Vestfálsky mier
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vestfálsky mier alebo mier v Osnabrücku a Münsteri je označenie pre 11 zmlúv podpísaných v roku 1648, ktorými sa skončila tridsaťročná vojna. Rokovania o týchto zmluvách sa viedli v rokoch 1644 – 1648 v Münsteri a Osnabrücku.
Delenie[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavné zmluvy:
- (prvý) mier v Münsteri (münsterský mier): 30. január 1648, medzi Španielskom a Spojenými nizozemskými provinciami, ukončil osemdesiatročnú vojnu; tento mier bol potvrdený 24. októbra vo vestfálskom mieri v užšom zmysle
- vestfálsky mier v užšom zmysle:
- (druhý) mier v Münsteri (münsterský mier): 24. október 1648, medzi rímskonemeckým cisárom a ríšskymi stavmi na jednej strane a Francúzskom so spojencami na strane druhej
- mier v Osnabrücku (osnabrücký mier): 24. október 1648, medzi rímskonemeckým cisárom a ríšskymi stavmi na jednej strane a Švédskom so spojencami na strane druhej
Ojedinele sa do vestfálskeho mieru zaraďuje aj tzv. pyrenejský mier z roku 1659, ktorý ukončil vojnu medzi Francúzskom a Španielskom a ustanovil hranice týchto štátov v Pyrenejách.
Hlavný obsah[upraviť | upraviť zdroj]
- Spojené nizozemské provincie a Švajčiarsko prestali byť súčasťou rímskonemeckej ríše (resp. ríša uznala ich nezávislosť)
- Náboženské pomery boli ukotvené podľa stavu spred dánskej vojny (teda spred roku 1624) v duchu zásad augsburského mieru (tentoraz aj pre kalvínov, čiže protestantské vyznanie bolo zrovnoprávnené s katolíckym
- Švédsko získalo Západné Pomoransko a tri hlasy snemu kurfirstov
- Francúzsko získalo (územia biskupstiev) Metz, Toul, Verdun, ďalej časť Alsaska, a pevnosti Breisach am Rhein a Philippsburg
- Brandenbursko získalo (územia biskupstiev) Východné Pomoransko, Halberstadt, Minden a Cammin, ako aj magdeburské arcibiskupstvo
- Bavorsko si ponechalo Horné Falcko, Sasko a Lužicu, ako aj právo voľby rímskonemeckého cisára
- Rýnske Falcko bolo obnovené v rozsahu z roku 1621
- Čechy, Morava a Sliezsko zostali súčasťou habsburskej monarchie
Dôsledky[upraviť | upraviť zdroj]
- Cisárska moc v rímskonemeckej ríši bola značne oslabená v prospech stavov, ríša sa definitívne roztrieštila, najvýznamenjšími rímskonemeckými štátmi boli Bavorsko a Brandenbursko
- Faktickými víťazmi boli Francúzsko, Švédsko a Brandenbursko: Francúzsko získalo územie po Rýn, Švédsko pobrežie Baltského mora, Brandenbursko získalo Východné Pomoransko a iné územia
- Upevnila sa moc Habsburgovcov v habsburskej monarchii
- Prehĺbili sa hospodárske rozdiely medzi západnou Európou a východnou Európu. Západná Európa začala poskytovať výrobky a rozvíjala sa trhová ekonomika, kým východná Európa začala poskytovať suroviny a odbytiská a zachoval sa stredoveký systém ekonomiky.