Portál:Kozmonautika

Astronómia

Kozmonautika

Slnečná sústava

Hviezda

	Kozmonautický portál
Štartujúca raketa Falcon 9 Eileen Colinsová Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc. Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (22. júl - 1699 článkov)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž

Obrázok týždňa Štart rakety Delta IV so satelitom DSCS ďalšie obrázky... Výročia 27. júl 1946 – narodil sa Toktar Ongarbajevič Aubakirov, soviesky kozmonaut 1961 – narodil sa Daniel C. Burbank, americký astronaut 1992 – štart kozmickej lode Sojuz TM-15 k ruskej stanici Mir ďalšie výročia... Vybraný citát „Žiaden sen nie je príliš vysoko pre tých, ktorí majú oči na oblohe!“ – Buzz Aldrin ďalšie výroky... Odporúčaný článok Posledný štart Saturnu V, ktorý vyniesol kozmickú stanicu Skylab na nízku obežnú dráhu Zeme Saturn V (nazývaná aj Raketa na Mesiac) je americká viacstupňová nosná raketa, používaná v programe Apollo a Skylab. Bola to najväčšia raketa typu Saturn, aj keď NASA mala pripravené návrhy aj väčších a silnejších rakiet (ako napríklad raketa Nova). Saturn V bola navrhnutá a vyvinutá v Marshall Space Flight Center pod vedením Wernhera von Brauna, ktorý počas druhej svetovej vojny pracoval na nemeckom programe raketových striel V2. Hlavnými dodávateľmi boli firmy Boeing, North American Aviation, Douglas Aircraft a IBM. Od 1967 do 1973 NASA vypustila trinásť rakiet Saturn V bez toho aby stratila čo len jednu (aj keď Apollo 6 a Apollo 13 mali poruchy motorov, palubné počítače to dokázali eliminovať tým, že zostávajúce motory nechali bežať dlhšie). Hlavnou úlohou týchto rakiet bolo vyniesť kozmickú loď Apollo, ktorá potom dopravila astronautov NASA na Mesiac. Tieto rakety tiež vyniesli kozmickú stanicu Skylab a boli plánované aj ako hlavné nosné rakety pre neskôr zrušený program kozmických sond na Mars, Voyager. Tento projekt bol v roku 1976 nahradený programom Viking. celý článok... ďalšie odporúčané články... Kategórie Kozmonautika: Kozmické agentúry – Kozmické misie – Kozmonauti – Kozmické programy: Kozmické programy NASA – Ruské kozmické programy – Sovietske kozmické programy Kozmické sondy: Kometárne sondy – Medziplanetárne sondy – Planetárne sondy – Slnečné sondy Prieskum vesmíru: Prieskum Merkúra – Prieskum Venuše – Prieskum Mesiaca – Prieskum Marsu – Prieskum Jupitera – Prieskum Saturna – pozri aj Dejiny prieskumu vesmíru Rakety: Balistické rakety – Nosné rakety – Prieskumné rakety – Raketové stupne Umelé družice Zeme: Kozmické observatóriá – Meteorologické družice – Telekomunikačné družice – Satelitné navigačné systémy Kozmonautika na Slovensku všetky kategórie... Články Hlavné témy: Aktívny let – Astrodynamika – Astronavigácia – Bezváhový stav – Gravitácia – Kozmický let – Kozmický program – Preťaženie – Reaktívny motor – Stredisko riadenia vesmírnych letov – Tiažové zrýchlenie – Výstup do otvoreného vesmíru – Umelé kozmické teleso – Úniková rýchlosť Rakety: Saturn V – Jupiter – Atlas – Thor – V2 – Proton – Sojuz ... Kozmické lode: Mercury – Gemini – Apollo – Space Shuttle – Vostok – Voschod – Sojuz – Orion – Šen-čou – Dragon 2 – Boeing CST-100 Starliner Raketoplány: Buran – Columbia – Challenger – Discovery – Atlantis – Endeavour – Pathfinder Sondy: Pioneer 10 – Pioneer 11 – Voyager 1 – Voyager 2 – Galileo – Cassini – Deep Impact – NEAR Shoemaker – SOHO – Stardust – Mars Pathfinder – Mars Express ... Kozmické observatóriá: Hubbleov vesmírny ďalekohľad – Spitzerov vesmírny ďalekohľad – Chandra – Compton GRO,... Kozmické stanice: Saľut – Skylab – Mir – Medzinárodná vesmírna stanica – Tchien-kung 1 – Tchien-kung 2 – Kozmická stanica Tchien-kung Najlepšie články Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107 Čo je Najlepší článok? Ďalšie dobré články Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2 Čo je Dobrý článok? Príbuzné portály Fyzikálny portál Astronomický portál Portál slnečná sústava Letecký portál Najnovšie články Linda A. Morabitová · Pristátie na Marse · Lunar Gateway · Marsovský rover · Europa Clipper · Jupiter Icy Moons Explorer · Gregory Wiseman · Victor Glover · Christina Kochová · Artemis II · Jessica Watkinsová · Francisco Rubio · Jasmin Moghbeliová · Jonny Kim · Matthew Dominick · Raja Chari · Kayla Barronová · Štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station · Artemis 3 · Ariane 6 · RT-2PM Topol · Slovenská vesmírna kancelária · James Edwin Webb · Čínska aerokozmická spoločnosť pre vedu a technológie · Čínska agentúra pre pilotované kozmické lety · Space Task Group · Robert Rowe Gilruth · Gene Kranz · Astra (satelit) · Astra 19,2°E · Super Heavy (raketový stupeň) · Tchien-wen-1 · Kozmická stanica Tchien-kung · Wen-čchang (kozmodróm) · SpaceX Crew-2 · Dokovanie a kotvenie kozmickej lode · Stykovací uzol · Ingenuity · Planetárna ochrana · Impakt astronomického telesa Zoznamy Kozmonauti: Zoznam lunárnych astronautov – Zoznam základných posádok Medzinárodnej vesmírnej stanice – Zoznam návštevníkov Medzinárodnej vesmírnej stanice – Zoznam kozmonautov podľa mena Lety: Zoznam pilotovaných vesmírnych letov – Zoznam kozmických letov podľa roka – Zoznam pilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – Zoznam nepilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2010 – 2019 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2000 – 2009 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1990 – 1999 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1980 – 1989 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1970 – 1979 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1961 – 1969

