Portál:Slnečná sústava

Astronómia

Kozmonautika

Slnečná sústava

Hviezda

Portál Slnečná sústava

uprav

Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem. Skladá sa zo Slnka a všetkých telies, ktoré obiehajú okolo neho (planét, trpasličích planét, planétok, komét, mesiacov, meteoroidov, medziplanetárneho plynu a prachu), rovnako ako aj prostredia, v ktorom sa tento pohyb uskutočňuje.

Centrálnym telesom slnečnej sústavy je Slnko, v blízkosti ktorého sa nachádza aj ťažisko sústavy. Planéty obiehajú okolo Slnka po eliptických dráhach blízkych kružniciam. Zem je treťou planétou slnečnej sústavy (v poradí od Slnka).

Index slnečnej sústavy (22. júl - 7081 článkov)

!

1

2

3

4

5

6

7

8

9

A

B

C

Č

D

E

F

G

H

CH

I

J

K

L

M

N

O

P

Q

R

S

Š

T

U

V

W

Y

Z

Ž

Odporúčaný článok

uprav

Slnko je hviezda našej planetárnej sústavy. Planéta Zem obieha okolo Slnka. Je to naša najbližšia hviezda a zároveň najjasnejšia hviezda na oblohe. Gravitačné pôsobenie Slnka udržiava na obežných dráhach okolo Slnka všetky objekty slnečnej sústavy. Jeho energia je nevyhnutná pre život na Zemi. Astronomický symbol pre Slnko je kruh s bodom vo vnútri (v Unicode ).

Slnko patrí medzi hviezdy hlavnej postupnosti, čo znamená, že v jeho jadre prebieha premena vodíka na hélium a že vďaka tomu zostáva dlhodobo stabilné. Jeho spektrálny typ je G2, čo znamená, že ide o žltú hviezdu. Hmotnosť Slnka (2×10³⁰ kg) predstavuje 99,87% hmotnosti celej slnečnej sústavy. Na všetky telesá Slnečnej sústavy dopadá elektromagnetické žiarenie zo Slnka, ktoré dosahuje celkový žiarivý výkon 3,826.10²⁶ W. Vďaka tomuto žiareniu je možný život na Zemi. Väčšina telies vrátane všetkých planét obieha Slnko v smere jeho rotácie. Tento smer sa nazýva aj priamy (prográdny) smer a je dedičstvom po rotácii pôvodnej pracho-plynovej hmloviny, z ktorej všetky telesá slnečnej sústavy vznikli. Všetky ostatné telesá v slnečnej sústave sú viditeľné len vďaka tomu, že odrážajú slnečné svetlo, alebo žiaria preto, lebo boli k žiareniu vybudené slnečnou energiou (napr. kométy alebo polárna žiara).

Slovom slnko s malým s sa v niektorých prípadoch označuje aj hviezda alebo primárne hviezdne teleso, okolo ktorého obiehajú objekty.

ďalšie odporúčané články...

	Kategórie	uprav
Slnečná sústava: Slnko – Planéty slnečnej sústavy – Mesiace planét – Prstence planét – Trpasličie planéty - Medziplanetárna hmota – Planétky – Kométy – Meteoroidy – Astronomické prechody
všetky kategórie...

Články

uprav

Nebeská mechanika: Keplerove zákony - Problém n telies - Dráha nebeského telesa - Obežná dráha - Elementy dráhy - Aspekt - Doba obehu- Rotačná perióda - ...

Objekty slnečnej sústavy: Slnko - Planéta - Prstenec planéty - Mesiac - Planétka - Asteroid - Kométa - Meteoroid - Mikrometeoroid - Medziplanetárny plyn - Medziplanetárny prach
Prieskum slnečnej sústavy: Planetárna sonda - Medziplanetárna kozmická sonda - Mesačná sonda - Kometárna sonda - Slnečná sonda

	Najlepšie články	uprav
Saturn - Slnko - Slnečná sústava - Kométa - Mars - Merkúr - Mesiac - Urán - Venuša Ďalšie dobré články: 134340 Pluto - 136108 Haumea - 1 Ceres - 50000 Quaoar - Atmosféra Marsu - Enceladus (mesiac) - Galileo (kozmická sonda) - Io (mesiac) - Jupiter - Kallisto (mesiac) - Neptún - Oblak - Opportunity - Pásmo planétok - Prstence Saturna - Triton (mesiac) - Voda na Marse - Voyager 2 - Vznik a vývoj slnečnej sústavy

Príbuzné portály

uprav

Astronomický portál

Kozmonautický portál

Geovedný portál

Hviezdny portál

	Vedeli ste, že...	uprav
...trpasličia planéta Quaoar má prstenec? ...kvôli svojej vzdialenej, sklonenej orbite je Japetus jediný veľký mesiac, z ktorého povrchu by boli prstence Saturna jasne viditeľné? Z ostatných veľkých mesiacov by z prstencov boli viditeľné iba ich okraje. ...103P/Hartley je jediná známa kométa, ktorá má také izotopové zloženie svojho ľadu ako pozemské oceány? ...za pomalú obrátenú rotáciu Venuše možno môžu slapové sily Slnka? ...najväčším, aj keď doposiaľ nepotvrdeným kráterom v slnečnej sústave, sa zdá byť severná pologuľa Marsu? ...Jupiter má k februáru 2023 už 95 známych mesiacov? archív zaujímavostí...

