Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.
„Dôležitým prínosom programu Apollo bolo, že sa ukázalo, že ľudstvo nie je navždy pripútané k tejto planéte a že naše vízie idú ešte ďalej a naše možnosti sú neobmedzené.“ – Neil Armstrong
Pohľad na kompletný Mir z paluby raketoplánu Discovery pri misii STS-91
Mir (Мир, čiže svet alebo mier) bola prvá ruská permanentne obývaná vesmírna stanica. Bola vybudovaná na obežnej dráhe prepojením modulov Mir, Kvant-1 (typový rad 37), Kvant-2, Kristal, Spektrum, Priroda a DM, ktoré boli do vesmíru oddelene vypustené v rokoch 1986 – 1996. Mir bol založený na základoch vesmírnych staníc Saľut, skôr vypustených a prevádzkovaných Sovietskym zväzom. Počas programu Shuttle-Mir spojil ruský Mir svoje skúsenosti s raketoplánmi Spojených štátov amerických. Mir vo vesmíre predstavoval veľké a živé kozmické vedecké laboratórium, ktorú obsluhovali pilotované transportné kozmické lode Sojuz a automatické nákladné lode Progress. Tiež navštevujúce raketoplány dodávali zásoby a dočasne zväčšovali obytné a pracovné priestory, čím vzniklo v tej dobe najväčšie umelé kozmické teleso s celkovou hmotnosťou 250 ton. Celkový počet experimentov a pozorovaní vykonaných na jeho palube bol vyše 23 000.
Mir bol veľký ako šesť školských autobusov. Vo vnútri vyzeral ako labyrint plný hadíc, drôtov a vedeckých nástrojov, ako aj každodenných predmetov ako sú fotografie, detské kresby, knižky a gitara. Bežne v ňom žili traja ľudia, ale niekedy poskytol útočisko až šiestim osobám, vrátane prvého afganského kozmonauta menom Abdul Ahad Mohmand. Až na tri krátke obdobia bol Mir nepretržite obývaný do októbra 1999. Na palube Miru sa celkove vystriedalo 104 kozmonautov, z toho 62 cudzincov (inej, ako ruskej národnosti). Riadiace stredicko Miru, CUP (Centr upravlenija poljotom), sídlilo v Kaliningrade (Koroljove).
...napriek populárnemu mýtu, že sondy Voyager opustili slnečnú sústavu, sú sondy v skutočnosti len v jednej tisícine cesty na okraj slnečnej sústavy – Oortovho mraku komét?
...Čína plánuje do roku 2030 poslať ľudí na Mesiac?
Kozmická loď Starliner sa bez posádky odpojila od ISS a nasledujúceho dňa na padákoch pristála v oblasti White Sands v USA.[1] Počas všetkých fáz pristávania loď fungovala podľa očakávaní.[2]
Z Francúzskej Guyany prebehol posledný štart malého európskeho nosiča Vega. Na obežnú dráhu vyniesla družicu Sentinel-2C. Odteraz už bude náklady vynášať jej vylepšená verzia Vega-C.[3]
Sonda BepiColombo preletela okolo Merkúra vo vzdialenosti iba 165 km v rámci série gravitačných manévrov, ktoré ju majú naviesť na dráhu okolo Merkúra. Prelet bol spojený so snímkovaním planéty a s aktiváciou ďalších vedeckých prístrojov.[4]
Federálny letecký úrad na žiadosť SpaceX opäť povolil štarty rakiet Falcon 9. Nasledujúceho dňa tak štartovali hneď dve rakety Falcon 9, ktoré spoločne vyniesli 42 družíc Starlink. Dátum štartu misie Polaris Dawn kvôli nepriazni počasia stále nie je pevne určený.[5]
Štart rakety Falcon-9R s 21 družicami Starlink. Družice boli úspešne vynesené, ale prvý stupeň sa pri pristávaní na plávajúcej morskej plošine prevrátil a bol zničený.[6] Štarty rakiet Falcon 9 sú preto opäť pozastavené. Došlo preto aj k odkladu na neurčito jedinečného pilotovaného komerčného štartu misie Polaris Dawn, počas ktorého mal prebehnúť prvý neprofesionálny výstup do otvoreného vesmíru a ktorý bol naplánovaný na 30. augusta.[7]
