Radu Ľudovíta Štúra II. triedy.

Evanjelický farár, sociológ kultúry, spolutvorca modernej slovenskej orientalistiky, prekladateľ z hebrejčiny a gréčtiny, polyglot a intelektuál európskeho formátu Ján Lajčiak je považovaný za najväčšieho slovenského vzdelanca svojej doby. Slobodných časov, ktoré by priniesli predpoklady pre jeho vedeckú realizáciu a docenenie sa však nedožil. Zomrel v deň vyhlásenia Československej republiky 28. 10. 1918. Posmrtne mu v tlačiarni Daniela Pažického v Myjave vyšlo dielo Slovensko a kultúra (1920), ktoré predstavuje prvý moderný filozoficky, sociologický a kulturologický pohľad na Slovensko.

7.2. - 28.5.2023  

Podtatranské múzeum v Poprade

Žijú v lese

Príroda je človeku veľmi blízka odjakživa, no v posledných rokoch náš záujem o jej
poznávanie a ochranu neustále rastie. Primárnym cieľom výstavy je preto priblížiť
návštevníkom zvieratá, ktoré žijú v okolí mesta Poprad. Rozmanitosť prírodných podmienok
v našej oblasti umožňuje život mnohým druhom nielen pôvodnej, ale i dovezenej -
introdukovanej zveri. Medzi najbežnejšie pozorované patria rôzne druhy vtákov, srnčia a
diviačia zver, zo šeliem je tu okrem líšky obyčajnej, kuny hôrnej i skalnej aj medveď hnedý,
vlk dravý a rys ostrovid. V obore v Poprade – Kvetnici môžeme zblízka pozorovať aj
muflóna lesného, vo voľnej prírode mimoriadne plachého prežúvavca, ktorého predkovia boli
do našich končín privezení až z Korziky.
Druhá línia výstavy sa nesie v lyrickejšom duchu. Objektívom lesníka, ochranára a
amatérskeho fotografa Marcela Tobisa pútavým spôsobom približuje prostredie, v ktorom
zvieratá žijú, a zároveň sprostredkúva autentickú atmosféru prírody, v ktorej nachádzame
nevyčerpateľný zdroj duševného odpočinku.

Vstupné  na výstavu je zahrnuté v cene vstupenky do múzea: 4,00 €/dospelí; 2,00 € deti, žiaci, študenti, ŤZP; deti do šesť rokov bezplatne.

Otváracie hodiny počas mesiaca apríl: utorok - nedeľa  9:00 - 16:00, mesiac máj: utorok - nedeľa 9:00 - 17:00.

4.2. - 30.9.2023  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Miro Žbirka: Roky a dni

Názvy piesní: Biely kvet, V slepých uličkách, Doktor sen, Atlantída, Slávou opitý, Kúp mi knihu či Katka v mnohých ľuďoch vyvolávajú spomienku na legendárneho Mira Žbirku jednoducho Mekyho.

Bratislavčan Miro Žbirka sa narodil 21. októbra 1952 Ruth Gale z Veľkej Británie a  a Slovákovi Šimonovi Žbirkovi. Piesne skladal a spieval v slovenčine aj angličtine a od mladosti bol veľkým fanúšikom skupiny Beatles. V roku 1977 spoluzakladal skupinu Modus a už v roku 1982 získal prvé miesto v populárnej československej ankete Zlatý slávik v kategórii spevák roka. Hudbe sa venoval profesionálne viac než polstoročie.

Výstava Miro Žbirka: Roky a dni, ktorú zostavila jeho manželka Kateřina, vás prostredníctvom krásnych spomienok, ale aj osudových míľnikov prevedie Mekyho životom.

Nahliadnete do vzťahu troch súrodencov a ich nadšenia pre hudbu. Zažijete Mekyho prvé hranie na legendárnej bratislavskej lavičke, ale aj prvé koncerty s Modusom. Koncertnú šnúru v roku 1969,  vystúpenie vo Švajčiarsku s ťažkým návratom do normalizačného Československa a  Mekyho závažný zdravotný problém – dlhotrvajúcu hlasovú indispozíciu.