	Obrázok týždňa	uprav
Raketa Delta II čaká na štart, aby vyniesla do vesmíru sondu Deep Impact. Fotografia bola urobená na svitaní 12. januára 2005 na štartovacom komplexe 17-B Cape Canaveral Air Force Station. Deep Impact bola americká kometárna sonda určená na prieskum periodickej kométy 9P/Tempel 1. ďalšie obrázky...

Zoznamy

uprav

Prirodzené satelity slnečnej sústavy: Mesiace Marsu – Mesiace Jupitera – Mesiace Saturna – Mesiace Urána – Mesiace Neptúna – Mesiace Pluta
Planétky: 1 – 250 – 251 – 500 – 501 – 750 – 751 – 1000 – 1001 – 1250 – 1251 – 1500 – 1501 – 1750 – 1751 – 2000 – 2001 – 2250 – 2251 – 2500 – 2501 – 2750 – 2751 – 3000 – 3001 – 3250 – 3251 – 3500 – 3501 – 3750 – 3751 – 4000 – 4001 – 4250 – 4251 – 4500 – 4501 – 4750 – 4751 – 5000 – ďalšie…

Kométy: Periodické kométy – Neperiodické kométy – Meteorické roje

	Nové články	uprav
Linda A. Morabitová - Pristátie na Marse - Lunar Gateway - Marsovský rover - Europa Clipper - Jupiter Icy Moons Explorer - Artemis II - C/2022 E3 (ZTF) - Impaktná zima - Misia na Mars - 65803 Didymos - Radiačný pás - Tchien-wen-1 - ISRU - Obývateľná základňa - Projekt DART - Perseverance (rover) - Program Artemis - Mars 2020 - 2020 CD3 - Solar Orbiter - Tvar Zeme - Rovníkový hrebeň - Aegaeon (mesiac) - Comet Interceptor - C/2019 Q4 (Borisov) - 1I/ʻOumuamua - Svetelná krivka - Terminátor (slnečný) - Beresheet SpaceIL - Katalógové číslo satelitu USSPACECOM - Čandraján-2 - Pioneer Venus Multiprobe - Pioneer 1 - Čchang-e 4 - 11830 Jessenius - MAVEN - Časomiera na Marse - Dotyčnicový meteoroid - Veľký denný bolid z roku 1972

Správcovia portálu

uprav

Eryn Blaireová

Ďalšia pomoc je vítaná! Neváhajte a zapojte sa do správy portálu.

Najdôležitejšie pojmy

uprav

Veľké objekty slnečnej sústavy

uprav

Kliknutím na obrázok sa dostanete na článok o danom telese.

Slnko	Merkúr	Venuša	Zem‎	Mars
Ceres	Jupiter	Saturn	Urán‎	Neptún
Orcus	Pluto	Ixion	Varuna	Haumea
Quaoar	Makemake	Gonggong	Eris	Sedna

	Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov	uprav
Vytvoriť: 10199 Chariklo, (307261) 2002 MS4, Jan Hendrik Oort, Jupiterova rodina komét, povrch Mesiaca, medziplanetárna kozmická sonda, orbitálne parametre, porucha obežnej dráhy, rotačná os, rázová vlna, uhlový priemer, vodíková koróna,... Rozšíriť: 20000 Varuna, 28978 Ixion, 90482 Orcus, 136199 Eris, 136472 Makemake, (225088) 2007 OR10 a ďalšie planétky (zoznam všetkých planétok potrebujúcich rozšírenie), Janus a ďalšie mesiace, Medziplanetárny prach, Denný polčas, Sklon osi rotácie, Enckeho kométa, 67P/Churyumov-Gerasimenko, Slnečná hmlovina, Výron koronálnej hmoty, Mariner 10... všetky články o slnečnej sústave potrebujúce rozšírenie Aktualizovať: 73P/Schwassmann-Wachmann, 17P/Holmes, 2004 XP14, Mars Odyssey, Hayabusa, Venus Express, Curiosity, 4 Vesta, 1 Ceres... Ak sa chcete dozvedieť viac o skvalitňovaní informácií o slnečnej sústave na Wikipédii, pozrite sa na WikiProjekt:Slnečná sústava.