Ivan Štefunko
| Ivan Štefunko | |
| slovenský podnikateľ a politik | |
| Narodenie | 4. marec 1977 (48 rokov) Poprad, ČSSR |
|---|---|
| Známy vďaka | Progresívne Slovensko |
| Alma mater | Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici |
| Odkazy | |
| Webstránka | stefunko.sk |
Mgr. Ivan Štefunko (* 4. marec 1977, Poprad) je podnikateľ, angel investor a spoluzakladateľ viacerých spoločností ako napríklad Neulogy, Pelikan.sk, StartupAwards.SK, Wineshop.sk, portálu Lekar.sk, Energia.sk, Euractiv.sk, Diagnose.me a iných.[1]
V roku 2016 spoluzakladal občianske združenie, neskoršie politické hnutie Progresívne Slovensko, ktorého bol od 20. januára 2018[2] do 8. mája 2019[3] predsedom. V roku 2023 kandidoval vo voľbách do NR SR ako číslo 7 kandidátky Progresívneho Slovenska. Do parlamentu sa dostal a odvtedy je poslancom. Od roku 2024 je podpredsedom hnutia.
Detstvo a štúdium
[upraviť | upraviť zdroj]Ivan Štefunko sa narodil 4. marca 1977 v Poprade. Veľkú časť detstva prežil v Alžírsku, kde jeho otec pracoval ako stavbár a mama ako učiteľka ekonómie. Od roku 1992 do roku 1996 študoval na Gymnáziu Dominika Tatarku v Poprade. Po skončení gymnázia nastúpil na Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde v roku 2001 zložil štátnu skúšku v odbore politológia. Počas štúdia strávil dva roky na Inštitúte politických štúdií v Paríži, kde študoval európske štúdiá.
Angažovanosť v politike
[upraviť | upraviť zdroj]Po skončení vysokej školy sa Štefunko začal angažovať v odbore, ktorý vyštudoval, a teda v politike. Pridal sa k ľavicovému združeniu Mladá demokratická ľavica, ktoré inklinovalo k dnes už zaniknutej Strane demokratickej ľavice (SDĽ), a bol jeho predsedom. Neskôr sa stal zahraničným tajomníkom SDĽ, vďaka čomu mal možnosť komunikovať so svetovými a európskymi sociálnymi demokratmi. V roku 2003 sa Mladá demokratická ľavica zlúčila so združením Sociálnodemokratická mládež Slovenska, spolupracujúcim so Sociálnodemokratickou stranou Slovenska, do organizácie Mladí sociálni demokrati. Politické aktivity Ivana Štefunka pokračovali pod vedením Milana Ftáčnika, v rámci Ftáčnikovej SDA. Aj tá však zanikla zlúčením so Smerom.[4]
V roku 2001 sa stal riaditeľom a vydavateľom ľavicového časopisu Slovo, ktorý vydával až do roku 2005. V roku 2006 povedal: „Ľavica je pre mňa základná platforma pre ozajstnú slobodu a demokraciu. Len človek, ktorý je skutočne nezávislý, môže byť slobodný a nebude utláčaný.“[4]
Zároveň uviedol: „Podľa môjho názoru sú proletári 21. storočia rôzne väčšie či menšie utláčané menšiny, ktoré sú sociálne znevýhodnené. Odpoveďou pre ľavicu, ktorá chce mať dlhodobý a udržateľný program, by mala byť integrácia týchto moderných proletárov do spoločnosti.“[4]
Pre denník Pravda v rozhovore z roku 2010 kritizoval politiku Smeru-SD a Róberta Fica. „Prvé obdobie jeho vláda nerobila nič iné, len udržiavala v chode krajinu. Projekty, ktoré naštartovala, sa v terminológii Smeru dajú stotožniť s diaľnicami. V skutočnosti je budovanie diaľnic len predĺžením predchádzajúcich plánov a jasnej nevyhnutnosti. Zákonník práce sa tiež nestal zásadne novým textom. A hoci sa Smer usiloval urobiť dôchodkový systém spravodlivým, nemôže tvrdiť, že sa to podarilo.“[5]