Dozviete sa, že dnes už kultový muzikál Neberte nám princeznú z roku 1981 odštartoval Mekyho sólovú kariéru a čo mali spoločné Modern Talking a Miro Žbirka. Na výstave Miro Žbirka: roky a dni nájdete veľa príbehov neobyčajne obyčajného hudobníka, ktorý žil a tvoril v dobe socializmu, Nežnej revolúcie a súčasnosti. Spoznáte tak strasti hudobníka kľučkujúceho medzi oficiálnou a slobodnou umeleckou tvorbou v časoch cenzúry socialistických umeleckých komisií, eufóriu novembrových udalostí roku 1989 a paradoxy porevolučnej doby mierne vyhrotených vzťahov medzi Českom a Slovenskom.

Na výstave sa venuje veľký priestor aj Mekyho porevolučnej tvorbe v kontexte jeho osobného života. Miro Žbirka bol doma v Bratislave, kde poznal každého muzikanta. V Prahe akoby začínal znovu od nuly.  Prvý album po presídlení do Prahy vznikol v roku 1996 v produkcii Davida Kollera. Fenomenálny Modrý album vznikol v roku 2001 a odštartoval ďalšiu vlnu Mekyho kariéry. Nezabudnuteľný je príbeh Mekyho splneného sna – nahrávanie v legendárnom štúdiu Abbey Road, kde vznikali nahrávky skupiny Beatles či príbeh Mekyho spolupráce so symfonickým orchestrom a vznik štúdiového Double Alba.

Veľký úspech zastavilo obdobie nedobrovoľnej izolácie počas koronakrízy. Napriek tomu Meky tvoril, koncertoval cez sociálne siete „zo svojej obývačky“, dával hodiny hry na gitaru. Nič nenaznačovalo tomu, že o pár mesiacov neskôr, by sa jeho životný príbeh mal uzavrieť.  10. novembra 2021 hudobný svet zasiahla smutná správa Miro Žbirka zomrel. Pomyselne tak výstavu uzatvára príbeh posledného albumu Posledné veci, ktorý vyšiel v roku 2022.

26.1. - 31.3.2023  

Múzeum holokaustu v Seredi, SNM

My, deti dneška o časoch vojny

Múzeum holokaustu v Seredi v spolupráci so Združením Ester a Veľvyslanectvom Izraelského štátu na Slovensku pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu, 78 rokov po oslobodení nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau, si pripomenie obete holokaustu vernisážou výstavy víťazných prác mladých umelcov s názvom My, deti dneška o časoch vojny. Podujatie sa uskutoční 26. januára 2023 o 17:00 hodine.

12.1. - 19.3.2023  

Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica

Dvojníci - menovci z prírody

V prírode sa stretávame s rôznymi menami rastlín a živočíchov. Názvy všetkých druhov organizmov tvorí dvojslovné pomenovanie, ktoré býva odvodené od ich charakteristických čŕt. Často to býva zafarbenie a výzor tela, životný priestor, typické pohybové prejavy alebo je v názve niektorých živočíchov obsiahnutý odkaz na jeho charakteristický zvuk, ktorý vydáva. Tak sa môžeme v prírode stretnúť s rosničkou zelenou, babôčkou zubatokrídlou, stepiarkou dlhorohou, potápkou chochlatou či jesienkou spevavou.

Stredoslovenské múzeum - kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja  v spolupráci so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši pripravilo  v priestoroch Tihányiovského kaštieľa v Banskej Bystrici výstavu približujúcu históriu vzniku názvoslovia organizmov. Banerová výstava „Dvojníci - menovci z prírody“ uvádza príklady druhov, ktoré majú spoločné pomenovanie na základe podobných charakteristík a čŕt alebo určitej prepojenosti jedného organizmu s druhým. Sprístupnená bude od 12. januára 2023 v Tihányiovskom kaštieli.

„Okrem veľkého počtu kvalitných vyobrazení na základe nejakých spoločných vlastností je výstava zaujímavo doplnená rôznymi perličkami zo života rastlín, húb a živočíchov. Príkladom takýchto dvojníkov v prírode môžu byť: živočích kukučka jarabá a rastlina kukučka lúčna, živočích líška hrdzavá a huba líška oranžová, živočích medveď hnedý a rastlina medvedica lekárska,“ prezrádza kurátorka výstavy Renáta Kapustová.

Názvy niektorých druhov rastlín, húb a živočíchov odrážajú okrem názvu vyplývajúceho z tvaru, výzoru či zvuku aj ich ekologické vlastnosti, ako je príslušnosť k biotopu. Poznáme preto záružlie močiarne, škovránka poľného, jazveca lesného ale aj pieskárku púpavovú. V názvoch lykovec muránsky, fuzáč karpatský či kamzík vrchovský tatranský sa odráža zase geografické rozšírenie spomínaných organizmov.

