Prvý pokus o prebratie vlády v Maďarskom kráľovstve nedopadol úspešne. Potom ako to na medzinárodnej úrovni urobilo veľký rozruch a zneistilo susedné krajiny, tak došlo k politickému zemetraseniu na domácej scéne. Vláda premiéra Telekiho padla a novým premiérom sa stal gróf István Bethlen. S Telekim padla aj hlava ministra zahraničných vecí Gratza, ktorý cisára Karola silne podporoval. Post ministra zahraničných vecí získal gróf Miklós Bánffy. Nová vláda proti Karolovi nepodnikla žiadne kroky na druhej strane Karol bol čoraz viac presvedčený o nutnosti použiť silu pri prevzatí moci. Karol sa naďalej snažil získať podporu vo Francúzsku a taktiež  sa snažil cez svojich spojencov v Maďarsku zabezpečiť svoj návrat politicky aj vojensky. Na domácej politickej scéne sa stal vyslancom kráľa bývalý minister Gratz, ktorý sa zhodol s novou vládou na tom, že kráľov návrat musí byť uskutočnený na základe spolupráce s vládou. Kráľ určil ako dátum svojho návratu 6. júl, ale Gratz sa snažil presvedčiť kráľa, aby svoj návrat odložil aj v súvislosti so vznikom Malej dohody. Kráľ sa rozhodol, že návrat odloží na 22. august a veril, že ich výhodou môže byť moment prekvapenia.

Legitimistické kruhy v Maďarsku v podstate pripravili pôdu na ozbrojený návrat kráľa. Aladár Boroviczény (osobný sekretár kráľa) kráľa informoval o rozhovoroch s Horthym, Aponnyim či Andrássym. Zároveň Antal Lehár veliteľ vojsk v západnom Maďarsku bol na ich strane. Kráľov návrat sa odložil na september, ale zdalo sa, že to ide dobre.Andrássy a Gratz sa snažili presvedčiť Horthyho, aby kráľovi písomne garantoval pomoc a zároveň, že zabráni jeho prípadnému zosadeniu. Horthy však v liste kráľovi adresoval skôr obavy. Sformovanie Malej dohody značne skomplikovalo situáciu. Horthy v liste vyjadruje, že obnova sa nateraz zdá nemožná a ak sa kráľ rozhodne vrátiť spôsobí to skazu a definitívne uhasí akúkoľvek nádej na reštauráciu. Karol sa vyjadril o Horthyho vláde ako o nelegitímnej a revolučnej zároveň vyjadril svoje želanie sa čo najskôr vrátiť.

Karlistickí vojenskí velitelia mali pripravení zoznam spoľahlivých dôstojníkov. V Západnom Maďarsku bolo pripravených 5000 vojakov, ktorých sa však vláda chystala rozpustiť vzhľadom na odstúpenie Burgenlandu Rakúsku. Aj pod týmto tlakom niektorí naliehali, aby kráľ neváhal, pretože hrozí, že neskôr túto vojenskú silu nebude mať k dispozícii. Na druhej strane politické legitimistické krídlo považovalo túto akciu za príliš riskantnú a zároveň sa obávali zosadenia Karola. Koncom septembra sa uskutočnila porada na ktorej Gratz a ďalší garantovali, že po úspešnom prebratí moci prevezmú politickú zodpovednosť a zabezpečia kráľovi politickú podporu. Taktiež kráľovi bola podaná správa aj z vojenského hľadiska, ktorá však značným spôsobom ignorovala medzinárodnú politickú situáciu a tak sa Karol v zdaní hladkej vojenskej operácie rozhodol, aby boli vykonané posledné prípravy. Karol pred odchodom do Maďarska napísal závet v ktorom cisárovnú Zitu menoval regentkou, kým korunný princ Oto nedovŕši plnoletosti.

ZEIDLER, Miklós. Charles IV’s attempted returns to the Hungarian throne