Tento portál slúži ako prehľadný úvod k témam architektúry, stavebníctva a urbanizmu.
Architektúra (lat.architectura > starogr.Αρχιτεκτονarchitekton – hlavný staviteľ a pod. = archi [hlavný/vládnuť] + tekton [staviteľ/umelec alebo remeselník pracujúci drevom]) je umenie a veda o navrhovaní a stavbe budov, stavených objektov, stavieb a ich súborov, pamätníkov a rôznych architektonických prvkov.
Stavebníctvo je technický odbor, ktorý sa zaoberá prípravou, výstavbou a riadením stavebnej a obchodnej činnosti.
Urbanizmus je architektonická disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom a realizáciou výstavby miest, dedín a sídlisk na účely bývania, práce a rekreácie.
V roku 1773 sa Ledoux stal členom Kráľovskej stavebnej akadémie a tím – ako všetci jej členovia „kráľovským architektom“. Jeho menovanie do funkcie inšpektora štátnych solivarov vo Franche-Comté ho priviedlo k zrejme najvýznamnejšiemu dielu: k návrhu Kráľovskej soľnej bane v Arc et Senams, ktorú pomenoval podľa blízkeho lesa Chaux. Ledoux rozvíja väčšinu svojich predstáv na ideálnom mestskom projekte solivarského mesta Chaux, kde začal roku 1775 a pokračoval až do roku 1779. Pre toto mestečko naplánoval všetky budovy nutné pre získavanie soli: boli tu továrenské haly, správne budovy, komunálne zariadenie a domy pre robotníkov. Ledoux vytvoril tri plány, ktoré sa dočkali zavrhnutia a výsmechu, čo ho hlboko zranilo. Až štvrtý plán Ľudovít XV. schválil, ale i z neho boli realizované iba budovy solivaru.
V roku 1784 získal Ledoux svoju najrozsiahlejšiu zákazku: Ferme générale mala v úmysle vybudovať colnice na všetkých cestách vedúcich do Paríža, aby znemožnila pašovanie predovšetkým poľnohospodárskych produktov – vína, mäsa, dreva a podobne. Týchto takmer 60 colných staníc so spojovacími múrmi okolo Paríža sa pokladalo za pevnosť kráľovstva. Ostrá súdobá kritika však napriek odmietavému stanovisku spoznala ich novosť: Architektúra týchto bariér je kubická a hranatá. V jej štýle je čosi prísne, hrozivé. Neboli to práve prestížne objekty a predovšetkým boli u Parížanov vrcholne neobľúbené. Ledoux však urobil z nepopulárnej úlohy umelecké dielo. Každej z týchto budov vtlačil nezameniteľnú identitu, ktorá ďaleko presahovala jej funkciu a dal im poetické meno Parížske propyleje. Budovy vytvorili akýsi prstenec okolo Paríža. Pretože výška nákladov na tieto umelecké diela sa správe zdala zbytočne vysoká, v roku 1789 Ledouxovi zákazku odobrala. Skoro na to vypukla revolúcia a väčšina budov, neobľúbených kvôli svojmu účelu, bola zničená. Dnes už existujú len tri alebo štyri, ich pôvodný stav je však takmer nerozoznateľný.
Články, ktoré sa týkajú tohto portálu môžete na tento portál odkázať buď prostredníctvom IB alebo šablónou{{Portál|Architektúra|Architektonický}}, ktorú vložíte na koniec tesne pred kategórie. Ďakujeme!
.svg){kind=small}