„Výstavu sme sa snažili spestriť atraktívnymi exponátmi, pochádzajúcimi zo zbierok Stredoslovenského múzea ako aj interaktívnymi prvkami. Okrem hľadania dvojníkov, tých mladších čaká hmatačka a pexeso so živočíchmi, ktoré dostali zaujímavé názvy po slávnych osobnostiach. Deti sa budú môcť zahrať na prírodovedcov a vymyslieť úplne nové meno pre zvieratko, ktoré im bude predstavené. Tých smelších čaká priraďovačka na mape s obcami, ktorých názvy boli odvodené od názvov rastlín, húb, živočíchov alebo minerálov“, dopĺňa Renata Kapustová.

Všetky ďalšie informácie nielen o vzniku názvoslovia v prírode sa návštevníci budú môcť dozvedieť  v priestoroch Tihányiovského kaštieľa aj vďaka tvorivým dielňam, ktoré budú venované práve dvojníkom v prírode.  V rámci vstupného na výstavu si tak návštevníci môžu odniesť domov aj niečo malé na pamiatku.

12.1. - 26.3.2023  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

ZajtrajŠOK

Vystavujúci autori: Marek JAROTTA, Miroslav SANDANUS
Kurátorka: Mgr. art. Lucia Jarotta
Vernisáž výstavy: 12. januára 2023 o 16.30

Výstava pod názvom ZajtrajŠOK pozostáva z obrazov v médiu maľby od dvoch súčasných slovenských umelcov Mareka Jarottu a Miroslava Sandanusa, je prierezom viacerých sérií ich tvorby z posledných rokov, ktorá je medzi oboma autormi ideovo príbuzná, ich obrazy vzájomne komunikujú. Zaoberajú sa potenciálne apokalyptickými a postapokalyptickými situáciami v kontexte človeka a ľudstva, spoločenskými problémami v globálnom meradle, prírodnými katastrofami ako dôsledkom ekologickej krízy, zobrazujú stopy človeka odkazujúce na jeho prítomnosť.

Marek Jarotta sa venuje zobrazovaniu architektonických prostredí úzko súvisiacich s dopravou. V niektorých sériách sú tieto stanice, či letiskové haly, zvláštne, až atypicky vyľudnené - tak ako ich obvykle nikdy nevidíme, pretože k nim prirodzene patrí neustály každodenný ruch. V iných dielach sú hybridne pospájané rôzne fragmenty spomínaných priestorov. Sú to anonymné miesta prechodu, v ktorých je naša percepcia skôr podvedomá, nesústredíme sa na priestor okolo seba, utkvejú nám len niektoré detaily.

Miroslav Sandanus sa dlhodobo pohybuje v ideových rovinách týkajúcich sa ekologických tém. Pracuje so symbolikou zmeny, očisty, či znovuzrodenia. Laboruje s problematikou vzťahu človeka a prírody. Upozorňuje svojimi dielami na klimatické zmeny, ekologickú krízu, ale tiež na nezmyselnosť prehnane konzumného životného štýlu.

Spolupráca oboch maliarov je založená na príbuznosti medzi ich tvorbou, v ktorej obaja riešia vzťah prostredia a človeka, ale existuje aj paralela medzi ich umeleckými osudmi. Marek Jarotta, ktorý je už etablovaným umelcom, stále však vekom patriaci do kategórie mladých umelcov, získal tesne po dokončení svojho magisterského štúdia v roku 2013 ocenenie nadácie VÚB. Týmto ocenením nedávno, v roku 2020, naštartoval svoje začiatky na umeleckej dráhe aj Miroslav Sandanus. Obaja maliari tiež získali v roku 2022 cenu Martina Benku.

17.12.2022 - 1.5.2023  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Z pozostalosti Edity Gruberovej

Na výstave vám predstavíme pozostalosť po slovenskej opernej dive Edite Gruberovej, ktorá sa v septembri 2022 stala predmetom dražby aukčného domu Dorotheum. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky uvoľnilo v tejto súvislosti finančné prostriedky vo výške 20 000 € pre zbierkotvorné inštitúcie vo svojej pôsobnosti – Slovenské národné múzeum a Divadelný ústav, ktoré sa v dražbe uchádzali o vybrané predmety kultúrnej hodnoty do zbierkového fondu podľa oblasti svojho výskumu.

