Preskočiť na obsah

Portál:Astronómia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
S portálom je prepojených 21 340 článkov.
Astronómia Portál Kozmonautika Kozmonautika Portál Slnečná sústava Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
Astronomický portál
Maria Mitchell
Maria Mitchell
Amatérski astronómovia
Amatérski astronómovia

Astronómia je veda zaoberajúca sa pozorovaním a objasňovaním udalostí odohrávajúcich sa mimo Zeme a jej atmosféry. Študuje pôvod, vývoj, fyzikálne a chemické vlastnosti objektov, ktoré možno pozorovať na oblohe a sú mimo Zeme, ako aj s nimi súvisiace procesy.

Slovo astronómia etymologicky znamená „zákon hviezd,“ (z gréčtiny: αστρονομία = άστρον, ástron – hviezda + νόμος, nómos – zákon). Je jednou z mála vied, kde aj amatéri môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov. Astronómia by sa nemala zamieňať s astrológiou.

Astronomický index (22. máj - 19097 článkov)
! 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D Ď E É F G H CH I J K L Ľ M N O P Q R S Š T U Ú V W X Y Z Ž
Výročia
Aktuálny Juliánsky dátum je 2460479 (2460478.8361111)
17. jún

ďalšie výročia...

Odporúčaný článok
Podľa teórie Veľkého tresku vznikol vesmír z nekonečne hustej singularity. Vesmír sa s postupom času rozpína, čím sa objekty od seba vzďaľujú.
Podľa teórie Veľkého tresku vznikol vesmír z nekonečne hustej singularity. Vesmír sa s postupom času rozpína, čím sa objekty od seba vzďaľujú.

Veľký tresk (iné názvy: big bang, zriedkavo veľký rachot, hrozný rachot; angl. Big Bang) je vedecká teória kozmológie, ktorá opisuje raný vývoj a tvar vesmíru. Nosnou myšlienkou je, že všeobecná teória relativity môže byť skombinovaná s pozorovaniami galaxií vzďaľujúcich sa od seba, čím sa dá odvodiť stav vesmíru v minulosti alebo aj v budúcnosti. Prirodzeným následkom Veľkého tresku je, že vesmír mal v minulosti vyššiu teplotu a hustotu. Termín „Veľký tresk“ sa v užšom zmysle používa na označenie časového bodu, kedy sa začalo pozorované rozpínanie vesmíru, v širšom zmysle na označenie prevládajúcej kozmologickej paradigmy, vysvetľujúcej vznik a vývin vesmíru.

Termín „Veľký tresk“ prvýkrát použil Fred Hoyle v roku 1949 počas programu rozhlasovej stanice BBC s názvom „Podstata vecí“ (angl. "The Nature of Things"); text bol vydaný v roku 1950. Hoyle túto teóriu nepodporoval a plánoval sa jej vysmiať.

Jedným z dôsledkov Veľkého tresku je, že podmienky dnešného vesmíru sú odlišné od podmienok v minulosti alebo v budúcnosti. Na základe tohto modelu bol George Gamow v roku 1948 schopný predpovedať kozmické mikrovlnné reliktové žiarenie (alebo kozmické mikrovlnné reliktné žiarenie/základné žiarenie/žiarenie pozadia; angl. cosmic microwave background radiation, CMB), ktoré bolo v roku 1960 objavené a poslúžilo ako dôkaz potvrdzujúci správnosť teórie Veľkého tresku, vyvracajúc tak teóriu nemenného stavu (angl. steady state theory).

Súhvezdie mesiaca

Škorpión (Scorpius, ♏) je zvieratníkové súhvezdie ležiace medzi súhvezdiami Váhy smerom na západ a Strelec smerom na východ. Je to veľké súhvezdie južnej pologule v blízkosti stredu Mliečnej cesty. Vďaka svojej rozlohe a pozícii je veľmi bohaté na deep-sky objekty viacerých druhov.

