Chémia je veda o vlastnostiach, zložení, štruktúre, príprave, premenách a zákonitostiach prvkov, látok a ich zlúčenín. Centrom záujmu chémie sú chemické premeny látok (chemické reakcie), čiže chemické deje, pri ktorých sa atómy spájajú do zoskupení (molekúl, kryštálov) alebo pri ktorých sa zoskupenia atómov rozpadajú na jednotlivé atómy, prípadne sa preskupujú na iné zoskupenia.
Kyslosť alebo acidita alebo pH (z lat.potencia hydrogeni) alebo vodíkový exponent je číslo, ktorým vyjadrujeme v chémii či vodný roztok reaguje kyslo alebo zásadito. Koncept merania pH uviedol v roku 1909Søren Peder Lauritz Sørensen. pH vodných roztokov získava hodnoty od 0 do 14. Chemicky čistá voda má pH = 7, kyseliny od 0 do 6, hydroxidy od 8 do 14.
Hodnota pH je definovaná ako záporný dekadický logaritmus aktivity oxóniových katiónov. V zriedených vodných roztokoch sa dá hodnota aktivity aproximovať hodnotou látkovej koncentrácie a potom platí:
Vo vodnom roztoku je vždy okrem molekúl H2O tiež určité množstvo oxóniových katiónov H3O+ a hydroxylových aniónov OH-. Súčin koncentrácií oboch týchto iónov je vo vodných roztokoch vždy konštantný. Je označovaný ako iónový súčin vody a získava hodnoty 10-14. V čistej vode je látková koncentrácia oboch iónov rovnaká: 10-7. To zodpovedá pH = 7. Kyslosť vzniká prebytkom katiónov H3O+. Zvýšením ich koncentrácie na stonásobok, čiže 10-5, zodpovedá pH = 5. Zásaditosť je prebytok hydroxylových iónov na úkor oxóniových. Ak je v roztoku mapríklad 1000× viac OH- ako vo vode, klesne koncentráciaiónov H3O+ na 10-10, čo zodpovedá pH = 10.
Pre hrubú orientáciu o kyslosti meraného roztoku sa na meranie pH používa lakmusový papierik, čo je prúžok papierika napusteného lakmusom. Presnejší údaj o kyslosti meraného roztoku poskytuje univerzálny indikátorový papierik ktorého zafarbenie sa mení s pH meraného roztoku od červenej až po tmavo modrú (farebnú škálu vystihuje vedľajšia tabuľka hodnôt pH bežne sa vyskytujúcich roztokov).
Kyslosť nevodných roztokov (napríklad roztoky kyselín alebo hydroxidov v alkoholoch, ketónoch alebo aj v nepolárnych rozpúšťadlách) popisuje hodnota Hammetovej funkcie. Veľkosť Hammetovej funkcie pre určité prostredie sa prakticky zisťuje na základe pomerov kyslej a zásaditej formy určitého acidobazického indikátoru v mernom roztoku.
![{\displaystyle {\mbox{pH}}=-\log _{10}[{\mbox{H}}^{+}]=-\log _{10}[\mathrm {H_{3}O^{+}} ]\,}](https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20240314074837im_/https://wikimedia.org/api/rest_v1/media/math/render/svg/fb33a006353d2e02643214ae855b6b7f522f0c61)
![{\displaystyle [{\mbox{H}}^{+}]\,}](https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20240314074837im_/https://wikimedia.org/api/rest_v1/media/math/render/svg/a136013393b76957a463273d4b1bc56ee4843b49)
.svg){kind=small}