V priebehu tlačovej konferencie NASA oznámila, že kozmická loď Starliner sa zo svojho prvého pilotovaného letu vrátí bez posádky. Po skúškach jej problematických motorov sa totiž nepodarilo s istotou dokázať, že loď je bezpečná. Jej dvojčlennú posádku privezie na Zem kozmická loď Crew Dragon, ktorá má štartovať 24. septembra s dvojčlennou posádkou namiesto klasickej štvorčlennej. Návrat Crew Dragonu prebehne vo februári 2025. Starliner by sa mal vrátiť v automatickom režime, s čím sa pri tejto misii nepočítalo, a preto prebiehajú prípravy jeho softvérového vybavenia.[8]
Európska sonda JUICE, ktorá má skúmať ľadové mesiace Jupitera, ako prvá sonda v histórii kozmonautiky vykonala dvojitý gravitačný manéver. Predchádzajúceho dňa preletela zhruba 700 km od mesačného povrchu a takmer presne o deň neskôr 6 807 km od povrchu Zeme. To upravilo jej dráhu smerom k Venuši, pri ktorej ju o rok neskôr čaká ďalší gravitačný manéver. Prelet okolo oboch telies sonda zároveň využila na skalibrovanie svojich prístrojov.[9]
Rover Perseverance začal náročný výstup na západný okraj krátera Jezero a zároveň novú, v poradí už piatu vedeckú kampaň misie. Výstup do oblastí Marsu, ktoré sa javia vedecky zaujímavé, bude trvať zhruba mesiac. Terén, ktorý vozidlo čaká, je strmý a nebezpečný a rover musí prekonať prevýšenie takmer 300 metrov.[10]
V dôsledku problémov s kozmickou loďou Starliner, ktorá je navzdory pôvodnému plánu stále pripojená k ISS, sa NASA dohodla so SpaceX na odklade štartu pilotovanej misie Crew-9. Odklad bol o viac než mesiac, až na 24. septembra. NASA dokonca zvažuje, že by návrat posádky Starlineru, Barryho Wilmora a Sunity Williamsovej, prebehol v Crew Dragone.[11][12]
↑MAJER, Dušan. SLEDUJEME: Starliner se vrací bez posádky na Zemi. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-09-06. Dostupné online [cit. 2024-09-09].
↑MAJER, Dušan. ŽIVĚ A ČESKY: Loučení s Vegou. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-09-03. Dostupné online [cit. 2024-09-09].
↑MAJER, Dušan. BepiColombo dnes prolétí kolem Merkuru. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-09-04. Dostupné online [cit. 2024-09-09].
↑MAJER, Dušan. Mise Crew-9 se odkládá o více než měsíc. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-08-07. Dostupné online [cit. 2024-08-12].
↑MAJER, Dušan. NASA zvažuje návrat posádky Starlineru v Crew Dragonu. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-08-08. Dostupné online [cit. 2024-08-12].
Wernher bol druhým z troch synov nemeckého baróna Magna von Brauna (ktorý bol od júna 1932 do januára 1933 ministrom výživy a poľnohospodárstva Weimarskej republiky) a Emmy von Quistorp. Už v mladosti bol očarený myšlienkou vesmírneho cestovania, objavovaním nových svetov. To ho priviedlo k čítaniu sci-fi od takých velikánov ako bol Jules Verne, či Herbert George Wells. Neskôr sa začal o celý problém zaujímať aj z vedeckého hľadiska, a zoznámil sa tak s prácou Hermanna Obertha, ktorý napísal v roku 1923 štúdiu Raketa do planetárnych priestorov (Die Rakete zu den Planetenräumen). Vzhľadom na von Braunove znalosti z oblasti matematiky a fyziky nebolo pre neho zložité princípu raketových nosičov porozumieť.
Už ako mladík sa vďaka svojmu záujmu o vesmír aktívne zapojil do nemeckého Spolku pre kozmické lety (Verein für Raumschiffahrt, ktorý bol označovaný VfR), a to niekedy okolo roku 1929. Tento krok mu umožnil získavať podporu a finančné prostriedky pre budovanie väčšej a schopnejšej rakety. V roku 1930 začal mladý Wernher študovať technický inštitút v Berlíne a v roku 1932 získal titul bakalára.
Astronómia
Slnečná sústava
Hviezda
_rocket_with_Deep_Impact.jpg)
.svg){kind=small}