Z pozostalosti sa im podarilo vydražiť predmety kultúrnej hodnoty: koncertné róby, divadelný kostým, odevné doplnky, šperky, ale aj portrétnu fotografiu, secesný notový stojan a ocenenia za umelecký prínos a reprezentáciu Slovenska a Rakúska v zahraničí – súbor 8 medailí a plakiet, štátne vyznamenania Rad bieleho dvojkríža II. triedy a Medailu prezidenta SR.

15.12.2022 - 31.3.2023  

Krajské múzeum v Prešove /Tripolitana/

Nevrátené!

Predmety z pôvodného mobiliára humenského kaštieľa v zbierkach Krajského múzea v Prešove.
Cieľom výstavy je odprezentovať predmety z humenského kaštieľa, ktoré boli z objektu odnesené v priebehu tzv. zvozov alebo zberov z panských sídel realizovaných po roku 1948.

25.11.2022 - 1.5.2023  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Pokoj ľuďom dobrej vôle. Betlehemy na Slovensku

Výstava Pokoj ľuďom dobrej vôle predstavuje reprezentatívny výber historických a ľudových betlehemov z územia celého Slovenska i niektorých susedných európskych krajín (Česko, Rakúsko). Časovo pokrývajú obdobie od 18. po koniec 20. storočia.

Vyše 60 betlehemských celkov je doplnených maľbami na skle, papieri a plátne s adventnou a vianočnou tematikou. Vystavené artefakty pochádzajú zo zbierok SNM – Historického múzea, Ľubovnianskeho múzea – Hradu v Starej Ľubovni a súkromných fondov. Všetky predmety boli pre túto príležitosť zreštaurované.

„Ústredná myšlienka výstavy „Pokoj ľuďom dobrej vôle“ nadobúda v dnešných nepokojných časoch mimoriadny zmysel; okrem krásneho zážitku chce zdôrazniť myšlienku kultúrnej a duchovnej spolupatričnosti Európy a víťazstvo betlehemského svetla nad tmou nenávisti“ – hovorí kurátorka a autorka výstavy PhDr. Magdaléna Mrázová.

16.11.2022 - 16.7.2023  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Od Mimézis k hyperrealite / Akvizície v interakcii II., 2017 – 2021

Edukačný interaktívny projekt uvádza tvorbu 21 autorov zo zbierky v troch tematických okruhoch: Tvárou v tvár, Biomorfné tvary a Fotografické experimenty, Industria. 35 vybraných diel symbolizuje 35 rokov galérie. Cyklus výstav Zbierka.

Kurátorka: Mgr. Kamila Paceková - GUS.
vernisáž "3v1" v stredu, 16. 11. o 17:00

8.11.2022 - 26.3.2023  

Tekovské múzeum v Leviciach

Z rozprávky do rozprávky

Tekovské múzeum v Leviciach a Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre Vás srdečne pozývajú na výstavu bábok a divadelných kulís s názvom „Z rozprávky do rozprávky“. Bábkarstvo na Slovensku a v Čechách je od roku 2016 zapísané na reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Predstavuje tradičný kultúrny prvok, ktorý v sebe spája dramatické, inscenačné, interpretačné, výtvarné i hudobné umenie. Vyjadruje rôzne uhly pohľadu na svet, nakoľko sa zameriava na detského diváka, aj na výchovu v duchu morálnych hodnôt. Samotné bábky a divadelné kulisy predstavujú jedinečné umelecké dielka a remeselnú zručnosť ich tvorcov. Na výstavu naviažeme sériu tematických bábkových predstavení. Určené sú pre deti materských škôl, detské kluby, rodiny s deťmi, žiakov prvého stupňa základných škôl i centrá voľného času. Výstavu si budú môcť návštevníci múzea pozrieť od 8. novembra 2022 do 26. marca 2023. Pridanou hodnotou pre návštevníkov podujatia je samotné genius loci Levického hradu (koncertná sála a výstavný priestor v Kapitánskej budove), v ktorého priestoroch sa podujatie bude organizovať.