„Keby som mal povedať dve najväčšie zlyhania – bol by to kolaps v boji s korupciou a neprijateľná situácia v súdnictve. Počas Dzurindových vlád spoločnosť necítila až taký tiesnivý tlak korupcie a neprávosti, ako sa to dialo v uplynulých štyroch rokoch. Rovnako neobstojí argument, že veď to kradli SNS a HZDS. Pýtam sa, prečo vôbec vznikla koalícia s týmito stranami?“[5]
Progresívne Slovensko
[upraviť | upraviť zdroj]V septembri 2016 Ivan Štefunko avizoval, že zakladá Progresívne Slovensko - občianske združenie, ktoré sa neskôr môže premeniť na politickú stranu. Od začiatku hovoril o liberálnom myslení strany.[6] „Naším cieľom nie je vyhraniť sa voči niečomu“, povedal zakladateľ združenia pre Denník N.[7] „Naopak, premýšľame nad tým, ako pohnúť Slovensko smerom dopredu. Chceme spojiť progresívnych ľudí, ktorí rozmýšľajú rovnako.“
Štefunko vtedy povedal, že think-tank má nadviazať na myšlienky bývalého šéfa Inštitútu finančnej politiky Martina Filka, ktorý nešťastne zahynul na jar 2016,[8] a s ktorým sa pravidelne stretávali. Ak by sa Progresívne Slovensko malo premeniť na politickú stranu, určite sa to nestane v najbližších mesiacoch, tvrdil vtedy.[7]
Predseda na rok
[upraviť | upraviť zdroj]Z hnutia sa stala strana na zakladajúcom sneme, ktorý sa konal v januári 2018 v Žiline. Na ňom sa stal Štefunko prvým predsedom.[9] „Je mi cťou stať sa predsedom takého úžasného tímu, s takou konkrétnou víziou a takou silou a energiou, ktorý chce meniť Slovensko do budúcnosti. Budeme silnou politickou silou, ktorá zmení Slovensko už v nasledujúcich voľbách“, vyhlásil po zvolení.
Štefunko bol predsedom počas úspešnej kandidatúry bývalej podpredsedníčky PS Zuzany Čaputovej na post prezidentky. V apríli 2019 oznámil, že vo svojej funkcii skončí, dôvodom boli zdravotné problémy. „Do volieb musí ísť človek ako líder, ktorý je zdravotne fit. Mám za sebou tri operácie mozgu a doteraz riešim ich dôsledky. Napriek tomu som naštartoval hnutie a dosiahli sme skvelé výsledky a je čas posunúť štafetu ďalej. Mám pocit, že som svoju úlohu a cieľ splnil. Z tohto dôvodu som sa rozhodol na budúcom sneme nekandidovať na post predsedu Progresívneho Slovenska“, vyhlásil na brífingu Štefunko. Na sneme v máji toho roka sa predsedom stal Michal Truban.
Do parlamentu na druhýkrát
[upraviť | upraviť zdroj]Ivan Štefunko sa z politiky nestiahol. Za koalíciu PS/Spolu kandidoval v parlamentných voľbách v roku 2020, no koalícia sa do parlamentu neodstala do parlamentu, keď jej na splnenie sedempercentného kvóra pre koalície chýbalo 0,04 percenta hlasov. Vo voľbách v roku 2023 mal Štefunko na kandidátke siedme miesto[10] a odvtedy je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.[11] Snem strany v máji 2024 zvolil Štefunka za podpredsedu Progresívneho Slovenska.[12]
V Národnej rade je Štefunko členom Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti.[11]
Podnikateľské aktivity
[upraviť | upraviť zdroj]Po ukončení svojej kariéry v politike sa Štefunko v roku 2003 rozhodol založiť informačný portál EurActiv.sk, ktorý sa zameriava hlavne na politiku Európskej Únie, jej inštitúcie a aktuálne dianie. Neskôr sa rozhodol založiť spolu s Tatianou Ondrejkovou a Patrikom Dragulom Pelikan.sk, keďže počas štúdia, ale aj počas pôsobenia v EurActiv veľa cestoval a rozumel potrebám cestujúcich leteckou dopravou.