Vedeli ste, že... Perseverance na Marse ...vozidlo Perseverance s hmotnosťou vyše jednej tony je najťažším nákladom, aký bol kedy dopravený na povrch Marsu? ...raketoplán Columbia takmer havaroval už v okamihu svojho prvého štartu? ...najvzdialenejšie ľudské bytosti od Zeme boli v okamihu preletu nad odvrátenou stranou Mesiaca členovia posádky kozmickej lode Apollo 13? ...konštrukcia Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu vychádzala zo špionážnych družíc KH-11 KENNEN? ...prezident John Fitzgerald Kennedy bol po nástupe do úradu spočiatku odporcom kozmonautiky a chcel zrušiť NASA? ...výšková hranica, v ktorej vplyvom nízkeho tlaku klesne bod varu vody na teplotu ľudského tela, sa volá Armstrongov limit, nie je však nazvaná podľa Armstronga, ktorý bol prvým človekom na Mesiaci? ďalšie zaujímavostí... Novinky 14. júl 2023 S nosnou raketou LVM-3 odštartovala z kozmodrómu Šríharikota indická mesačná misia Čandraján-3 (Chandrayaan-3). Ide už o tretiu indickú výpravu k Mesiacu, ktorá sa má pokúsiť na jeho povrch vyložiť rover, o čo sa neúspešne pokúsila už predošlá výprava Čandraján-2. Pristávací modul s roverom má dosadnúť približne 625 km od južného pólu Mesiaca.[1] 13. júl 2023 NASA ukončila pripravovanú misiu JANUS pozostávajúcu z dvoch malých sond - cubeSatov - vyslaných k dvojplanétkam. Hoci obe sondy sú prakticky hotové, vinou zrušenia ich štartu v roku 2022 už nemohli dosiahnuť svoje pôvodné ciele.[2] 6. júl 2023 Na kozmodróme Kourou vo Francúzskej Guyane prebehol posledný, 117. štart európskej nosnej rakety Ariane 5. Od roku 2024 má byť nahradená typom Ariane 6. 1. júl 2023 Z floridskej rampy SLC-40 odštartoval európsky infračervený ďalekohľad Euclid s nosnou raketou raketou Falcon 9. Ďalekohľad mieri do libračného bodu bodu L2 v sústave Zem - Slnko.[3] 4. jún 2023 Kozmická loď Shenzhou 15 úspešne pristála vo Vnútornom Mongolsku. Po 185 dňoch v kozme sa tak vrátila dlhodobá posádka stanice Tiangong. Vytvorila tak čínsky rekord v dĺžke pobytu vo vesmíre.[4] 31. máj 2023 Súkromná pilotovaná misia Axiom-2 skončila úspešným pristátím na hladine Mexického zálivu. Štvorčlenná posádka strávila vo vesmíre na palube kozmickej lode Crew Dragon Freedom necelých desať dní.[5] 30. máj 2023 Pokus o štart novej severokórejskej rakety Chollima 1 s vojenskou družicou Malligyong-1 skončil neúspechom. Druhý stupeň nedosiahol očakávaný ťah a štartovací komplex sa zrútil do mora. Raketa vzlietla zo strelnice Sohae.[6] 30. máj 2023 Z kozmodrómu Ťiou-čchüan odštartovala nosná raketa CZ-2F s kozmickou loďou Shenzhou-16. Na palube mala trojčlennú posádku v zložení Jing Haipeng, Zhu Yangzhu a Gui Haichao. Posádka absolvuje zhruba polročný pobyt na čínskej kozmickej stanici Tiangong.[7] 25. máj 2023 Inšpekcia vydala záverečnú správu o príčinách havárie prvého pokusu o pristátie komerčného mesačného pristávacieho modulu HAKUTO-R. Ako príčinu označila softvérovú chybu. V čase 18:43 SELČ, čo bol predpokladaný čas pristátia, lander chybne usúdil, že sa nachádza na mesačnom povrchu, no v skutočnosti bol ešte zhruba 5 km nad ním. Po tomto okamihu modul pokračoval v brzdení pristávacím motorom, až kým mu nedošlo palivo a on sa zrútil na mesačný povrch.[8] 21. máj 2023 S raketou Falcon 9 odštartovala misia Axiom-2. Ide o druhú súkromnú misiu na ISS. Kozmická loď Crew Dragon má štvorčlennú posádku, ktorej velí Peggy Whitsonová, bývalá astronautka NASA. Plánovaná dĺžka letu je 12 dní.