Portál:Byzantská ríša

Byzantská ríša

Byzantská ríša (alebo Východorímska ríša) bol historický štátny útvar existujúci v rokoch 395 až 1453. Ríša sa rozprestierala vo Východnom Stredomorí a v priebehu tisícročnej histórie nespočetne veľakrát menila svoje hranice. Byzantská ríša bola priamym pokračovateľom Rímskej ríše (a Byzantínci sa označovali ako Rimania). Spočiatku v sebe prelínala klasickú rímsku tradíciu s kresťanstvom. Asi od 6. storočia v ríši prevážil grécky a kresťanský prvok nad latinčinou a helénizmom. Ríša prešla rozsiahlymi zmenami a pretransformovala sa na viacmenej grécky stredoveký štát. Byzantská ríša nikdy neprijala tradičný feudálny systém a i systém jej ústredných orgánov a politické chápanie sa výrazne líšilo od západných usporiadaní. Najväčšieho rozmachu Byzantská ríša dosiahla najprv za vlády Justiniána I., ktorý sa snažil obnoviť Rímsku ríšu v jej plnom rozsahu. Najvážnejším nepriateľom ríše sa v ďalšom období stala Perzská ríša, ktorá však v dôsledku vyťaženia síl vo vzájomných bojoch s Byzanciou v 7. storočí zanikla a úhlavným nepriateľom sa stali Arabi a v neskoršom období i slovanské kmene (najmä pôvodne turkickí Bulhari). Úpadok Byzancie zastavil zakladateľ macedónskej dynastie Bazil I. Po vymretí tejto dynastie a bitke pri Mantzikerte Byzancia upadla do zmätku a stratila rozsiahle územia na východe. Nový zlatý vek dosiahla až za vlády Komnénovcov, ktorí i vďaka križiackym výpravám získali viaceré časti Anatólie späť. Osudnou sa pre Byzantskú ríšu stala Štvrtá križiacka výprava po ktorej Byzancia na istý čas zanikla a z ktorej sa Byzancia už nikdy nedokázala spamätať. Posledný zlatý vek ešte nakrátko prišiel za vlády Palaiologovcov, to však už Byzantská ríša nosila iba zlomok svojej niekdajšej slávy. Klinec do truhly upadajúcej ríše vrazili Osmani, ktorí v roku 1453 dobyli hlavné mesto Byzantskej ríše Konštantínopol.

celý článok...

Dejiny Byzantskej ríšeupraviť

Náboženstvoupraviť

Náboženstvo v Byzantskej ríši

akakiánska schizma – akatist – arseniti – baziliáni – cirkevní otcovia – cézaropapizmus – Florentský koncil – filioque – Fotiova schizma – hagiografia – helénske náboženstvo – hésychazmus – islam a Byzancia – kánonické právo v Byzantskej ríši – byzantský monasticizmus – nedeľa ortodoxie – obrad (rítus) – ortodoxia – pravoslávna cirkev – tri kapitoly – východná schizma – teológia – Trulánsky koncil – Židia v Byzantskej ríši

Ekumenické koncily

I. nicejský – I. konštatinopolský – Efezský – Chalcedónsky – II. konštatinopolský – III. konštatinopolský – II. nicejský – IV. konštatinopolský (ekumenický len na Západe)

Pentarchia

Rím – Konštantínopol – Antiochia – Jeruzalem – Alexandria

Herézy

adopcionizmus – apollinarizmus – arianizmus – bogomilstvo – donatizmus – ikonoklazmus – manicheizmus – messalianizmus – miafyzitizmus – modalizmus – monoenergizmus – monofyzitizmus – monotheletizmus – nestoriánstvo – paulikánstvo – pelagianizmus

Hospodárstvo, spoločnosť a právoupraviť

Hospodárstvo

cechy – kolonát – proniový systém – dane – peniaze

Spoločnosť

populácia: dynatoi – aporos – poros – paroikoi
kalendár – kuchyňa – otroci – tituly – vzdelanie – ženy – povstanie Nika – déma

Právo

rímske právo – byzantské právo
pramene: Teodoziánsky kódex – Gregoriánsky kódex – Hermogeniánsky kódex – Corpus iuris civilis – Ekloga – Baziliky – lex Rhodia de iactu – nómos geórgikos – nómos stratiótikos – Hexabiblos – nomokánon
právnici: Ióannes Zonaras – Kónstantinos Harmenopoulos – Matthaios Blastares – Teodor IV. – Tribonianus