Slnko ním prechádza veľmi krátko, ako sa hovorí aj v gréckej báji. Je to len 6 dní, od 23. novembra do 29. novembra. Zo všetkých súhvezdí, ktorými prechádza ekliptika, má Škorpión najkratší úsek. Je dlhý len približne 6°. V dávnych časoch, keď toto súhvezdie ešte ležalo v znamení, ktorému dalo meno, ho toto 30° široké znamenie, oveľa presahovalo. Vďaka ekliptike v ňom môžeme nájsť planéty aj Mesiac, i keď sa, rovnako ako Slnko, zdržiavajú v tomto súhvezdí len pomerne krátko.

Legenda

Zoskupenie hviezd medzi Strelcom a Váhami pripomína škorpióna pripraveného bodnúť. Preto už dávne národy nazývali toto súhvezdie Škorpiónom. Grécka báj hovorí, že je to škorpión, ktorého vypustila kedysi z podzemia sama bohyňa Héra, aby bodol a usmrtil Orióna.


ďalšie súhvezdia...

Kategórie
Zoznamy
Vedeli ste, že...
Vizualizácia Extrémne veľkého ďalekohľadu
Vizualizácia Extrémne veľkého ďalekohľadu
Obrázok týždňa

Posledná snímka Merkúru odvysielaná sondou MESSENGER predtým, než sa tá 30. apríla 2015 roztrieštila o povrch planéty. Misia MESSENGER-u skončila z dôvodu, že sonde došlo palivo, ktorým by mohla zvyšovať svoju obežnú dráhu okolo Merkúra. Potom si provizórne svoju činnosť predĺžila ešte o niekoľko týždňov vypúšťaním hélia namiesto paliva.

Články
Najlepšie články

Najlepšie články
Čierna diera · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Kométa · Mars · Merkúr · Mesiac · Planetárna hmlovina · Saturn · Slnko · Slnečná sústava · Spektrálna klasifikácia · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · Urán (planéta) · Veľká medvedica · Veľký tresk · Venuša
Čo je Najlepší článok?

Dobré články
134340 Pluto · 136108 Haumea · 1 Ceres · 50000 Quaoar · Atmosféra Marsu · Barnardova hviezda · Časomiera na Marse · Enceladus (mesiac) · Galaxia (Mliečna cesta) · Galileo (kozmická sonda) · GRB 970228 · Halleyho kométa · Herbigov-Harov objekt · Hviezda · Io (mesiac) · Jupiter · Kalisto (mesiac) · Mačacie oko (hmlovina) · Neptún · Oblak · Opportunity · Orión (súhvezdie) · Pásmo planétok · Prstence Saturna · Spektrálna klasifikácia · Titan (mesiac) · Tritón (mesiac) · Voda na Marse · Voyager 2 · Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Čo je Dobrý článok?

Najnovšie články
Zatmenie Slnka 8. apríla 2024 · Colette Healdová · Temné súhvezdie · Veľká čínska nížina · Observatórium Kao-čcheng · Kolonizácia Marsu · Zoznam článkov slnečnej sústavy/Á · Posledná štvrť · Áditja-L1 · Psyche (sonda) · Prvá štvrť · Linda A. Morabitová · Pristátie na Marse · IC 4628 · Lunar Gateway · Marsovský rover · Europa Clipper · Jupiter Icy Moons Explorer · GRB 221009A · Astronomy and Astrophysics · C/2022 E3 (ZTF) · Impaktná zima · IC 5146 · IC 351 · Hydrid (anión) · Herman z Reichenau · Misia na Mars · EBLM J0555-57 · Mikronova · V606 Aquilae · Koma (optika) · Ortuťovo-mangánová hviezda · Third Cambridge Catalogue of Radio Sources · Cygnus OB2 · 65803 Didymos · Radiačný pás · Tchien-wen-1 · Kozmická stanica Tchien-kung · IC 4997 · Dokovanie a kotvenie kozmickej lode


Príbuzné portály

Fyzikálny portál

Kozmonautický portál

Portál Slnečná sústava

Hviezdny portál
Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji astronómie na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovnú redaktorku:

Súhvezdia
Andromeda | Baran | Blíženci | Býk | Cefeus | Centaurus | Ďalekohľad | Delfín | Drak | Eridanus | Fénix | Had | Hadonos | Havran | Herkules | Hodiny | Holubica | Hydra | Chameleón | Indián | Jašterica | Jednorožec | Južná koruna | Južná ryba | Južný kríž | Južný trojuholník | Kasiopeja | Kompas | Koník | Korma | Kozorožec | Kružidlo | Kýl | Labuť | Lev | Lietajúca ryba | Líška | Lýra | Maliar | Malý lev | Malý pes | Malý medveď | Mečiar | Mikroskop | Mucha | Oktant | Oltár | Orión | Orol | Panna | Pastier | Páv | Pec | Pegas | Perzeus | Plachty | Pohár | Poľovné psy | Povozník | Pravítko | Rajka | Rak | Ryby | Rydlo | Rys | Severná koruna | Sextant | Sieť | Sochár | Stolový vrch | Strelec | Šíp | Škorpión | Štít | Trojuholník | Tukan | Váhy | Veľký pes | Veľká medvedica | Veľryba | Vlasy Bereniky | Vlk | Vodnár | Vodný had | Výveva | Zajac | Žeriav | Žirafa
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov

Pozri aj: WikiProjekt Astronómia, WikiProjekt Slnečná sústava, 1000 najdôležitejších článkov
Vytvoriť: Alfa Lyncis, BY Draconis, Čínske súhvezdia, David Fabricius, Degenerovaná hviezda, Edwin Salpeter, Eta Orionis, Galaktická sústava súradníc, Galaktická sústava súradníc, Galileiho ďalekohľad, Gama Persei, GK Persei, Globula, Hubblovo ultrahlboké pole, Hviezdna atmosféra, Hviezdna škvrna, IC 2948, Kvázisatelit, M60-UCD1, Mimozemská obloha (en:Extraterrestrial sky), Neutrínový detektor, Oranžový obor, Rotačná os, Scintilácia, S Doradus, Slnečné spektrum, Slovenská ústredná hvezdáreň, Smithsonian Astrophysical Observatory, Stacionárna rotácia, Superzem, Šerovek vesmíru, Uhlíková hviezda, Uhlová veľkosť,...
Rozšíriť: 225088 Gonggong, 90482 Orcus, Malý Magellanov mrak, Giuseppe Piazzi, Very Large Telescope, Friedrich Georg Wilhelm von Struve, 20000 Varuna, 28978 Ixion, Messier 5, Messier 9, Messier 10, Messier 12, Messier 21, Messier 22, Messier 23, Messier 24, Messier 26, Messier 29, a ďalšie deep-sky, hviezdne výhonky...
Doladiť:

Na Dobrý článok: Hypotéza zriedkavej Zeme (kontrola neutrality a jazyka) - Proxima Centauri – (prekontrolovať, najmä aktuálnosť, doplniť refy aj z cs wiki) - Stratigrafia Marsu (prejsť gramatiku, štylistiku) - Zem (výrazne rozšíriť, doplniť, oreferovať), mesiac (družica) (oreferovať, vnútro mesiacov, hraničná veľkosť)
Na Perfektný článok: 134340 Pluto (doplniť o údaje z New Horizons, najmä stať Povrch, rozličné hypotézy) - Hviezda (doplniť históriu pozorovania, mýty, filozofie a kultúrny význam, skontrolovať na preklepy a správnosť prekladu) - Jupiter (rozsiahlo doplniť, informácie z Juno), Opportunity (doplniť dianie v roku 2017, resp. aj 2016, skontrolovať prítomnosť všetkých významných informácií, doplniť Opportunity v kultúre a ciele misie)

Oznam: Ak vytvoríte novú astronomickú kategóriu, zaraďte ju prosím do kategorizácie. V opačnom prípade sa články zaradené len v novej kategórii nezobrazia medzi najnovšími článkami.

Ostatné portály