Počas podnikania investoval do viacerých projektov, ako napríklad Piano Media, Diagnose.me, Lekar.sk, Energia.sk a mnohých ďalších.
V roku 2014 Štefunko spoluzakladal Neulogy Ventures s cieľom poskytnúť rozbehový kapitál a podporu začínajúcim podnikateľom. Neulogy Ventures je prvou slovenskou firmou svojho druhu, ktorá navyše podlieha prísnej regulácii na vyspelom finančnom trhu v Luxembursku. Štefunko aktuálne pracuje ako managing partner v Neulogy Ventures.
Členstvo v občianskych združeniach
[upraviť | upraviť zdroj]Štefunko je veľmi aktívny aj v občianskych združeniach. Dlhodobo sa angažuje a podporuje organizáciu Ľudia proti rasizmu, podporil takisto Inštitút ľudských práv. Taktiež je členom občianskeho združenia Slovenskej aliancie pre inovatívnu ekonomiku-SAPIE, ktorá zastupuje záujmy inovatívnych firiem, zlepšuje slovenský startup systém a pomáha zlepšovať vzdelávací proces.
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]So ženou Natašou má 3 deti – 2 dcéry a syna.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ I. Štefunko: Nemám rád mikromanažment. www.etrend.sk. Dostupné online [cit. 2017-04-03].
- ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Štefunko povedie Progresívne Slovensko: Nie sme žiadni vítači imigrantov. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-01-20. Dostupné online [cit. 2019-05-08]. ISSN 1339-844X.
- ↑ KRBATOVÁ, Lucia. Snem progresívcov bol rozlúčkou Čaputovej, hnutie povedie Truban. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-05-08. Dostupné online [cit. 2019-05-08]. ISSN 1335-4418.
- ↑ a b c ČORNÁ, Tina. Ľavičiar Ivan Štefunko: Proletariátom 21. storočia sú menšiny. SME (Bratislava: Petit Press), 2006-08-03. Dostupné online [cit. 2022-10-24]. ISSN 1335-4418.
- ↑ a b Extrémisti budú mať väčší vplyv – Pravda.sk. Pravda.sk, 2010-06-20. Dostupné online [cit. 2017-04-03].
- ↑ Vzniká združenie Progresívne Slovensko, základ pre politickú stranu [online]. domov.sme.sk, [cit. 2025-05-06]. Dostupné online.
- ↑ a b MIKUŠOVIČ, Dušan. Štefunko zakladá Progresívne Slovensko, think-tank, čo sa môže zmeniť na stranu [online]. Denník N, 2016-09-13, [cit. 2025-05-06]. Dostupné online.
- ↑ FORRÓ, Tomáš. Bol som tam, keď Martin zmizol na krásnom modrom Dunaji [online]. Denník N, 2016-03-30, [cit. 2025-05-06]. Dostupné online.
- ↑ Progresívne Slovensko si zvolilo vedenie strany. Predsedom sa stal Ivan Štefunko | TVNOVINY.sk [online]. tvnoviny.sk, 2018-01-21, [cit. 2025-05-06]. Dostupné online.
- ↑ Kandidáti za stranu PS - Parlamentné voľby 2023 - Voľby SME [online]. volby.sme.sk, [cit. 2025-05-06]. Dostupné online.
- ↑ a b Poslanci : Zoznam poslancov : Mgr. Ivan Štefunko - Národná rada Slovenskej republiky [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2025-05-06]. Dostupné online.
- ↑ Snem Progresívneho Slovenska okrem predsedu Michala Šimečku volil aj piatich podpredsedov [online]. Denník N, 2024-05-04, [cit. 2025-05-06]. Dostupné online.