Bábkové predstavenia:

15. november 2022 o 9.00, 10.30

Medová rozprávka (Divadlo SpozaVoza), pre deti od 3 rokov, dĺžka hry 45 minút

13. december 2022 o 10.30, 14.00

O Zvonárovi Končekovi – Vianočná rozprávka (Divadlo pod balkónom), pre deti od 3 rokov, dĺžka hry 45 min

24. január 2023 o 9.00, 10.30, 14.00

Zimná rozprávka o 2 snehuliakoch (Divadlo Dúha), pre deti 3 – 8, dĺžka hry 45 minút

1.11.2022 - 16.4.2023  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Dary pápežov Slovensku

Výstava predstavuje zbierku darov od pápežov Slovensku v novodobej histórii – počnúc 20. storočím až po súčasnosť.

20.10.2022 - 31.3.2023  

Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota

Drevospracujúce remeslá v Gemeri-Malohonte

20. októbra 2022 (štvrtok) o 15:00 sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy Drevospracujúce remeslá v Gemeri-Malohonte. Kurátorkou výstavy je etnologička Mgr. Ľudmila Pulišová. Výstava je venovaná 140. výročiu založenia múzea a potrvá do 31. marca 2023.

Na výstave budú prostredníctvom zbierkových predmetov Gemersko-malohontského múzea prezentované jednotlivé drevospracujúce remeslá rozšírené v Gemeri-Malohonte, ako tesárstvo, debnárstvo, kolárstvo, tokárstvo, stolárstvo, rezbárstvo, či košikárstvo, a to jednak prostredníctvom pracovného náradia, ale aj samotných remeselných výrobkov.

Drevo bolo v minulosti základným materiálom, ktorý sprevádzal človeka celým jeho životom. Z pohľadu rozšírenia drevospracujúcich remesiel zastával v rámci Slovenska významnú úlohu región Gemer-Malohont, pričom nezastupiteľné miesto mala i samotná Rimavská Sobota. „Už v 17. storočí tu pôsobil spoločný cech mlynárov a tesárov, v 18. - 19. storočí cech mlynárov, tesárov a murárov, tiež cech stolárov a spoločný cech kováčov a kolárov. Podľa evanjelického kňaza Samuela Kollára bolo v roku 1822 v Rimavskej Sobote z drevospracujúcich remesiel 22 stolárov, 12 kolesárov, 4 čutoriari a 1 sústružník. Cechy združujúce remeselníkov drevospracujúcich remesiel pôsobili i v Tisovci, napríklad v 19. storočí cech kolárov a stolárov, či debnárov, tesárov a mlynárov.“, prezradila etnologička Ľudmila Pulišová.

Gemer-Malohont bol región bohatý na lesy, a tak významným doplnkovým zamestnaním tu bolo domáce spracovanie dreva a prútia. „Sústreďovalo sa najmä severne od Rimavskej Soboty, v obciach: Slizské, Lipovec, Hrušovo, Striežovce, Kyjatice, Babinec, Brádno, Poproč, Rovné, Ratková, Ratkovská Zdychava, Krokava, Polom, Rimavská Píla, Hačava, Rimavská Baňa, Lehota nad Rimavicou a Selce.“, konkretizovala Ľudmila Pulišová.

Z dreva bolo vyrábané najmä drevené náradie väčšinou pre vlastnú potrebu najčastejšie drevené vidly, hrable, kosiská, brezové metly, kolesá na vozy, pradiarenské a tkáčske náradie, ako fajfy, vretená, brdá, snovadlá, praslice, kolovraty i celé krosná. Z dreveného kuchynského riadu patrili k dôležitému sortimentu lyžice, vidličky, varechy, korýtka, taniere, soľničky, piesty, stupky na tlčenie maku, súdky, vedrá...

14.10.2022 - 31.12.2023  

Východoslovenské múzeum, Košice

Zaži barok

Východoslovenské múzeum oslavuje 150 rokov výnimočnou expozíciou Zaži barok

Jedinečný projekt vtiahne návštevníka priamo do príbehu a harmonicky skĺbi výnimočné zbierky s moderným zážitkom.

Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pri príležitosti svojho 150. výročia výnimočnú expozíciu „Zaži barok“, ktorú pre verejnosť slávnostne do života uvedie v piatok 14. októbra, v podobe dvoch večerných komentovaných prehliadok s hudobnými hosťami. Košický samosprávny kraj tento projekt od vzniku myšlienky až po finálnu realizáciu plne financuje sumou 250-tisíc eur. „Východoslovenské múzeum je jedným z najvýznamnejších a najstarších múzeí na Slovensku, ktoré je vekom staré, duchom mladé, skvostov plné a najmä stále iné. Potvrdzuje to aj jedinečná expozícia Zaži barok, ktorá návštevníkom sprístupní nielen unikátne barokové skvosty európskeho významu, ale zároveň interaktívnou formou otvorí nevšedný svet jednej z najzaujímavejších historických etáp spoločnosti,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

Ambíciou múzea je stať sa lídrom v jedinečnosti prevedenia, ktoré doposiaľ na Slovensku chýbalo. Expozícia je zostavená výlučne z vlastných zbierok Východoslovenského múzea. Jedným z najzaujímavejších exponátov bude zreštaurovaný oltár Proroka Daniela z už neexistujúceho kostola v Dúbrave, alebo súsošie Sv. Martina a žobráka zo Spišskej kapituly.

„Východoslovenské múzeum chce aj touto expozíciou podčiarknuť svoj zámer stať sa modernou inštitúciou prezentujúcou vzácne zbierky nášho regiónu v čoraz populárnejšom a atraktívnejšom štýle, oslovujúc všetky vekové kategórie, od škôlkarov až po seniorského návštevníka, kunsthistorikov i laikov. Zažiť barok nepochybne prispeje k dôstojným oslavám významného jubilea nášho krajského múzea,“ dodáva riaditeľ múzea Dominik Béreš.

Myšlienkou projektu je moderná prezentácia a príťažlivé inštalácie zbierok remesla, výtvarného umenia, spoločenského i náboženského života danej doby. Expozícia má za úlohu vtiahnuť návštevníka priamo do príbehu a harmonicky skĺbiť výnimočné zbierky s moderným zážitkom. Rovnako tak, ako aj samotný barok bol založený na teatrálnosti, pompéznosti, emotívnosti či svetelných kontrastoch.

Expozíciu „Zaži barok“ s podporou Košického samosprávneho kraja pripravilo Východoslovenské múzeum v Košiciach v spolupráci s Ústavom technológií a inovácií ako vrcholnú prezentáciu 150. výročia jednej z najväčších kultúrnych inštitúcií východného Slovenska.

6.10.2022 - 28.3.2023  

Múzeum v Zlatých Moravciach

Štefan Rakovský - Mecenáš zlatomoraveckého múzea

Dňa 11. októbra 2022 uplynie 75 rokov od založenia Okresného vlastivedného múzea v Zlatých Moravciach, ktorého vedením bol poverený PhDr. Štefan Rakovský. Hlavným cieľom múzea bolo skúmanie okresov Zlaté Moravce a Vráble po stránke historickej, umeleckej, prírodnej i spoločenskej. Hoci bol v roku 1947 vytvorený výbor i určený správca, múzeum v praxi neexistovalo. Napriek tomu pedagóg a historik PhDr. Štefan Rakovský už od školského roka 1945/1946 začal  s pomocou svojich  žiakov a robotníkov zhromažďovať zbierky, ktoré sa neskôr stali súčasťou expozícií zlatomoraveckého múzea. Okresné vlastivedné múzeum v Zlatých Moravciach bolo slávnostne otvorené 29. augusta 1955 pri príležitosti 11. výročia vypuknutia Slovenského národného povstania.

Výstava Štefan Rakovský – mecenáš zlatomoraveckého múzea predstaví život a dielo významnej osobnosti spätej s dejinami Múzea v Zlatých Moravciach - PhDr. Štefana Rakovského, pedagóga, historika, múzejníka, zakladateľa a dlhoročného riaditeľa Múzea v Zlatých Moravciach. Cieľom výstavy je poskytnúť pohľad do bohatých dejín múzejníctva v Zlatých Moravciach prostredníctvom jeho zakladateľskej osobnosti a tiež upozorniť na dôležitosť a význam ľudí – múzejníkov a regionálnych historikov, vďaka ktorým sa v regiónoch zachraňuje a uchováva kultúrne dedičstvo pre ďalšie generácie. Na počesť PhDr. Štefana Rakovského mesto Zlaté Moravce udeľuje za dlhoročnú prácu v prospech rozvoja Zlatých Moraviec plaketu PhDr. Štefana Rakovského.

Autorkou výstavy je Katarína Beňová

1.10.2022 - 31.8.2023  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Roľník a jeho svet

Výstava prezentuje agrárnu kultúru Slovenska.

