Investičná výzva, ktorú Pôdohospodárska platobná agentúra vyhlásila ešte vlani v polovici novembra, sa opäť predlžuje. Po novom môžu žiadatelia svoje žiadosti agentúre predkladať až do polovice septembra. Ide už o druhé predĺženie tejto výzvy. Prvý raz sa termín posúval zo 6. apríla na koniec augusta. Práve deň pred koncom termínu PPA zverejnila ďalšiu aktualizáciu, v rámci ktorej ide o predĺženie o 15 kalendárnych dní. Portál poľnoinfo.sk sa zaujímal o dôvody ďalšieho predĺženia výzvy a prečo dochádza k posunutiu uzávierky výzvy len o tak krátke obdobie.
Rizling alebo Chardonnay sú priamymi potomkami pravdepodobne najstaršej doloženej odrody bieleho hrozna, ktorú Francúzi nazývajú Gouais blanc a Nemci zas Weisse Heuninsch. Samotnú matku dnes pozná málokto, keďže ponúkala kyslé a vodové víno. Jej prínos bol najmä v spoľahlivých a vysokých úrodách, čo vyplývalo aj z dobrej odolnosti voči neskorým mrazom. Dnešný svetový víťazný tím muštových odrôd viniča vedie Cabernet Sauvignon. Spotrebiteľom chutí, no ohrozuje ho zvyšovanie priemerných teplôt, ale aj európska Zelená dohoda. Budeme o niekoľko rokov piť vína z odrôd, ktoré nám v súčasnosti nič nehovoria?
Údaje o energetickej hodnote, kalóriách či podrobnosti o obsahu soli alebo nenasýtených mastných kyselín sa bežne nachádzajú na drvivej väčšine potravín či nápojov. Víno má v tomto smere zatiaľ výnimku – avšak už nie nadlho. Už v decembri budú musieť uvádzať vinári podrobnejšie údaje o výživových hodnotách vína. Nové pravidlá vychádzajú z európskych inštitúcií.
Na časti potravinárskych výrobkov sa udomácnili označenia, ktoré majú poukazovať na to, že sú priaznivejšie k životnému prostrediu, ako napríklad produkty konkurencie. Často pritom ide len o to, že marketingové oddelenia výrobcov premaľovávajú obraz produktov na zelenší, ako v skutočnosti je. Odborníci tento fenomén nazývajú greenwashing.
V uplynulých rokoch sa do projektov reštrukturalizácie a konverzie vinohradov zapojilo viacero vinohradníkov a vinárov. Obnova viníc je nutná pre zlepšenie kvality aj kvantity úrody. Tá s pribúdajúcimi rokmi klesá a produkcia v obnovenom vinohrade tak môže byť násobne vyššia, ako v starých viniciach. Hoci vinohradníctvo chceme na Slovensku udržať, v najbližších rokoch sa s projektami reštrukturalizácie viníc zrejme tak často nestretneme – v aktuálnom období sa totiž s ich podporou ráta len veľmi obmedzene.
Počet rakúskych farmárov klesol od vstupu do Európskej únie v roku 1995 o polovicu. Väčšie a profesionálnejšie farmy pritom musia prinášať výkon. Ich majitelia už nepodnikajú popri inej práci, napríklad v priemysle, ale celý svoj pracovný čas venujú hospodáreniu. Na výsledkoch farmy sú tak priamo závislí, no nemajú ich vždy v rukách. Najmä čoraz častejšie výkyvy počasia a stále teplejšie letá sa podpisujú pod úrody a nepriamo aj pod výkon živočíšnej výroby.
V novom programovacom období poľnohospodárskej politiky, ktoré odštartovalo v tomto roku a potrvá do roku 2027, vznikla žiadateľom o priame platby nová povinnosť – predkladať k žiadostiam aj evidenciu vlastných či prenajatých pozemkov. Vyplýva to zo zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Od vlaňajšieho septembra by si mali agrosubjekty viesť túto evidenciu elektronicky. Pri žiadostiach o platby BISS (Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti) bude predloženie evidencie po novom povinnosťou - bez toho sa vyplatenia priamych platieb žiadatelia nedočkajú.
Centrom holandského mliečneho zázraku, ktorý zalieva svojou produkciou Európu, ale aj svet, je Frízsko. Oblasť s rozsiahlymi trávnatými rovinami pretínajú všadeprítomné vodné kanály. Okolie obcí je posiate maštaľami. Najlepšie o ich počte vypovie, že vo Frízsku, ktoré je rozlohou len o niečo menšie ako Nitriansky kraj, chovajú tristotisíc kusov dojníc. Trojnásobne viac, ako na celom Slovensku. Tamojší farmári však bojujú s úplne inými problémami, ako naši.
Biopásy sú v rámci agropolitiky novým prvkom. Ide o roky diskutovanú tému, ktorá si pri prechode do praxe vyžaduje aj prípravu a znalosť aktuálnej legislatívy. Tá sa u nás, ako aj na úrovni Európskej komisie, tvorila s oneskorením a k niektorým prvkom novej spoločnej poľnohospodárskej politiky stále nie je kompletná. Otázniky majú mnohí stále aj ohľadom biopásov, ktoré by mali založiť do konca apríla. V opačnom prípade nebudú môcť čerpať takzvané ekoschémy, ktoré v novom období nahradili niekdajší greening.
Na Slovensku žije 5,5 milióna ľudí a v rezorte poľnohospodárstva pracuje 46-tisíc ľudí. Nie je reálne, aby 46-tisíc ľudí uživilo 5,5 milióna. Na konferencii Vidieckej platformy vo Zvolene reagoval takto poradca ministra pôdohospodárstva Martin Ondráš na otázku, kedy Slovensko zvýši svoju potravinovú sebestačnosť.

Najkomentovanejšie za 7 dní