Portál:Fínsko
Fínsko (po fínsky: Suomi, po švédsky: Finland), dlhý tvar Fínska republika je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý omýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade s Nórskom na severe a na mori má spoločnú hranicu naviac s Estónskom. Pod fínsku suverenitu tiež patrí súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu. Od roku 2004 sú členom EÚ.
Fínsko je krajinou tisícich jazier a ostrovov, presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s nízkymi kopcami. Najvyšším bodom je Haltitunturi s výškou 1328 m nad morom. Nachádza sa severozápadnom výbežku Fínska. Okrem mnohých jazier krajine dominujú rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trochu obrábanej pôdy. Prevažná časť ostrovov leží na juhozápade (súostrovie Ålandy) a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Fínsko je jedným z mála štátov na svete, ktorého územie sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ľadovej sa plocha krajiny vďaka izostatickému dvíhaniu každý rok zväčšuje o zhruba 7 km2.
|
Odporúčaný článok  Vlajka Fínska nazývaná tiež Siniristilippu (Vlajka s modrým krížom) je založená na dizajne škandinávskeho kríža a má podobu bieleho obdĺžnikového listu s modrým krížom. Vzhľadovo vychádza z dánskej vlajky a zavedená bola 29. mája 1918. Podľa slov básnika Zakariasa Topelia biela farba symbolizuje fínsku zimu a nekonečné zasnežené pláne, modrý kríž pripomína spolupatričnosť krajiny s ostatnými severskými štátmi, ktoré tiež majú kríže na svojich vlajkách, a jeho farba je farbou tisícich jazier, riek a oblohy Fínska. Štátna vlajka má naviac v strede kríža umiestnený štátny znak. Námorná vlajka má vzhľad odvodený od štátnej vlajky, obdĺžnikový list je však zakončený tromi plameňmi. Námorná vlajka má pomer strán 11:19 a štátna 11:18.
Osobnosť mesiaca  Urho Kaleva Kekkonen ( *3. september 1900 Pielavesi – † 31. august 1986 Helsinki) bol fínsky politik, predseda vlády Fínska (1950–1953 a 1954–1956) a prezident Fínska (1956–1981). Kekkonen pokračoval v Paasikiviho politike známej ako Paasikiviho-Kekkonenova línia. Táto politika dovolila Fínsku žít medzi národmi Severoatlantickej aliancie a Varšavskou zmluvou. Bol najdlhšie slúžiacim prezidentom v dejinách Fínska. V ankete Veľkí Fíni z roku 2006 mu hlasy divákov fínskej televízie prisúdili 3. miesto za maršalom Mannerheimom a Risto Rytim. Urho Kekkonen sa narodil v Pielavesi. Jeho otec, Juho Kekkonen, bol pôvodne a poľnohospodársky robotník, ale neskôr sa vyšvihol do pozície vedúceho lesníckeho závodu; jeho matka, Emilia, rodená Pylvänäinen bola dcéra majiteľa farmy. V škole Kekkonen písal poviedky pod vplyvom Jacka Londona, Julesa Verneho a Marka Twaina, pričom sa túžil stať spisovateľom. Zúčastnil sa so svojimi literárnymi pokusmi súťaže usporiadanej časopisom Suomen Kuvalehti, ale bez veľkého úspechu. To ho potom obrátilo od beletrie k športu a hlavne žurnalistike. Počas Fínskej občianskej vojny (1917 - 1918) bol Kekkonen spočiatku vojnovým dopisovateľom, informujúci o udalostiach zo strany Bielych gárd v bojoch o východné Fínsko. Stal sa tiež účastníkom popravy šiestich zajatcov Červenej armády ako veliteľ popravčieho strážneho oddielu.
Kraje
Články Fínsko · Laponsko · Ålandy · Dejiny Fínska
Vedeli ste, že...
Obrázok
Miesto a zoznam týždňa  Höytiäinen je jazero v východnej časti Fínska v kraji Pohjois-Karjala. S rozlohou 282,64 km² je to deviate najväčšie jazero Fínska. Maximálna hĺbka jazera je 62 metrov a celková dĺžka pobrežia je približne 472 km. Hladina sa nachádza v nadmorskej výške 87,3 m n. m.
Kategórie
Najnovšie články Uusikaupunki · Vesijärvi · Ridnitšohkka · Keski-Pohjanmaa · Akaa · Laponsko (Fínsko) · Päijänne · Západné Fínsko · Pielinen · Oulujärvi · Keitele · Puula · Näsijärvi · Kallavesi · Höytiäinen · Alavus |
.jpg)
Prírodné a technické vedy, veda a technika
Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť
.svg){kind=small}
Geografia
