Portál:Fyzika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
S portálom je prepojených 803 článkov.


Fyzikálny portál
Schéma atómu
Schéma atómu

Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos) = "prirodzený" > φύσις (fysis) = "príroda") je exaktná prírodná veda, ktorá sa zaoberá skúmaním zákonov prírody a jej štruktúry, pracuje so základnými pojmami ako čas, pohyb alebo hmota a snaží sa vzťahy medzi nimi vyjadriť vhodným matematickým aparátom. Táto veda sa snaží vedeckou metódou objasniť zloženie a podstatu fungovania sveta okolo nás a výsledky jej bádania nielen rozširujú ľudské poznanie o prírode, ale tiež významne ovplyvňujú smer technologického pokroku.

Fyzicivedci, ktorí sa zaoberajú štúdiom správania sa a vlastnosťami hmoty v najširšom zmysle slova - od subatomárnych častíc, z ktorých je všetko zložené (fyzika častíc), až po správanie sa vesmíru, ktoré nazývame kozmológia.

Fyzikálny index (22. január - 1814 článkov)
1 3 A Á B C Č D E É F G H CH I J K L Ľ M N O P R S Š T Ť U Ú V W X Y Z Ž
20. február
Ludwig Boltzmann


Odporúčaný článok

Silové napätie v hmote, alebo aj napäťový stav látky, je vyjadrením vnútorných silových pomerov v látke, t. j. toho ako na seba pôsobia dve vzájomne susediace časti látky.

Pretože sila, ktorou na seba pôsobia tieto dve časti, je závislá na veľkosti plochy na ktorej sa tieto časti stýkajú, sila sa vyjadruje pomocou napätia σ, čo je pomer medzi veľkosťou sily F a plochou S na ktorú táto sila pripadá:

Pozn.: Silové napätie vyjadruje iba vnútorné sily v látke, ktorým sa hovorí aj plošné sily. Okrem nich existujú aj objemové, alebo hmotové sily, ktoré pôsobia na každú časticu látky priamo (nie sprostredkovane cez susedné častice ako pri vnútorných silách) a často na veľkú vzdialenosť (gravitácia, elektromagnetizmus).

Pretože pri vnútorných silách ide o vzájomné pôsobenie na ploche, ide o klasický prípad akcie a reakcie, takže vektor plošnej sily môže mať dva navzájom opačné smery, čo závisí na tom, z ktorej strany sa na plochu pozeráme (z hľadiska ktorej časti látky). Daný stav je popísaný iba jediným napätím σ, ale výsledný smer sily je daný jednotkovým normálovým vektorom plochy . Táto idea sa dá jednoducho vyjadriť nasledovne:

Obvyklá dohoda je, že pre silu, ktorá pôsobí na danú časť látky platí vonkajšia strana plochy s pohľadu danej časti. Takže normálový vektor ukazuje na ploche von z objemu vyšetrovanej časti látky.

Kategórie
Najnovšie články
Jiří Vodrážka · Magnetický lov · Ellinghamov diagram · Mononuklidický prvok · Pavel Povinec · Gordon Moore · Ortonormalita · Gibbsova voľná energia · Redefinícia jednotiek sústavy SI z roku 2019 · Hydrid (anión) · Rutherfordov experiment · Účinný prierez · Korónový výboj · Jukawov potenciál · Stredná voľná dráha · Radiačný pás · Michal Šprlák · Planckov vyžarovací zákon · Teplota spaľovania · Norman Holter · Femto- · Iónová sila · Eva Tokariková · Adiabatická účinnosť · Termická účinnosť · Československá komisia pre atómovú energiu · Carnotove princípy · Clausiusova nerovnosť · Báza (vektorový priestor) · Vojtěch Petráček · Jan Dobeš (fyzik) · Vratný termodynamický cyklus · Vratný termodynamický proces · Skalárny bozón · Intenzita osvetlenia · Tvar Zeme · Povrch s nulovou rýchlosťou · Špecifický objem · P-v diagram · P-V diagram
Zoznamy
Fyzika:

Osobnosti vo Fyzike:

Vedeli ste, že...
  • ak by sme chceli zachytiť čo i len polovicu neutrín vyžarovaných Slnkom, potrebovali by sme na to blok olova s hrúbkou asi jeden svetelný rok (~1016m)?
Obrázok týždňa

Diagram znázorňujúci tlakové pomery v ideálnom roztoku zložiek A a B. Zložka A má nižšiu teplotu varu, preto je prchavejšia (vytvára pri danej teplote vyšší tlak nasýtených pár). (Raoultov zákon)

Aktuality
  • 11. február – Medzinárodnému vedeckému tímu sa podarilo experimentálne dokázať existenciu gravitačných vĺn, fenoménu, ktorý vyplýva z všeobecnej teórie relativity Alberta Einsteina. Pôvod detegovaných gravitačných vĺn patrí páru hmotných čiernych dier, ktoré sa zrazili a splynuli. Táto extrémna zrážka vyžiarila podľa magazínu Nature viac energie ako v tom istom okamihu vytváralo svetlo všetkých viditeľných hviezd vo vesmíre a poslala ju do okolitého vesmíru práve vo forme gravitačných vĺn. Podľa odborníkov ide o jeden z najvýznamnejších objavov vo fyzike v poslednom období a predpokladá sa, že jeho autori majú prakticky istú Nobelovu cenu za fyziku.[1]

Referencie


Články
Príbuzné portály

Kozmonautika

Astronómia

Matematika
Správcovia portálu
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov


Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť


Krajiny a regióny