Július Verčík
| Július (Vercsik) Verčík | |
| slovenský komunistický politik, redaktor, publicista | |
| Narodenie | 12. apríl 1894 Žilina |
|---|---|
| Úmrtie | 8. jún 1981 (87 rokov) Žilina |
Július Verčík (Vercsik) (* 12. apríl 1894, Žilina – † 8. jún 1981, Žilina) bol slovenský komunistický politik, redaktor a publicista. Pseudonym: Vl. Tatran, Vl. Horský, Rodoľub, Zelenay, Kamenský, Grigorievič, Bronevik
Rodina[upraviť | upraviť zdroj]
- otec Ján Verčík
- matka Mária rod. Kalašová
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Študoval na reálnom gymnáziu v Žiline. Potom pôsobil ako zámočnícky učeň vo Viedni a v Žiline, kde navštevoval učňovskú školu. Pracoval ako strojný zámočník na viacerých miestach Slovenska. V prvej svetovej vojne bojoval na ruskom a srbskom fronte. Od roku 1917 člen predlitavskej sociálnej demokracie. Bol organizátor odborového hnutia kovorobotníkov. V rokoch 1919 – 1921 člen a politický pracovník Československej sociálne demokratickej strany, tajomník Zväzu kovorobotníkov Slovenska a Podkarpatskej Rusi vo Zvolene a v Banskej Bystrici. V rámci sociálnej demokracie bol predstaviteľom ľavice. Bol jeden z organizátorov zjazdu marxistickej ľavice v Ľubochni a Ružomberku v januári 1921, ktorým sa zavŕšil proces tvorenia komunistickej strany na Slovensku. V rokoch 1921 – 1930 popredný organizátor a funkcionár komunistického hnutia na Slovensku. V rokoch 1924 – 1925 a 1928 – 1929 člen politbyra KSČ. Bol tiež tlačovým tajomníkom ÚV KSČ pre Slovensko. V rokoch 1925 – 1929 poslanec Národného zhromaždenia za KSČ. Pôsobil ako redaktor komunistickej tlače ako Pravda chudoby, Hlas ľudu, Spartakus, Proletárka. V tomto období sa stal jeho spolupracovníkom Klement Gottwald. Po čase sa s Gottwaldom rozišiel a roku 1930 opustil aj KSČ. Roku 1933 sa vrátil k sociálnej demokracii. Po vyhlásení autonómie Slovenska v roku 1938 vstúpil do HSĽS. V 50. rokoch krivo obvinený a odsúdený a väznený.
Bol autorom viacerých brožúr o obecných voľbách, mestských a dozorných radách, družstevnej mládeži. Písal aj príležitostné básne a články o pobyte v Rusku. Prekladal z nemčiny, ruštiny, češtiny, preložil Komunistický manifest.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