Správa a mestá

cézaropapizmus – thema – exarchát (Africký - Ravennský) – katepanát
mestá: (emporium: Konštantínopol - Antiochia - Alexandria - Rím - Solún - Efez - Trapezunt)
Konštantínopol: Konštatínopolské hradby - Carihradská univerzita - Konštatínopolský hipodróm - Hagia Sofia - Hagia Eiréné - Chrám svätých Apoštolov - Chóra - Kláštor Krista Pantokratora - Pammakaristos), senát

Kultúra a umenieupraviť

(ranokresťanské umenie - byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období - byzantské umenie v období obrazoborectva - byzantské umenie v macedónskom období - byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období - byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období - postbyzantské umenie)

byzantská architektúra (pre jednotlivé obdobia pozri príslušné obdobia vo výtvarnom umení)
byzantská filozofia

Významné osobnostiupraviť

Spisovatelia (historici)

Agathias – Anna Komnéna – Eusebios z Kaisareie – Prokopios Cézarejský – Ióannes Skylitzes – Nikétas Chóniates – Ióannes Malalas – Ióannes Zonaras – Ján VI. – Lev Diakon – Michaél Attaleiates – Laonikos Chalkokondyles – Michaél Psellos – Sokrates Scholastikos – Sozomenus – Teodor Lektor – Theofanes Homologétes – Theofylaktos Simokattes – Zósimos

Umelci a architekti

Isidor z Milétu – Anthemios z Trallu – Trdat (Armén)

Filozofi a náboženské osobnosti

Atanáz Alexandrijský – Barlaam z Kalábrie – Bazil Veľký – Bessarion – Michal I. – Maxim Vyznávač – Florentská akadémia – Fótios – Germanos I. – Grégorios Palamas – Nikéforos Grégoras – Theofanes Homologetes – Hypatia – Nikéforos Chumnos – Ióannes Italos – Ján Damaský – Ján Kasián – Ióannes Klimax – Ióannes Moschos – Ján Zlatoústy – Kassia – Konštantín Filozof – Lev Matematik – Metod I. – Theodóros Metochites – Geórgios Pachymeres – Pletón – Roman Sladkopevec – Simeon Nový Teológ

Generáli

Alexios I. – Bazil II. – Belisar – Filippikus – Hérakleios – Ján I. – Geórgios Maniakes – Narses – Nikefor II.

Vedeli ste že...upraviť

… že významný vedecký časopis Byzantinoslavica vydávaný Slovanským ústavom AV ČR v Prahe je (s krátkou prestávkou v rokoch 1999 – 2003) vydávaný už od roku 1929?
… hlavný konštantínopolský chrám Hagia Sofia navrhli Anthemios z Tráll a Isidóros z Miléta, pričom práve Isidóros chrám dostaval?
… že byzantský cisár Justinián II. Rinotmétos bol povstalcami zosadený a zmrzačený? Svoju prezývku „beznosý“ získal vďaka tomu, že mu povstalci odrezali nos.
… že akathistos, byzantský cirkevný hymnus na počesť Bohorodičky, napísal podľa jednej z teórií Roman Sladkopevec a že jeho slovenský liturgický preklad (1992) vznikol z cirkevnoslovanskej predlohy?
… že byzantský teológ Manuel Chrysoloras bol po zániku Bulharskej ríše (1393) vyslaný na západ, aby pracoval na vytvorení koalície kresťanských vládcov vo vojne proti Osmanom?
… že stredoveké klenotníctvo v západnej Európe bolo výrazne ovplyvnené byzantským umením? Mnoho šperkov sa z Byzancie na kresťanský Západ dostalo po štvrtej križiackej výprave (1204).
… že za najväčšieho teoretika rímskeho práva 20. storočia v nemecky hovoriacich krajinách býva považovaný Max Kaser?
… že mesto İznik (historicky Nikaia) na brehu jazera İznik Gölü bolo významným cirkevným sídlom v ranokresťanských a byzatských dejinách? V meste sa konali dva ekumenické koncily.
… že zakladateľom nezávislého stredovekého arménskeho štátu a dynastie Bagratovcov bol Ašot I. († 890)?

vedeli ste i toto?

Vybraný článokupraviť

Pyrgos (novogr. πύργος – pyrgos, staroslovien. stl’p) je v užšom význame osobitný architektonický prvok, typ opevnenej veže štvorcového alebo obdĺžnikového pôdorysu, používaný v neskorej byzantskej kláštornej architektúre. V prípade útoku plnil funkciu posledného útočiska, hradu alebo pevnosti. Zvyčajne boli umiestnené na najvyššie položenom mieste, čo najbližšie ku kláštornému ambitu. Príkladom tohto usporiadania je napríklad veža svätého Sávu z roku 1198 v Kláštore Chilandar na hore Athos. Niekedy tiež plnili tiež funkciu zvonice alebo vyvýšenej kaplnky.

celý článok...

