Eduard Goldstücker
| Eduard Goldstücker | |
 |
|
| Narodenie | 30. máj 1913 Podbiel |
|---|---|
| Úmrtie | 23. október 2000 (87 rokov) Praha |
| Známy vďaka | 1. veľvyslanec ČSSR v Izraeli |
| Profesia | literárny historik, diplomat |
Eduard Goldstücker (* 30. máj 1913, Podbiel – † 23. október 2000, Praha) bol slovenský literárny historik židovského pôvodu, diplomat, znalec diela F. Kafku, predstaviteľ obrodného procesu v roku 1968.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Po detstve strávenom v Podbieli, Trstenej a Košiciach, študoval germanistiku v Prahe na Karlovej univerzite. V roku 1939 ako mladý židovský komunista emigroval do Spojeného kráľovstva, pracoval v exilovej Benešovej vláde. V roku 1950 bol prvým česko-slovenským veľvyslancom v Izraeli.
V roku 1951 bol vo vykonštruovanom procese proti protištátnemu sprisahaneckemu centru na čele s Rudolfom Slánským odsúdený na doživotie. Časť väzby strávil v uránových baniach v Jáchymove. Rehabilitovaný bol v roku 1955. V júni 1963 zorganizoval medzinárodnú kafkovskú konferenciu v Libliciach.
Počas Pražskej jari sa angažoval ako predseda Československého zväzu spisovateľov a poslanec parlamentu, po invázii vojsk Varšavskej zmluvy emigroval spolu so ženou Martou do Spojeného kráľovstva. Po Nežnej revolúcii sa vrátili do Prahy.
Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]
- O Franzi Kafkovi z pražské perspektivy In: Pavel REIMAN Liblická konference 1963 (Praha 1963)
- Vzpomínky 1913–1945 (G plus G Praha 2003)
- Vzpomínky 1945-1968 (G plus G Praha 2005)
