Preskočiť na obsah

Portál:Fyzika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
S portálom je prepojených 813 článkov.


Fyzikálny portál
Schéma atómu
Schéma atómu

Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos) = "prirodzený" > φύσις (fysis) = "príroda") je exaktná prírodná veda, ktorá sa zaoberá skúmaním zákonov prírody a jej štruktúry, pracuje so základnými pojmami ako čas, pohyb alebo hmota a snaží sa vzťahy medzi nimi vyjadriť vhodným matematickým aparátom. Táto veda sa snaží vedeckou metódou objasniť zloženie a podstatu fungovania sveta okolo nás a výsledky jej bádania nielen rozširujú ľudské poznanie o prírode, ale tiež významne ovplyvňujú smer technologického pokroku.

Fyzicivedci, ktorí sa zaoberajú štúdiom správania sa a vlastnosťami hmoty v najširšom zmysle slova - od subatomárnych častíc, z ktorých je všetko zložené (fyzika častíc), až po správanie sa vesmíru, ktoré nazývame kozmológia.

Fyzikálny index (22. august - 1823 článkov)
1 3 A Á B C Č D E É F G H CH I J K L Ľ M N O P R S Š T Ť U Ú V W X Y Z Ž
10. september
Felix Bloch


Odporúčaný článok

Lazarov jav je oživenie kremíkových detektorov ochladením na nízke teploty.

Pri používaní polovodičových kremíkových detektorov v prostredí s vysokou radiáciou vznikajú v krystálovej mriežke polovodiča nielen voľné elektróny a diery, ale aj poruchy mriežky vyvolané vysokoenergetickými časticami. Pri prechode mriežkou častice interagujú s jednotlivými atómami mriežky a vychyľujú ich z ich rovnovážnej polohy. Vznikajúce poruchy mriežky, ktoré su vo forme vakancií a intersticiálov, majú schopnosť na určitú dobu zachytiť časť voľných elektrónov a dier. Zvyšok elektrónov a dier, ktoré sú urýchlené vonkajším elektrickým poľom vytvárajú signál, ktorý registruje prechod vysokoenergetickej častice cez detektor. Záchyt voľných elektrónov a dier vedie teda k zoslabeniu signálu. Postupné zvýšenie počtu porúch mriežky v dôsledku ožiarenia vedie nakoniec k nefunkčnosti kremíkového detektora.

V roku 1997 Vittorio Palmieri, Kurt Borer, Štefan Jánoš, Cincia Da Viá a Luca Casagrande na Univerzite v Berne, Švajčiarsko, zistili, že pri ochladení už nefunkčných kremíkových detektorov na teploty nižšie než 130 kelvinov je možné tieto detektory opäť uviesť do funkčného stavu. Inak povedané, „mŕtve“ detektory možno týmto spôsobom „oživiť“.

Kategórie
Najnovšie články
Loránd Eötvös · David D. Friedman · Joseph Plateau · Ľubomíra Valovičová · Jiří Vodrážka · Magnetický lov · Ellinghamov diagram · Mononuklidický prvok · Pavel Povinec · Gordon Moore · Ortonormalita · Gibbsova voľná energia · Redefinícia jednotiek sústavy SI z roku 2019 · Hydrid (anión) · Rutherfordov experiment · Účinný prierez · Korónový výboj · Jukawov potenciál · Stredná voľná dráha · Radiačný pás · Michal Šprlák · Planckov vyžarovací zákon · Teplota spaľovania · Norman Holter · Femto- · Iónová sila · Eva Tokariková · Adiabatická účinnosť · Termická účinnosť · Československá komisia pre atómovú energiu · Carnotove princípy · Clausiusova nerovnosť · Báza (vektorový priestor) · Vojtěch Petráček · Jan Dobeš (fyzik) · Vratný termodynamický cyklus · Vratný termodynamický proces · Skalárny bozón · Intenzita osvetlenia · Tvar Zeme
Zoznamy
Fyzika:

Osobnosti vo Fyzike:

Vedeli ste, že...
  • ak by sme chceli zachytiť čo i len polovicu neutrín vyžarovaných Slnkom, potrebovali by sme na to blok olova s hrúbkou asi jeden svetelný rok (~1016m)?
Obrázok týždňa

Na obrázku je znázornený Crookesov mlynček, fyzikálny prístroj demonštrujúci pôsobenie energie svetla.

Aktuality
  • 11. február – Medzinárodnému vedeckému tímu sa podarilo experimentálne dokázať existenciu gravitačných vĺn, fenoménu, ktorý vyplýva z všeobecnej teórie relativity Alberta Einsteina. Pôvod detegovaných gravitačných vĺn patrí páru hmotných čiernych dier, ktoré sa zrazili a splynuli. Táto extrémna zrážka vyžiarila podľa magazínu Nature viac energie ako v tom istom okamihu vytváralo svetlo všetkých viditeľných hviezd vo vesmíre a poslala ju do okolitého vesmíru práve vo forme gravitačných vĺn. Podľa odborníkov ide o jeden z najvýznamnejších objavov vo fyzike v poslednom období a predpokladá sa, že jeho autori majú prakticky istú Nobelovu cenu za fyziku.[1]

Referencie


Články
Príbuzné portály

Kozmonautika

Astronómia

Matematika
Správcovia portálu
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov


Ostatné portály