ďalšie odporúčané články

Zoznamyupraviť

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Byzantská ríša

Panovníciupraviť

Najvýznamnejší panovníci Byzantskej ríše:

Konštantín I. Veľký – Theodosius I. Veľký – Theodosius II. – Lev I. Veľký – Justinián I. – Herákleios – Lev III. Sýrsky – Bazil I. – Lev VI. Filozof – Nikefor II. – Bazil II. – Alexios I. – Ján II. – Manuel I. – Michal VIII. – Konštantín XI.

Ďalší zaujímaví panovníci

Arkadios – Konštantín VI. – Justinián II. Rinotmétos – Konštantín V. Kopronymos – Theofilos – Michal IV. Paflagónsky – Roman IV. – Andronikos I. – Alexios III. – Alexios IV. – Teodor I. – Ján VI. – Manuel II. – Ján VIII.

Významné byzantské cisárovné a princezné

Pulchéria – Eudokia (Athénais) – Theodora (6. storočie) – Irena (Byzantská ríša) – Theodora (9. storočie) – Theofanó – Zóé – Theodora (11. storočie)

Vládnuce dynastie

Konštantínovská dynastia – Valentiniánsko-theodosiovská dynastia – Trácka dynastia – Justínovská dynastia – Hérakleiova dynastia – Sýrska dynastia (Isaurijská) – Amorijská dynastia – Macedónska dynastia – Komnénovci – Dukovci – Angelovci – Laskarovci – Kantakuzénovci – Palaiologovci

Vojenské konfliktyupraviť

Vojenstvo a námorníctvo

allagion – akritai – hetaireia – skoutatoi – varjagovia – grécky oheň – katafrakt – tagma

Vojenské konflikty

Byzantské občianske vojny
Zahraničné konflikty: byzantsko-arabské vojny – byzantsko-bulharské vojny – byzantsko-gótske vojny – byzantsko-gruzínske vojny – byzantsko-normanské vojny – byzantsko-osmanské vojny – byzantsko-perzské vojny – byzantsko-ruské vojny – byzantsko-seldžucké vojny – vojna s Vandalmi
križiacke výpravy: prvá križiacka výprava - druhá križiacka výprava - tretia križiacka výprava - štvrtá križiacka výprava

Bitky

Jarmúk – Kleidon – Mantzikert – Myriokefalon – obliehanie Konštantínopola (626, 674, 717, 813, 860, 941, 1203 a 1204, 1235, 1396, 1422, 1453) – pád Filadelfie – pád Gallipoli – pád Trabzonu

Diplomacia a susedné štátyupraviť

Byzantská diplomacia

byzantské kresťanské misie – večný mier – problém dvoch cisárov – schizma – križiacka výprava

Susedné štáty

Toto je čiastočný zoznam okolitých nezávislých štátov a autonómnych panstiev Byzantskej ríše v priebehu jej histórie.
Európske krajiny: Benátska republika - Taliansko - Salerno - Capua - Benevento - Svätá ríša rímska - Uhorské kráľovstvo - Kyjevská Rus a ruské kniežatstvá - Pápežský štát
Perzská ríša: (Sásánovci)
Bulhari: (Protobulhari - Prvá bulharská ríša - Druhá bulharská ríša)
Srbi a Chorváti: (Raška - Duklja - Zeta - Travunia - Zachlumia - Neretva - Prvé srbské kráľovstvo - Srbské cárstvo - Bosniansky banát - Chorvátske kráľovstvo - Chorvátske kniežatstvo - Dubrovnícka republika)
Germáni: Góti: (Vizigóti - Ostrogóti - Krymskí Góti) – Vandali - Frankovia - Gepidi - Longobardi)
Nomádi: (Avari/Avarský kaganát - Uzovia/Oghuzi - Pečenehovia - Kumáni (Polovci) - Huni - Chazari - Alani)
Normani: (Apúlia - Kalábria - Sicílske kráľovstvo)
Arméni: (staroveké arménske kráľovstvo - Anijské kráľovstvo - Arménske kniežatstvo v Kilikii - Arménske kráľovstvo v Kilikii - Arménsky emirát (arabský) - Vasparukan - Sjunik - Lori - Kars a ďalšie malé panstvá)
Gruzínci: (Kacheti - Tbilisi (arabský) - Hereti - Guria - Kartli - Klardžetsko - Tao - Kars - Abcházsko - Imereti - Iberské kráľovstvo - Gruzínske kráľovstvo [vzniklo z Iberského k.] a ďalšie malé panstvá)
Arabi: (raní: Ghasánovci - Lachmovci, ríše: Rášidovci - Umajjovci - Abbásovci - Fátimovci), lokálne dynastie: Aghlabovci - Hamdánovci - Marvánovci - Mirdásovci - Ukajlovci
Turci: (Seldžukovci - Seldžucká ríša - Rumský sultanát - Osmanská ríša - Danišmendovci - Zengíovci)
Križiacke štáty: (Antiochijské kniežatstvo - Edesské grófstvo - Jeruzalemské kráľovstvo - Tripoliské grófstvo - Aténske vojvodstvo - Achájske kniežatstvo - Naxos - Solúnske kráľovstvo - Latinské cisárstvo - Cyprus - a ďalšie malé panstvá)