[9] 5. máj 2023 Začala sa výstavba prvého kozmodrómu v Škótsku a vôbec prvého kozmodrómu na území Britských ostrovov. Tento kozmodróm by zároveň mal byť prvým uhlíkovo neutrálnym kozmodrómom na svete. Kozmodróm má meno Sutherland Spaceport a buduje ho spoločnosť Orbex.[10] 30. apríl 2023 ESA ukončila prevádzku svojej meteorologickej družice Aeolus. Družica vypustená v roku 2018 prekonala o rok a pol svoju plánovanú životnosť, no už si vyčerpala takmer všetky zásoby pohonných hmôt. Družica riadene zanikne v zemskej atmosfére a jej trosky by mali dopadnúť do oceánu.[11] Staršie správy Zdroje Osobnosť mesiaca Neil Alden Armstrong (* 5. august 1930, Wapakoneta – † 25. august 2012, Cincinnati) bol americký astronaut a prvý človek, ktorý vstúpil na povrch Mesiaca. Bol tiež letecký inžinier, námorný pilot, skúšobný pilot a univerzitný profesor. Predtým, než sa stal astronautom, slúžil ako pilot v americkom námorníctve, pričom bojoval vo kórejskej vojne. Po odchode z námorníctva vyštudoval letecké inžinierstvo na Purdueovej univerzite a stal sa skúšobným pilotom Národného poradného výboru pre letectvo (NACA) v dnešnom Armstrongovom leteckom výskumnom stredisku, kde sa pri viac než 900 letoch zúčastnil testov mnohých typov lietadiel. Od roku 1958 sa postupne zapojil do programu amerického vojenského letectva, Man In Space Soonest (Človek vo vesmíre čo najskôr), testovania raketového lietadla North American X-15 a vývoja raketoplánu Boeing X-20 Dyna-Soar. V roku 1962 prešiel do oddielu astronautov NASA. Jeho prvým kozmickým letom bola misia Gemini 8 v marci 1966. Počas nej sa loď Gemini 8 stretla a spojila s bezpilotným raketovým stupňom Agena TV-8. Astronauti Armstrong a David Scott tak uskutočnili prvé spojenie dvoch telies na obežnej dráhe. Druhým a posledným letom Armstronga bola misia Apollo 11. celý článok... ďalšie osobnosti... Prebiehajúce misie Nepilotované: Čchang-e 4 vo vesmíre 4 roky a 232 dní Parker Solar Probe vo vesmíre 4 roky a 343 dní Hajabusa 2 vo vesmíre 8 rokov a 236 dní Čchang-e 3 vo vesmíre 9 rokov a 238 dní ExoMars vo vesmíre 7 rokov a 135 dní Hubblov vesmírny ďalekohľad vo vesmíre 33 rokov a 94 dní Chandra vo vesmíre 24 rokov a 4 dni Juno vo vesmíre 11 rokov a 356 dní Lunar Reconnaissance Orbiter‎ vo vesmíre 14 rokov a 39 dní Mars Odyssey vo vesmíre 22 rokov a 111 dní Mars Reconnaissance Orbiter vo vesmíre 17 rokov a 349 dní Mars Science Laboratory vo vesmíre 11 rokov a 243 dní New Horizons vo vesmíre 17 rokov a 189 dní OSIRIS-REx vo vesmíre 6 rokov a 322 dní STEREO vo vesmíre 16 rokov a 274 dní Voyager 1 vo vesmíre 45 rokov a 325 dní Voyager 2 vo vesmíre 45 rokov a 341 dní ďalšie Pilotované: Medzinárodná vesmírna stanica Expedícia 69 Sergej Prokopiev (2), veliteľ, Roskosmos (CPK) Dmitrij Petelin (1), palubný inžinier 1, Roskosmos (CPK) Francisco Rubio (1), palubný inžinier 2, NASA Stephen Bowen (4), palubný inžinier 3, NASA Warren Hoburg (1), palubný inžinier 4, NASA Sultán an-Nijádí (1), palubný inžinier 5, MBRSC Andrej Feďajev (1), palubný inžinier 6, Roskosmos (CPK) Čínska vesmírna stanica Expedícia 5 Ťing Chaj-pcheng (4), veliteľ, PLAAC Ču Jang-ču (1), operátor 1, PLAAC Kuej Chaj-čchao (1), operátor 2, CMSA (V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.) Správcovia portálu Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov: Eryn Blaireová

	Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Vytvoriť: Black Arrow, Blue Origin, CAPSTONE, Cyclon, Dekompresia, Dmitrij Olegovič Rogozin, Dnepr, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Hinode, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, Gaia (satelit), Gateway (stanica), Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Lambda 4S, Luca Parmitano, Lucy (sonda), Luna 18, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Ohsumi, Ptička (raketoplán), Rokot, New Shepard, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Shuttle Landing Facility, Solar Dynamics Observatory, Starliner, Vega (raketa), Venera-16, Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie... Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Luna 9, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, MAVEN, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa) a ďalšie kozmonautické výhonky... Upraviť: Centaur (raketový stupeň) Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika  Architektúra ·  Astronómia ( Hviezda ·  Slnečná sústava) ·  Biológia ·  Cesty ·  Fyzika ·  Geografia ·  Chémia ·  Informatika ·  Kozmonautika ·  Letectvo ·  Matematika ·  Medicína ·  Pes ·  Vedy o Zemi Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť  Divadlo ·  Film ·   História ·  Hudba ·  Jazyk ·  Literatúra ·  Ľudia ·  Politika ·  Šport ( Šach ·  Tenis) ·  Umenie ·  Videohry Krajiny a regióny  Belgicko  Byzantská ríša  Česko  Fínsko  Francúzsko  Luxembursko  Rusko  Samoa  Slovensko  Bratislava  Košice  Žilina  Taliansko  Vatikán