Portál:Fínsko
Fínsko (po fínsky: Suomi, po švédsky: Finland), dlhý tvar Fínska republika je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý omýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade s Nórskom na severe a na mori má spoločnú hranicu naviac s Estónskom. Pod fínsku suverenitu tiež patrí súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu.su členom EÚ(2004). v litve sa taží kames štastia Jantár. Jantárová komnata
Fínsko je krajinou tisícich jazier a ostrovov, presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s nízkymi kopcami. Najvyšším bodom je Haltitunturi s výškou 1328 m nad morom. Nachádza sa severozápadnom výbežku Fínska. Okrem mnohých jazier krajine dominujú rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trochu obrábanej pôdy. Prevažná časť ostrovov leží na juhozápade (súostrovie Ålandy) a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Fínsko je jedným z mála štátov na svete, ktorého územie sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ľadovej sa plocha krajiny vďaka izostatickému dvíhaniu každý rok zväčšuje o zhruba 7 km2.
|
Odporúčaný článok  Baltický štít (alebo Fennoskandia) je starý prekambrický štít nachádzajúci sa na Škandinávskom polostrove. Ponára sa pod sedimenty východoeurópskej platformy, spoločne s ktorou tvorí takzvanú fenosarmatskú platformu. Zaberá časti Nórska, Švédska, Fínska, Ruskej federácie a podložia Baltského mora. Tvoria ho hlavne obnažené kryštalinické horniny prekambrického veku. Hlavne archaické a proterozoické ruly a zelenokameňové pásma, ktoré prekonali viacero štádií deformácií a metamorfizmu. Tvoria ho najstaršie horniny na Európskom kontinente. Hrúbka kontinentálnej kôry na ňom dosahuje do 50 km. Počas pleistocénu bol štít pokrytý kontinentálnym ľadovcom, ktorý ho na mnohých miestach výrazne zerodoval a zanechal po sebe mnoho ľadovcových sedimentov. Štít sa doteraz nachádza v štádiu postglaciálneho výzvihu, ktorý je následkom odľahčenia spôsobeného ústupom kontinentálneho ľadovca. Z paleogeografického hľadiska tvorí baltský štít spolu s východoeurópskou platformou, ukrajinským štítom a ďalšími oblasťami samostatnú Baltickú platňu tzv. Baltika.
Osobnosť mesiaca  Barón Carl Gustaf Emil Mannerheim (* 4. jún 1867, zámok Louhisaari Manor – † 27. január 1951, Lausanne) bol fínsky politik, diplomat a vojvodca, Fínmi uctievaný ako národný hrdina a tvorca a ochranca samostatnosti Fínska. Je považovaný za jedného z najlepších vojvodcov 20. storočia a vynikajúceho stratéga obranných, zdržiavacích a ústupových bojov. Mannerheim pochádzal z významného šľachtického rodu Mannerheimovcov. Jeho starý otec, gróf Carl Gustaf Mannerheim, bol významný entomológ a sudca a jeho otec, gróf Carl Robert Mannerheim, neúspešný obchodník, ktorý zbankrotoval a krátko po narodení Carla Gustava rodinu opustil a odišiel do Paríža, kde sa živil ako umelec. Matka Carla Gustafa, Hedvig Charlotta (Hélène) von Julin, bola dcérou obchodníka. Ako v poradí tretí syn grófa dostal po narodení titul barón (po fínsky Vapaaherra, po švédsky Friherre). Detstvo prežil na rodinnom zámku Louhisaari Manor, ktorý ale v roku 1880 musela rodina predať, aby pokryla najväčšie otcove dlhy. Roku 1881 zomrela Mannerheimova matka a dozor nad siedmimi deťmi prevzal strýko z matkinej strany, Albert von Julin.
Kraje
Články Fínsko * Laponsko * Ålandy * Dejiny Fínska
Vedeli ste, že...
Obrázok
Miesto a zoznam týždňa  Keitele je jazero na juhu centrálnej časti Fínska. Nachádza sa na území krajov Keski-Suomi a Pohjois-Savo. Rozloha jazera je 493,59 km², má dĺžku 85 km a šírku do 10 km. Priemerná hĺbka jazera je 6 metrov, maximálna hĺbka dosahuje 64 metrov. Nachádza sa v nadmorskej výške 99,5 m n. m. Pobrežie je členité s množstvom zálivov, zátok a polostrovov.
Kategórie
Najnovšie články Uusikaupunki - Vesijärvi - Ridnitšohkka - Keski-Pohjanmaa - Akaa - Laponsko (Fínsko) - Päijänne - Západné Fínsko - Pielinen - Oulujärvi - Keitele - Puula - Näsijärvi - Kallavesi - Höytiäinen - Alavus |
Prírodné a technické vedy, veda a technika
Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť
.svg){kind=small}
Krajiny a regióny