8.9.2022 - 31.3.2023  

Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota

Najnovšie a zreštaurované zbierkové predmety GMM

Gemersko-malohontské múzeum si v roku 2022 pripomína 140. výročie svojho založenia. Pri príležitosti svojho významného jubilea pripravilo pre návštevníkov výstavu s názvom Najnovšie a zreštaurované zbierkové predmety Gemersko-malohontského múzea. Slávnostná vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 8. septembra 2022 (štvrtok) o 15.00 hod., v rámci ktorej je pripravený sprievodný program - koncert súboru historickej hudby Ensemble Thesaurus Musicum, kurátorský výklad k výstave a slávnostné odovzdávanie ocenení pri príležitosti 140. výročia založenia múzea. 140 rokov histórie Gemersko-malohontského múzea verejnosti predstaví PhDr. Oľga Bodorová, riaditeľka múzea. Vstup na vernisáž výstavy je voľný. Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja a potrvá do 31. marca 2023.

Gemersko-malohontské múzeum bolo založené 3. septembra v roku 1882, keď v budove pôvodne delostreleckých kasárni na Nám. M. Tompu, profesor biológie na Zjednotenom reformovanom gymnáziu a neskorší prvý riaditeľ múzea Ján Fábry (1830 – 1907), zorganizoval Umelecko-archeologickú výstavu Gemerskej župy. Táto výstava sa stala základom neskoršieho Gemerského župného múzea, ktoré sa tak stalo na území Slovenska, prvým župným múzeom a celkovo piatym najstarším múzeom. Múzeum sa od svojho založenia až do súčasnosti profiluje ako regionálne múzeum dokumentujúce a zachovávajúce prírodné a kultúrne dedičstvo Gemera-Malohontu a v súčasnosti je v zbierkovom fonde múzea evidovaných viac ako 106 000 kusov zbierkových predmetov.

„Pri príležitosti 140. výročia založenia múzea sme pripravili výstavu s názvom Najnovšie a zreštaurované zbierkové predmety Gemersko-malohontského múzea, na ktorej sú návštevníckej verejnosti predstavené zbierkové predmety nadobudnuté do jednotlivých zbierkových fondov približne v poslednom desaťročí.“, informoval Alexander Botoš, vedúci Vedecko-odborného oddelenia Gemersko-malohontského múzea. Na výstave sú vystavené mnohé zbierkové predmety vôbec po prvý krát v histórii múzea.

Na výstave sú prezentované aj zbierkové predmety, ktoré boli podrobené reštaurátorským a konzervátorským zásahom. „Prezentované, tak budú zbierkové predmety, ktorých fyzický stav bol veľmi nepriaznivý, hrozil im postupný zánik a vďaka fundovaným zásahom reštaurátorov a konzervátorov získali tieto zbierkové predmety „druhý život“ a stali sa perlou jednotlivých zbierkových fondov.“, uviedol A. Botoš.

Súčasťou výstavy je aj Pop-Up výstava inštalovaná na nádvorí múzea o histórií jubilujúcej inštitúcie a formovaní a profilácii  jednotlivých zbierkových fondov.

Výstava Najnovšie a zreštaurované zbierkové predmety Gemersko-malohontského múzea je rozdelená na samostatné celky, podľa jednotlivých zbierkových fondov. V časti prírodné vedy sú vystavené vzácne zafíry z Hajnáčky. Návštevníci môžu vidieť aj vzorky krásne vyvinutých kryštálov kalcitov, dolomitov, magnezitov, ale aj granátov a ďalších minerálov, ako aj dermoplastické preparáty stavovcov – vtákov.

V časti archeológia sú vystavené nálezy novovekej keramiky objavené počas archeologického výskumu zaniknutej studni na ul. K. Mikszátha v Rimavskej Sobote. Prezentované sú aj nálezy stredovekých komorových kachlíc s vyobrazením sv. Barbory objavených na zaniknutom hrade Širkovce – Kapla. Pozornosť na výstave si okrem iného zasluhuje aj unikátny nález kamenného svorníka s maľovanou figurálnou výzdobou objavený počas archeologického výskumu zaniknutého paulínskeho kláštora v Slavci – Gombaseku.