Byzantská ríša a slovanský svetupraviť

Byzantská ríša a územie Slovenska

Veľká Morava: Cyril a Metod – Gorazd – hlaholika – Kliment Ochridský – Konštantín VII. – kultúrny jazyk na Veľkej Morave – Michal III. – Proglas – sedmopočetníci
Uhorsko: Irena Uhorská (Piroška) – Mária Laskarisová – Monomachova koruna – Štefan III. – Belo III. – byzantsko-uhorská vojna (1127 – 1129)

Byzantská ríša a ruské krajiny

Anna Porfyrogennéta – kňažná Oľga – pokrstenie Rusi – rusko-byzantské vojny – Sofia Palaiologovna – Vladimír I.

Byzantská ríša a Balkán

byzantsko-bulharské vojny - Deljan - Ivan Asen I. - Kalojan - komitopuli (Samuil - Dávid - Môjžiš - Áron) - obliehanie Konštantínopola (626) - druhé obliehanie Solúna (617) - Ochridská škola - Preslavská škola - Konštantín Preslavský - sedmopočetníci - Protobulhari - Simeon I. - sedem slovanských kmeňov - Slovania v Byzantskej ríši (Drugoviti - Rynchinovia - Strymonci - Sagudati - Velegeziti - Verziti - Vajuniti - Timočania - Smoljania) - Štefan Nemanja - Štefan Prvokorunovaný - Štefan Uroš IV. Dušan

Slovania

Jordanes - Peloponézski Slovania (Jezerci/Ezeritai - Melingovia/Melingoi) - Tomáš Slovan

Najnovšie článkyupraviť

Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených alebo výrazne pozmenených článkov o Byzantskej ríši a pridružených témach.

Kričimský nápis – akritai – Alexios V. – Alexios I. (konštantínopolský patriarcha) – Geórgios Akropolites – Antický odeon (Plovdiv) – Veľká bazilika (Plovdiv) – Akvadukty Filipopolu – Eirene (Plovdiv) – Rímske termálne kúpele (Chisaria) – Coptic Encyclopedia – Encyclopaedia Aethiopica – Metochion – Momik – Darbazi (architektúra) – Ašot IV. (arménsky kráľ) – Ašot III. (arménsky kráľ) – Ašot II. (arménsky kráľ) – Ašot I. (arménsky kráľ) – Ašot I. (kuropalat) – Anijské kráľovstvo – Kopti – články v Ménas

Vybraný obrázokupraviť

Byzantský filozof a historik Michaél Psellos s cisárom Michalom VIII. Dukom, miniatúra zo štyroch evanjelií Ióanna Kalyvita, 11. storočie, Moni Pantokratoros, Athos, Codex 234. Fol. 245a

ďalšie vybrané obrázky

Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkovupraviť

Vytvoriť: Fótiova schizma (en), byzantská hudba (en), Konštatínopolské hradby (cs), problém dvoch cisárov (en), Ravennský exarchát, byzantské kresťanské misie a ďalšie červené odkazy

Rozšíriť: byzantská filozofia, byzantská literatúra, Konštantínopolský ekumenický patriarchát, arianizmus, rímske právo, prvá križiacka výprava, druhá križiacka výprava, Trapezuntské cisárstvo, Epirský despotát

Upraviť: Východná schizma

Kategórie

℮

Šablóny

℮

Správcovia portálu

℮

Pre zobrazenie podkategórií klikni na ►

Články, ktoré sa týkajú tohto portálu môžete na tento portál odkázať prostredníctvom šablóny {{portál|Byzantská ríša|Byzantský}}, ktorú vložíte na koniec tesne pred kategórie. Ďakujeme!