Oranžová revolúcia

Oranžová revolúcia bola séria protestov, mítingov, štrajkov a občianska revolúcia na Ukrajine, organizovaná a uskutočnená prívržencami Viktora Juščenka, jedného z dvoch hlavných kandidátov v prezidentských voľbách v novembri až decembri roku 2004. Akcia sa začala 22. novembra 2004 ako reakcia na zmanipulované voľby, kedy Centrálna volebná komisia vyhlásila za víťaza volieb protikandidáta Viktora Janukovyča (podporovaného odchádzajúcim prezidentom Leonidom Kučmom). Demonštranti vybojovali opakovanie prezidentských volieb, ktoré vyhlásil Najvyšší súd Ukrajiny na 26. decembra 2004. Pod intenzívnym dohľadom domácich a medzinárodných pozorovateľov boli druhé voľby vyhlásené za „spravodlivé a slobodné“. Konečné výsledky ukázali víťazstvo Juščenka (52 %) nad Janukovyčom (44 %). Juščenko bol vyhlásený za oficiálneho víťaza a jeho inauguráciou 23. januára 2005 v Kyjeve, oranžová revolúcia skončila.

Následkom kompromisu, dosiahnutého frakciami úradu vlády, bolo prijatie Konštitučnej reformy, ktorá obmedzila kompetencie prezidenta.

V nasledovných prezidentských voľbách v januári a februári 2010 Janukovyč (49 %) porazil Juliju Tymošenkovú (45 %) (aj Juščenka 5 %) a 25. februára 2010 sa stal prezidentom Ukrajiny. Janukovyč bol odstavený od moci o štyri roky neskôr vo februári 2014 po zrážkach Euromaidan na Námestí nezávislosti v Kyjeve. Na rozdiel od bezkrvovej oranžovej revolúcie tieto protesty si vyžiadali viac ako 100 úmrtí.

Názory na revolúciu v Ukrajine

Zubov et al.: „K hlavným príčinám vyvolania oranžovej revolúcie patril protest obyvateľstva proti skorumpovanému okoliu prezidenta Kučmu, snaha skoncovať so zločinným prerastaním biznisu a moci, vybudovať právny štát a skoncovať so zneužívaním bezpečnostných orgánov zo strany vládnucej oligarchie. Otvorené pohŕdanie režimu vlastným národom, ktoré sa prejavilo v hanebnej falzifikácii výsledkov volieb, prekročilo medze toho, čo dokázali obyvatelia tolerovať, a vyvolalo masový odpor voči kandidatúre Janukovyča, ktorý zosobňoval pokračovanie bývalých vládnych metód.“^[1]

Referencie

↑ Dějiny Ruska 20. století. Ed. Andrej Zubov; preklad Libor Dvořák et al. Vyd. 1. Zväzok II. : 1939 – 2007. Praha : Argo, 2015. 769 s. ISBN 978-80-257-0964-1. S. 700.

Pozri aj

Viktor Fedorovyč Janukovyč - provládny kandidát na prezidenta
Viktor Andrijovyč Juščenko - opozičný kandidát na prezidenta
Julija Volodymyrivna Tymošenková - jedna z vedúcich osobností opozície
Farebná revolúcia
Euromajdan (2013)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oranžová revolúcia

Externé odkazy

[1] Dějiny Ruska 20. století. Ed. Andrej Zubov; preklad Libor Dvořák et al. Vyd. 1. Zväzok II. : 1939 – 2007. Praha : Argo, 2015. 769 s. ISBN 978-80-257-0964-1. S. 700.

[1]