 Zo zbierkového fondu história sú vystavené zbierkové  predmety reštaurované alebo zakúpené s finančnou podporou Fondu na podporu umenia alebo z účelových prostriedkov Banskobystrického samosprávneho kraja a osobné predmety, viažuce sa k významným osobnostiam regiónu (historické osoby, umelci, rodáci tohto kraja). Návštevníci si môžu prezrieť obraz s optickým klamom s portrétmi Masaryka, Beneša a Štefánika, zakázané knihy Heineho z koncentračného tábora z Terezína, kožené jazdecké sedlo tzv. uhorského typu z 18. storočia, klasicistickú posteľ sochára Istvána Ferenczyho alebo pozlátené neorokokové zrkadlo rodiny Luzsénszky z konca 19. storočia z Oždian.

V etnologickej časti výstavy boli ako najnovšie zbierkové predmety získané výrobky manufaktúry na výrobu kameniny v Rožňave alebo kolekcia ľudovej hrnčiny pochádzajúca zo Suchánskej doliny. Na výstave je prezentovaný aj veľký drevený cimbal, ktorý bol reštaurovaný vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia reštaurátorom Jánom Valovičom zo Serede.

V časti výstavy história umenia dominujú vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia zreštaurované veľkorozmerné portréty cisárskeho a kráľovského páru – Alžbety (Sisi) Bavorskej od Kornéla Spányika  a Františka Jozefa I. od Lajosa Ábrányiho.

Na výstave je venovaný aj priestor pre menej známe odborné činnosti a fondy múzea ako archív, fotoarchív, ale i dokumentáciu správy zbierok. Súčasťou výstavy je aj súbor historickej potápačskej techniky Petra Ferdinandyho z Revúcej. Múzeum za túto akvizíciu získalo Cenu Pamiatok a múzeí v kategórii Akvizícia za rok 2016.

V časti výstavy venovanej historickému knižničnému fondu zaujme zreštaurovaná zbierka 12 komédií od antického  autora Aristofanesa, vydaná v Bazileji v roku 1532.

Na výstave sú prezentované zbierkové predmety, ktoré boli do jednotlivých zbierkových  fondov nadobudnuté v poslednom decéniu existencie múzea a sú dokladom akvizičnej činnosti, prostredníctvom ktorej je  zachovávané bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo Gemera-Malohontu už neuveriteľných 140 rokov.

26. januára 2023 (štvrtok) o 16:00 sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční podujatie - Z DENNÍKA BIOLÓGA, ktoré sa viaže k výstave „Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea“. Komentovaná prehliadka výstavy bude zameraná na prírodovedný výskum a akvizíciu s akcentom na Rimavskú kotlinu, Bodviansku pahorkatinu a  Národný park Muránska planina. Výstavou sprevádza biologička múzea RNDr. Monika Gálffyová. Vstupné je 2 eurá.

23.5.2022 - 21.5.2023  

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Kamufláž

Objavte dômyselné spôsoby a príčiny maskovania zvierat na výstave, ktorá vám predstaví prírodu ako nevyčerpateľnú studnicu nápadov a riešení pre každodenný život človeka.

1.11.2021 - 30.9.2023  

Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov

Cesta k cieľu

Výstava„Zuzana Osavčuková - Cesta k cieľu“ bola sprístupnená pri príležitosti darovania výtvarných diel autorky jej manželom Emilom Osavčukom do zbierkového fondu múzea.

Zuzana Osavčukova sa vo svojej tvorbe tematický zameriavala na východoslovenskú krajinu, architektúru, portrét a zátišie, v ktorom najčastejšie rezonujú kvety. Krajinu zvečňovala výlučne v plenéri. Autorka realizovala svoje diela najčastejšie technikou olejomaľby, suchého pastelu a kolorovanej kresby. Jej tvorba nerieši veľké filozofické témy, angažované témy doby v ktorej žila, ale hľadá klasické princípy krásy a harmónie. Cez výjavy diel, ich kompozície, farebné harmónie, cez autorkin rukopis vnímame nielen ich didaktický charakter, ale aj zámer vtlačiť do každého diela energiu pohody, relaxu a uvolnenia. Niet divu, autorka počas celého svojho profesného obdobia mala za cieľ predovšetkým vychovať učiteľov výtvarnej výchovy a znalcov vizualného umenia a až sekundárne pootvoriť priezor k neľahkej ceste možno budúcim umelcom. Toto jej poslanie sa odzrkadlilo aj v jej tvorbe.