Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.
Stopa astronauta Edwina Aldrina na Mesiaci. Snímka bola zhotovená počas prvej prechádzky ľudí na Mesiaci v rámci misie Apollo 11. Keďže Mesiac nemá atmosféru, ľudské stopy na ňom pravdepodobne zostanú nezmenené tisíce rokov.
Na palube raketoplánu bol tiež disk s 500 000 podpismi študentov, ktorí sa v roku 2007 zúčastnili programu Študentské podpisy vo vesmíre, ktorý bol sponzorovaný NASA a firmou Lockheed Martin.
...Číňania evakuujú obyvateľstvo z oblastí, nad ktorými prelietajú rakety štartujúce z ich vnútrozemských kozmodrómov?
...v dobe, keď štartoval sovietsky Sputnik 1, panoval v USA zákaz vypustiť umelú družicu?
...ak by na program Apollo ihneď nadviazal program letov na Mars, najpravdepodobnejším kandidátom na prvého človeka na povrchu cudzej planéty by bol John Young?
... nad hranicou vesmíru boli desiatky psov, ale iba jediná mačka – Félicette?
Hubblov vesmírny ďalekohľad prerušil vedecké pozorovania a prešiel do tzv. bezpečnostného režimu. Nastal totiž problém s jedným z jeho gyroskopov. Experti hľadajú príčinu problému.[1]
Inžinieri odoslali na sondu Voyager 1 nový kód zodpovedný za balenie inžinierskych údajov zo sondy. Po dvojdňovom oneskorení spôsobenom dobou trvania letu signálu na sondu a letu odpovede zo sondy naspäť sa potvrdilo, že nový kód funguje. Tým sa vyriešil problém s komunikáciou trvajúci päť mesiacov. Sonda síce ešte nevysiela vedecké dáta, no už je možné kontrolovať palubné systémy sondy.[2]
Komunikácia s vrtuľníkom Ingenuity bola prerušená, hoci stroj naďalej funguje. Jeho retranslačný rover Perseverance sa však od neho vzdialil príliš na to, aby bolo možné v komunikácii pokračovať. Predpokladá sa, že solárne panely Ingenuity budú postupne zanesené marťanským prachom, až kým pre nedostatok elektrickej energie neprestane fungovať.[3]
Raketový stupeň B1062 na rakete Falcon 9 bol použitý rekordný, 20.-ty krát. Stalo sa tak pri vynášaní ďalšej várky družíc Starlink. Pri tomto štarte sa zároveň prekonal rekord v minimálnom intervale medzi štartmi z tej istej rampy. Predošlý štart z tej istej rampy prebehol len 2 dní a 20 hodín predtým.[4]
Raketa Delta IV Heavy vyniesla svoj posledný náklad. Týmto štartom z rampy 37B na Kennedyho vesmírnom stredisku, ktorým vyniesla na geostacionárnu dráhu pravdepodobne družicu Orion, skončila desiatky rokov trvajúca činnosť rakiet rodiny Delta.[6]
Úspešne pristála návratová kabína kozmickej lode Sojuz MS-24. Priniesla na Zem Američanku Loral O’Harovú, ktorá tak ukončila polročnú misiu na ISS, a tiež Rusa Oleg Novického a prvú Bielorusku v kozmickom priestore Marynu Vasileuskú, ktorí na ISS strávili len zopár dní.[7]
Z kozmodrómu Bajkonur odštartovala raketa Sojuz s kozmickou loďou Sojuz MS-25. Prvý pokus o štart prebehol 21. marca a bol odvolaný iba 20 sekúnd pred zážihom, čo je najtesnejšie odvolanie štartu v histórii lodí Sojuz. Na palube je trojčlenná posádka zložená z veliteľa, Rusa Olega Novického, Bielorusky Mariny Vasilevskajovej a Američanky Tracy Caldwellovej-Dysonovej. O dva dni neskôr sa loď spojila s ISS.[8][9]
Prebehol tretí test letu najväčšej a najvýkonnejšej rakety všetkých čias, Superheavy Starship. Test opäť skončil haváriou oboch raketových stupňov, ale dostal sa oveľa ďalej než predchádzajúce skúšky. Štart prebehol v čase 14:25 na prvý pokus, úspešne došlo k separácii stupňov a vyhorený spodný stupeň vykonal brzdiaci zážih, v priebehu ktorého však let začali sprevádzať anomálie a vo výške 462 metrov nad morom stupeň vybuchol. Starship pokračovala po balistickej dráhe, od pokusu o uzavretie nákladového priestoru sa však začali objavovať poruchy a po úspešnom prelete atmosférou loď dopadla do Indického oceána.[10]
Pravdepodobne došlo k prvému zlyhaniu družíc vyslaných Čínou k Mesiacu. Ide o dve malé družice DRO-A a DRO-B, ktoré sa vinou poruchy tretieho stupňa rakety Dlhý pochod 2C nedostali na očakávanú dráhu. Nedošlo však k potvrdeniu, že by malo ísť o obežnú dráhu okolo Mesiaca. O plánovaných cieľoch týchto družíc nie je s istotou nič známe.[11]
Pri prvom pokuse o štart novej štvorstupňovej rakety KAIROS raketa po piatich sekundách letu vybuchla. Štartovala z kozmodrómu Kii. Raketu postavila japonská firma Space One.[12]
Po návrate z letu do vesmíru sa stal Hrdinom Sovietskeho zväzu a oslavovanou svetovou celebritou. Značnú časť nasledujúcich rokov jeho života predstavovali stretnutia s ľuďmi v Sovietskom zväze aj vo svete. Napriek záťaži plynúcej z verejných povinností od roku 1961 študoval na Žukovského akadémii a súčasne stál na čele oddielu kozmonautov. Na ďalší kozmický let sa nedostal, bol len náhradníkom Vladimira Komarova pre let Sojuzu 1 v apríli1967. V marci1968 dokončil štúdium na akadémii a vrátil sa k lietaniu na lietadlách, ale už 27. marca 1968 zahynul pri cvičnom lete.
Hoci oficiálne dokumenty a viaceré zdroje uvádzajú, že Jurij Gagarin sa narodil v dedine Klušino, skutočným miestom jeho narodenia je pôrodnica v neďalekom meste Gžatsk (od roku 1968 pod názvom Gagarin) v Západnej (dnes Smolenskej) oblasti Ruska, ktoré bolo vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu.
Astronómia
Slnečná sústava
Hviezda
_rocket_with_Deep_Impact.jpg)
.svg){kind=small}
