Portál:Chémia

Portál	Index	Wikiprojekt	Chemické bistro
Chemický portál   Chémia je veda o vlastnostiach, zložení, štruktúre, príprave, premenách a zákonitostiach prvkov, látok a ich zlúčenín. Centrom záujmu chémie sú chemické premeny látok (chemické reakcie), čiže chemické deje, pri ktorých sa atómy v dôsledku chemických väzieb spájajú do zoskupení atómov (molekuly, kryštály) alebo pri ktorých sa zoskupenia atómov rozpadajú na jednotlivé atómy, alebo sa preskupujú na iné zoskupenia. Dôležité sú v chémii aj metódy na delenie látok, napríklad destilácia, extrakcia, filtrácia. Viac ... S portálom je momentálne prepojených 3 069 článkov. Odporúčaný článok uprav Svante August Arrhenius (* 19. február 1859, Uppsala – † 2. október 1927, Štokholm) bol švédsky fyzik a chemik, jeden zo zakladateľov fyzikálnej chémie a chemickej termodynamiky. V roku 1903 získal Nobelovu cenu za chémiu ako uznanie za výnimočné služby, ktoré poskytol pri pokroku v chémii svojou elektrolytickou teóriou disociácie. Arrhenius sa narodil vo obci Vik pri Uppsale, Švédsko, ako syn Svante Gustava a Carolina Thunberg Arrheniusových. Jeho otec bol zememerač na Univerzite v Uppsale, kde sa dostal až na kontrolnú pozíciu. Keď mal Svante 3 roky, napriek rodičovským prianiam, sa naučil čítať pozorovaním otcových prác s číslami a jeho kníh, a tým sa stal aritmetickým zázračným dietaťom. V ranom veku, Arrhenius si osvojil používanie širokých vedomostí na objasnenie matematických vzťahov a zákonov. Vo veku 8 rokov, začal navštevovať miestnu katolícku školu rovno od 5. ročníka. Vyznačoval sa neobvyklým nadaním vo fyzike a matematike a zmaturoval ako najmladší a najtalentovanejší študent v roku 1876. Bol ženatý dvakrát. Prvýkrát so Sofiou Rudbeckovou (ktorá mu porodila syna) od 1894 do 1896 a druhýkrát s Mariou Johanssonovou (ktorá mu porodila syna a dve dcéry) od 1905 až do smrti. Na univerzite v Uppsale bol nespokojný s hlavným profesorom fyziky a s jediným členom fakulty, ktorý by ho vedel viesť v chémii. Preto začal študovať na Fyzikálnom inštitúte na Švédskej akadémii vied v Štokholme u profesora fyziky Erika Edlunda v roku 1881. Svoju prácu upriamil na vodivosť elektrolytov. V roku 1884, na základe tejto práce, napísal 150 stranovú dizertačnú prácu o vodivosti elektrolytov na Univerzitu v Uppsale. Profesorov to však nezaujalo a tak dostal najnižšie možné hodnotenie. Neskôr, vďaka tejto práci, získal Nobelovu cenu za chémiu. celý článok... ďalšie články... Reakcia mesiaca uprav Tiščenkovova reakcia - syntéza aromatických esterov. ďalšie reakcie... Vedeli ste, že... uprav … lyzín a leucín sú jediné aminokyseliny, ktoré sú len ketogénne? … sila halogenovodíkových kyselín rastie so zväčšujúcim sa polomerom aniónu? … ako inertné plyny sa označujú nie len vzácne plyny, ale aj iné nereaktívne plyny, napríklad dusík? … Keniči Fukui sa v roku 1981 stal prvým ázijským laureátom Nobelovej ceny za chémiu? Rozdelenie chémie uprav Všeobecná chémia - Teoretická chémia Anorganická chémia - Geochémia - Kryštalochémia - Chémia komplexov Organická chémia - Makromolekulová chémia - Biochémia - Stereochémia Fyzikálna chémia - Termochémia - Termodynamika - Chemická kinetika - Elektrochémia - Koloidná chémia - Kvantová chémia Analytická chémia Rádiochémia - Radiačná chémia - Aplikovaná rádiochémia Technická chémia (Chemická technológia) - Preparatívna chémia - Chemické inžinierstvo Zoznamy uprav Prvky Zoznam chemických prvkov podľa mena Zoznam chemických prvkov podľa protónového čísla Zoznam chemických prvkov podľa značky Zoznam izotopov Zlúčeniny Zoznam potravinových aditív Osoby Zoznam chemikov Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu Zoznam alchymistov Výročia uprav 19. september celý rok... Obrázok týždňa uprav Medzinárodný symbol mimoriadne horľavých látok. ďalšie obrázky... Najlepšie články uprav Aktinoid (od 18. septembra 2018) Chlór (od 10. apríla 2005) Kremík (od 15. februára 2005) Dobré články uprav Bór Deoxyribonukleová kyselina Fosfor Plastidová DNA Ropa Uhlie Kategórie uprav Chémia Chémia podľa štátu Chemici Chemické látky Chemické spoločnosti Chemické výhonky Acidobázické reakcie Analytická chémia Anorganická chémia Aplikovaná chémia Biochémia Farmakológia Fyzikálna chémia Geochémia História chémie Chemická bezpečnosť Chemická štruktúra Chemické databázy Chemické názvoslovie Chemické názvy a kódy Chemické podniky Chemické technológie Chemické veličiny Chemické vlastnosti Chemický priemysel Chemoinformatika Jadrová chémia Koloidná chémia Koordinačná chémia Makromolekulová chémia Organická chémia Stereochémia Teoretická chémia Všeobecná chémia Zoznamy v chémii   Periodická tabuľka   Skupina → 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 ↓ Perióda   1 1 H   2 He 2 3 Li 4 Be   5 B 6 C 7 N 8 O 9 F 10 Ne 3 11 Na 12 Mg   13 Al 14 Si 15 P 16 S 17 Cl 18 Ar 4 19 K 20 Ca 21 Sc 22 Ti 23 V 24 Cr 25 Mn 26 Fe 27 Co 28 Ni 29 Cu 30 Zn 31 Ga 32 Ge 33 As 34 Se 35 Br 36 Kr 5 37 Rb 38 Sr 39 Y 40 Zr 41 Nb 42 Mo 43 Tc 44 Ru 45 Rh 46 Pd 47 Ag 48 Cd 49 In 50 Sn 51 Sb 52 Te 53 I 54 Xe 6 55 Cs 56 Ba * Ln 72 Hf 73 Ta 74 W 75 Re 76 Os 77 Ir 78 Pt 79 Au 80 Hg 81 Tl 82 Pb 83 Bi 84 Po 85 At 86 Rn 7 87 Fr 88 Ra ** An 104 Rf 105 Db 106 Sg 107 Bh 108 Hs 109 Mt 110 Ds 111 Rg 112 Cn 113 Nh 114 Fl 115 Mc 116 Lv 117 Ts 118 Og     * 57 La 58 Ce 59 Pr 60 Nd 61 Pm 62 Sm 63 Eu 64 Gd 65 Tb 66 Dy 67 Ho 68 Er 69 Tm 70 Yb 71 Lu   ** 89 Ac 90 Th 91 Pa 92 U 93 Np 94 Pu 95 Am 96 Cm 97 Bk 98 Cf 99 Es 100 Fm 101 Md 102 No 103 Lr Iné portály   Prírodné a technické vedy, veda a technika  Architektúra  Astronómia  Hviezda  Slnečná sústava  Biológia  Cesty  Fyzika  Geografia  Chémia  Informatika  Kozmonautika  Letectvo  Matematika  Medicína  Pes  Vedy o Zemi Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť  Divadlo  Film  História  Hudba  Jazyk  Literatúra  Ľudia  Politika  Šport  Futbal  Šach  Tenis  Umenie  Videohry Krajiny a regióny  Belgicko  Byzantská ríša  Česko  Fínsko  Francúzsko  Luxembursko  Rusko  Samoa  Slovensko  Bratislava  Košice  Žilina  Taliansko  Vatikán